ANTON BERČINSKÝ

Záverečná časť, venovaná niektorým obdobiam v histórii Hornádu a košickej mestskej lúky, dokončí popis Berčinského plánu. Ten nebol nikdy dokončený a pravdepodobne bol vypracovaný na nejaký iný účel, ako na púhe vyznačenie línie intravilánu a šiestich mýtnic. Budeme sa teda venovať všetkým otáznikom, ktoré tento plán vzbudzuje. Veľkou neznámou je aj samotná osoba geometra Antona Berčinského. V prvom rade však nadviažeme na prerušený, technickou latinčinou písaný text legendy plánu v slovenskom preklade a komentári, ktorý je tlačený kurzívou.

POKRAČOVANIE LEGENDY

6. Po šieste: Písmeno o označuje pešiu cestu a p vozovú cestu, prechádzajúcu pozdĺž ohradeného cintorína v celkovej dĺžke 47 siah uzávery, zabezpečeným troma kľúčmi. Písmená o a p sú krátke prípojky z mesta na cestu, vedúcu nad starým evanjelickým cintorínom, spomenutú v piatom bode.

7. Po siedme: Písmenami q r s t je označený ohradený cintorín postavený v dĺžke 30 siah a písmenom t je vyznačená bránka zabezpečená ? kľúčmi. Autor tu vynechal príslušné číslo, hoci skratku preň uviedol. Popísaný je bývalý takzvaný Nový cintorín na konci Floriánskej ulice.

8. Po ôsme: Písmenom u je označená cesta, prechádzajúca uzáverou oploteného cintorína v dĺžke piatich siah. Tamojšia bránka bola zabezpečená dvoma kľúčmi. Ide o cestu severne od Floriánskej ulice na mieste pivovaru a cintorín je ten istý ako v predchádzajúcom bode.

9. Po deviate: Písmenami v w x y je označený koniec predchádzajúceho ohradeného cintorína, pokračujúceho cez údolie v dĺžke 182 siah. Tento text nepotrebuje ďalší komentár.

10. Po desiate: od 9 do z je päť brán uzavretého priechodu oproti dlhému oplotenému cintorínu so závorou, zabezpečenou tromi kľúčmi. Miesto označené písmenom z je ústie dolnej klátovskej cesty do intravilánu mesta v mieste stúpania dnešenj Vojenskej ulice.

11. Po jedenáste: V smeroch aa ab ac ad ae af je projektovaný uzáver doliny kvôli oplotenému cintorínu v dĺžke 100 siah. Popisovaná uzávera je v dnes už neexistujúcom výmoli v mieste južnej polovice Belianskej ulice.

12. Po dvanáste: Písmená ag ah ai označujú 9 uzavretých vozových ciest a vozovú bránu, podľa toho, ako rôzne a akou závorou boli zabezpečené, takže brána ag bola vybavená jedným kľúčom, ah dvoma a ai troma, tvoriac celkovú dĺžku oploteného cintorína 167 siah. Pravdepodobne nedopatrením nepoužil autor v prípade brán množné číslo. Ide o vstupy na bývalý cintorín Svätého kríža v mieste dnešných terasových domov na Belianskej ulici.

13. Po trináste: Písmená am je brána oploteného cintorína a závora, vybavená jedným kľúčom, dĺžka predstavuje 236 siah. Do tohto riadka dopísal autor chýbajúce slovo cesta, ktoré mu vypadlo pri písaní spodnejšieho riadka. Na pláne nenasleduje dvojica písmen am ako súvislé pokračovanie doterajšieho opisu obvodu mesta. Pravdepodobne sa mala týkať vstupu do kalvárskeho cintorína. Táto kombinácia je však pravdepodobne omyl, na dnešnej Masarykovej ulici a bola opísaná v bode 2.

14. Po štrnáste: je to cesta, vedúca z polí okolo už písmenami d e f g i k l m n opísaných vecí, vykopaná na šírku deväť stôp a hĺbku 2 stopy, predstavuje úhrnom 311 a tri šestiny siahy. Tieto písmená na pláne nie sú. Pravdepodobne označovali úsek Starej spišskej cesty k intravilánu mesta.

Nasleduje dátum a podpis: Sign/at/ Cassoviae Die 3o Aprilis Anni 1827 Antonius Bertsinszky m/anu/p/ro/p/ria/. Geometra. /Zaznačené v Košiciach dňa 3. apríla roku 1827 Anton Bertsinszký vlastnou rukou, geometer/. Keďže celé toto geodetické dielo nemohlo vzniknúť za jediný deň, platí uvedený dátum najskôr pre zakreslenie javov popisovaných v legende. Fakt, že sa tak stalo začiatkom apríla, teda na jar, keď ešte nie je terén pokrytý vegetáciou, zodpovedá času vzniku aj iných známych geodetických diel, týkajúcich sa Košíc.

