MOST CEZ MLYNSKÝ NÁHON,

čiže kúpeľné Post scriptum

V poslednom zo série článkov o kúpeľoch na mestskej lúke bolo spomenuté, že do kúpeľov sa sprvoti chodievalo priamo cez budovu stredného mlyna, ale že neskôr tu postavili osobitný most cez Mlynský náhon. Depozit Východoslovenského múzea skrýva plán tohto mosta, ktorý v júli roku 1831 vypracoval Jozef Belágh a keďže to nebolo dielo nijako obzvlášť náročné, postavili ho pravdepodobne ešte v tom istom roku. Tento Belághov plán je v pomerne zlom stave, takže ho v minulosti podlepili kresliacim kartónom, na ktorý ešte nalepili vtedajší múzejný plagát. Nepoznáme teda zadnú stranu výkresu, kde bývajú poznámky a dobové úradné čísla. Zato si na podlepenom plagáte môžeme prečítať, kedy boli za monarchie v múzeu návštevné hodiny, že v utorok, stredu, sobotu a nedeľu bol vstup do múzea zdarma /!/, a že zavreté mali na Veľký piatok, na Sviatok Nanebovstúpenia Pána, na Sviatok svätého Štefana kráľa, 6. októbra a počas Vianoc tri dni. Vráťme sa však k obsahu výkresu.

Belágh mu dal rozvláčny názov: Plan der neu zu erbauenden Spazier Fahrt und Fussgenger Brücke über den Mühlgraben nächst der Königl. Freystadt Kaschau, welche zu dem neu anzulegenden Volcks Garten und der schön erbauten Badern führen soll, so auch des neu aufzubauenden Lusthauses in dem gedachten Garten - Plán nového vychádzkového a pešieho mosta, ktorý sa má postaviť ponad Mlynský náhon poblíž slobodného kráľovského mesta Košice, a ktorý povedie k novozriadenej Ľudovej záhrade a pekne vystavaným kúpeľom, ako aj /plán/ zábavného domu, ktorý sa má postaviť v uvedenej záhrade.

Na výkrese je pohľad, konštrukčný pôdorys, rez a situácia ozdobného dreveného mosta a pôdorys, pohľad, rez a krov zábavného altánku - Lusthausu. Most bol navrhnutý dve siahy široký /asi 3,8 metra/, so systémom vzpier pod mostovkou zakrytým segmentovo tvarovanými mostovými bočnicami. Časti brehov náhona pod mostom boli armované drevenými trámami zakotvenými tiahlami a pilótami trochu ďalej od brehu. Stĺpiky a priečle dreveného zábradlia boli klasicisticky dekorované a celkovo možno povedať, že to síce nebol prvý nám známy most cez náhon, ale zato asi navždy najkrajší.

Plán mosta je spracovaný skutočne pedantne a detailne. Belágh vyznačil v pohľade naň aj štyri rôzne úrovne hladiny vody v Mlynskom náhone. Najnižšie je vyznačená takzvaná Gewöhnliche Wasserhöhe - bežná výška vody, čo je asi 90 centimetrov. Nad ňou je Mitlere Wasser - prostredná voda, asi 165 centimetrov. Ešte vyššie je Höchste Wasser, welches dan über die Wiesen sich ergiesst - Najvyššia voda, ktorá sa potom /už/ vylieva na lúky, čo predstavovala hladina vo výške asi 215 centimetrov. Úplne najvyššie, tesne pod mostom, je vyznačená línia Erhöhung der Brücke wegen aushaufendem Eise im Frühjahr - Prevýšenie mosta oproti nakopeným ľadom na jar, čo je jeden a pol siahy, čiže asi 270 centimetrov.

Zábavný domček navrhovaný na mestskú lúku, už vtedy nazvanú "Ľudová", bol centrálne navrhnutá stavba s jedinou miestnosťou. Na každú stranu mal žalúziové dvere a okná a portiky s dvoma silnými a štyrmi štíhlymi stĺpmi, nad ktorými boli segmentové tympanóny. Z každej strany sa do Lusthausu vstupovalo troma schodmi a všetko to malo byť vybudované na pilótach. Dnes si zmysel takéhoto zábavného pavilónu nevieme dobre predstaviť, vtedy to však bola stavba bežného typu vybudovaná na to, aby mal kde muzicírovať orchester, stretnúť sa skupinka piknikujúcich ľudí, alebo v čase, keď tam nebolo priveľa národa, dať si rande.

Drevený most cez Mlynský náhon skutočne aj postavili, a ako som už uviedol, skoro určite ešte v roku 1831 keďže to bola hračka maximálne tak na dva týždne. Most nesmierne spríjemnil prístup práve ku kúpeľom, keďže sa už nemuselo prechádzať cez budovu Stredného mlyna. Zábavný pavilón - Lusthaus - naopak nerealizovali nikdy v tej podobe, ako to navrhol Belágh. Časy a vkus sa vtedy začali príliš rýchlo meniť. Belághov most vydržal polstoročie, až do roku 1882. Potom ho nahradili omnoho menej vzhľadnou oceľovou opachou, ktorú si určite ešte veľa Košičanov pamätá osobne.

Historická perlička

BELÁGHOV ŽIAK SCHOLTZ

Vo fondoch Východoslovenského múzea sa nachádza aj unikátny album školských prác žiakov, ktorých na košickej škole kreslenia vyučoval v rokoch 1804 až 1860 osobne Jozef Belágh. Pri jeho prezeraní ma upútal návrh kostola, pri ktorom bol aj pôdorys, no a ten pôdorys patril jednoznačne košickému Dómu svätej Alžbety. Ale pohľad na kostol bol úplne iný. Až po chvíli bolo jasné, že v albume je návrh úprav dómu. Úpravy to boli také, že dóm by kompletne prestal byť gotickou stavbou a zmenil sa na klasicistický chrám. Dnešným pamiatkarom by vlasy vstali dupkom nielen tu v Košiciach, ale až hen v Bratislave, ale vážený architekt, človek s nesporným vkusom a citom, Jozef Belágh, si túto prácu akéhosi murárskeho paliera Ignáca Scholtza natoľko považoval, že ju do albumu zaradil. Nuž, časy a nápady sa menia. Dodám ešte, že žiak svoj návrh datoval 1. mája 1812 - niekoľko týždňov predtým, ako Napoleon vytiahol na Moskvu.

Tento článok bol uverejnený v denníku Košický večer; 29. 6. 2001.

Text a reprodukcie: Jozef Duchoň