NAČO TO VŠETKO

Z legendy vyplýva, že dôvodom vypracovania Berčinského plánu bolo okrem vymedzenia intravilánu vtedajších Košíc aj zdokumentovanie možných prístupov a spôsobov ich uzavretia. Aj preto v ňom prevažuje popis hlavne južného, západného a severného mestského obvodu, ktorý bol voľne prístupný, no od východu tu bolo prirodzenou prekážkou koryto mlynského náhona s iba tromi možnými priechodmi v mieste mlynov. Berčinského plán asi súvisel so zámerom mesta vybudovať nové unifikované mýtnice, ktoré v marci 1825 naprojektoval v dvoch variantoch Jozef Belágh a o ktorých sme písali v tejto rubrike 14. septembra roku 2001.

Zatiaľ sa nám nejaví žiadna súvislosť s Kányho situačným plánom, popísaným v minulom pokračovaní. Kányho plán, geodeticky rovnako precízny a presný ako Berčinského, bol navyše vypracovaný už ako čistopis. Je síce možné aj to, že Berčinský použil Kányho plán ako čiastočný podklad, že sa nenamáhal vypracovať nové zameranie toku Hornádu, keď tu už jedno pomerne čerstvé - len spred štyroch rokov - bolo, no zobrazenie hlavného koryta rieky má viaceré odlišnosti. To znamená, že Berčinský to buď videl ináč ako Kány, alebo prinajmenšom reambuloval zmeny v toku rieky za posledné dva roky.

Množstvo detailov na Berčinského pláne nasvedčuje, že nebol nikdy dotiahnutý do konca. Autor v ňom nepoopravoval chyby, niektoré detaily mu celkom unikli a hlavne jeho grafika sa nikdy nedostala do finálnej podoby. Bolo by však dosť čudné, keby bol takýto plán pôvodne zamýšľaný iba ako momentálny pracovný podklad pri riešení intravilánu, konkrétne stavu ohradenia, počtu uzamykaných brán a rozmiestnenia mýtnic. Prečo sa potom taká veľká pozornosť venovala hlavnému korytu Hornádu s jeho inundáciami, kam nesiahalo ani vnútorné mesto, ani predmestia? Nebol pôvodný účel zamerania okolia Košíc iný?

KTO BOL ANTON BERČINSKÝ

Osoba tohto v Košiciach pôsobiaceho geometra nie je, žiaľ, bližšie známa. V doteraz publikovanej historickej literatúre nebol nikdy spomenutý, takže nemáme k dispozícii žiadne konkrétnejšie životopisné údaje o ňom. O ďalšom osude jeho plánu, či sa ešte na niečo použil a ako a prečo sa dostal najprv do mestského archívu a potom do múzea, tiež takmer nič nevieme. Ako sme už uviedli, je síce v prírastkových knihách uvedené, že bol získaný "náhodným zberom", to však jeho osud a jeho posledného majiteľa o nič viac nepribližuje.

Berčinského plán vznikol v období doslova plodnom na mapovacie práce v Košiciach a ich okolí. O všetkých vtedy vzniknutých mapách a plánoch sme už v tejto rubrike písali, takže pri konkrétnom diele uvedieme vždy aj príslušný dátum, kedy sa objavilo vo Večere. V roku 1807 vypracoval Ján Nepomuk Chunert krásny a podrobný litografický farebný plán Košíc v merítku 1:3600, zhodnom s merítkom Berčinského plánu /27. 8. a 3. 9. 1999/. Chunertov plán však zachytáva o niečo menej rozsiahle územie. V roku 1809 nakreslil podplukovník barón Anton Schön plán okolia Košíc v merítku 1:28 800 /10.9.1999/.

V rokoch 1819 až 1821 v rámci druhého vojenského mapovania vypracovali experti vojenského mapovacieho zboru mapové listy Košíc a okolia v takzvanej "doppelmass" - dvojnásobnom merítku 1:14 400 /26.11.1999/. Päť rokov po Berčinského diele, na jar 1832, vznikla dnes stratená Idea Protographica, opäť v merítku 1:3600 s bohatou latinsky písanou legendou /3.10. a 17.12.1999/, ktorá sa stala pravdepodobne podkladom pre známy Ottov Plán slobodného kráľovského mesta Košice, popísaný trojjazyčne/!/ a litograficky vydaný vo farebnej i čierno-bielej verzii v roku 1841 /21. a 28.1. a 4.2.2000/. Ešte predtým, v roku 1839, vznikla ďalšia anonymná mapa okolia Košíc v merítku 1:28 800, ktorej autorom bol pravdepodobne poručík Lettner /10.9.1999/.

Je pravdepodobné, že geometer Berčinský bol v kontakte s vojenskými zememeračmi, ktorí tu pracovali na druhom vojenskom mapovaní, mohol byť dokonca jedným z nich. Počas tohto mapovania si akýsi miestny anonym urobil kópiu inak tajného brouillonu, zobrazujúceho Košice, ktorá sa zachovala v súkromnej držbe dodnes /26.11.1999/. Berčinský to však nemohol byť, pretože kresba kópie brouillonu zďaleka nezodpovedá precíznosti kresby Berčinského plánu, o rukopise vpísaných poznámok ani nehovoriac. Jeho verné a presné zameranie okolia mesta však mohlo poslúžiť tvorcovi plánu Idea Protographica, hoci on sám ním nemohol byť, pretože rukopisy legiend oboch plánov nie sú zhodné, navyše latinčina Idey je prekladaná germanizmami.

Rovnako by bolo zaujímavé zistiť jeho vzťahy na inžiniera Jozefa Otta, architekta Jozefa Belágha a autorské duo Jána Willetza s Ľudovítom Kánym. Nie je predsa možné, aby sa piati svojím spôsobom výnimoční ľudia, žijúci v rovnakom čase vo vtedy jedenásťtisícových Košiciach a venujúci sa príbuznému povolaniu, o sebe navzájom nevedeli a neudržiavali vzájomné kontakty. V každom prípade sa zdá vytvorenie precízneho zamerania okolia mesta, akým Berčinského dielo nesporne je, tak trochu luxusom na zakreslenie toho, o čom hovorí legenda plánu, takže nad plánom ostáva nezodpovedaná otázka, či nemal slúžiť ešte aj nejakému inému účelu.

MESTSKÁ LÚKA V POLITIKE

Začiatkom druhej polovice 19. storočia bolo už jasné, že z mestskej lúky sa stane najreprezentačnejšie košické oddychové miesto. Urýchlila to cisárska návšteva v roku 1857, kvôli ktorej odsúhlasili radní páni aj isté úpravy. Kronikár Plath píše: Po zdolaní tvrdej zimy burcovala mestom Košice začiatkom jari 1857 nečakaná aktivita, ako keby si mesto bolo úradne isté príchodom vznešeného cisára a jeho vznešenej manželky Alžbety. Zriedkavé to šťastie, odopierané mestu dlhý rad rokov. Magistrát mesta a aj doktor Plath osobne sa na návštevu tešili až detinsky. Dávno pred ňou sa radní zišli a...

... rozhodlo a uznieslo sa, že: 1. Na lúke Fišerke nech sa krásne a elegantne upraví pavilón v švajčiarskom štýle, v ktorom by mali mať miesta Ich Veličenstvá počas národnej slávnosti, na ktorú by bol povolaný reprezentantmi Košického dištriktu všetok ľud. Z výšky pavilónu by si /Ich Veličenstvá/ tak mohli prezrieť zhromaždené množstvo národa, prevyšujúce desaťtisíc duší. Švajčiarsky pavilón uvedený nedopatrením v pôvodnom preklade kroniky ako "kalvínsky dom", skutočne mesto stihlo postaviť, no smutnou zhodou okolností sa dostavilo iba jedno z Veličenstiev. Počas okružnej cesty monarchiou zomrela koncom mája v Budíne prvorodená dcérka cisárskeho páru - maličká arcivojvodkyňa Žofia.

Cesta bola prerušená a dokončoval ju nakoniec iba sám František Jozef. Do Košíc prišiel až 31. augusta a došlo skutočne aj k tomu, že švajčiarsky altánok navštívil a národ sa mal možnosť na mestskej lúke dosýta vynadívať na svojho panovníka. Plath to podal takto: Nasledujúceho dňa 1. septembra ráčil vykonať cisár inšpekciu vo všetkých úradoch bez rozdielu, ďalej na Mestskom dome a v Archíve mesta Košíc. Na druhú hodinu určil audienciu a vypočul si prosby žiadateľov. Národ, od rána slávnostne nastúpený a prechádzajúci sa na mestskej lúke, oblažoval svojou prítomnosťou, pozerajúc sa naň z vyvýšeného miesta švajčiarskeho pavilónu. A bol večer a bolo ráno, deň to druhý.

Posledná veta z citátu je z biblie, knihy Genezis I/8 a unesený Plath, počítajúc dni cisárovej návštevy tak, ako dni stvorenia sveta v biblii, ju v kronike uviedol priamo v hebrejčine! Švajčiarsky pavilón neskôr odstránili a nahradili ho murovaným kioskom. To už v susedstve stála železničná stanica a z kiosku sa pomaly a neúprosne stávala nevábna staničná krčma. Sic transit gloria mundi - Tak sa pominie svetská sláva - hovorí latinské príslovie, ale pre košickú mestskú lúku mali najrušnejšie časy ešte len prísť.

Tento článok bol uverejnený v denníku Košický večer; 4. 7. 2002
Text a reprodukcie: Jozef Duchoň