PSEUDOMERIAN Časť tretia

„Husté" veduty

V dnešnom rozprávaní o vedutách Košíc, ktorým ako predloha poslúžil takzvaný pseudomerian, sa dostávame k sérii tých, čo sa vyznačujú podrobným vypracovaním kresby, laicky povedané, sú „hustejšie". Takmer všetky slúžili na ilustráciu víťazných protitureckých bojov Habsburgovcov, čiže boli akousi dobovou politickou propagandou určenou najmä západnej Európe. Preto sú veduty tejto najpočetnejšej série pohľadov datované všetky, s malými výnimkami, do obdobia rokov 1684 až 86. Táto datácia však vychádzala buď z roku vydania knižného diela, z ktorého pochádzajú, alebo z dáta udalosti, ktorú zobrazujú. My už vieme, že v skutočnosti zobrazujú Košice v stave, v akom sa nachádzali na začiatku sedemdesiatych rokov 16. storočia.

ORTELIUS MOHOL BYŤ VZOR

Výpravná knižka Martina Meyera vydaná pod názvom Ortelius redivivus et continuatus v Norimbergu v roku 1665 opisuje protiturecké boje v Uhorsku od čias cisára Žigmunda Luxemburského, teda konca 14. storočia, až po slávne víťazstvo cisárskych nad Turkami pri Svätom Gotharde v roku 1664. V pôvodnom vydaní končila pätnásťročnou vojnou a v jej predlhom názve /bežne sa z neho uvádzajú iba prvé latinské slová, on však pokračuje ďalej v nemčine „Oder Der Ungarischen Kriegs - Empoerungen Historische Beschreibung....atakďalej/ chýbalo slovko „continuatus" /pokračujúci/, po vojne v rokoch 1663-64 však bola pohotovo doplnená a mierne sa zmenil aj jej názov, takže dostal podobu, ktorá by v slovenčine znela ako: Znovuzrodený a pokračujúci Ortelius, čiže historický opis uhorských bojísk... atakďalej.

Ako sme už minule uviedli, veduta s charakteristickým nápisom Wahre Contrafactur der Stadt Cassaw pripomína veduty publikované v Orteliovi. Ten je krásnymi medirytinami priam preplnený. Sú tu desiatky pohľadov na mestá, pevnosti a hrady, mnoho pohľadov na bojiská a samozrejme podobizne významných vojvodcov. Rytiny v prvej časti sú všetky urobené v jednom grafickom duchu, práve tom, ktorý pripomína Wahre Contrafactur. Rytiny v tej časti Ortelia, ktorý bol doplnkom /continuatus/ sú však iné, asi príležitostne a narýchlo pozbierané z rôznych zdrojov.

Ortelius je natoľko pedantne vydaná kniha, že má aj zoznam vyobrazení, z ktorého vyplýva, kde /za ktorou stranou textu/ je tam veduta Košíc. Uvádzam to preto, lebo mne prístupný exemplár knihy /široko-ďaleko jediný/ tam vedutu Košíc nemá - akýsi statočný zberateľ ju v minulosti vyrezal! Ale zo zoznamu vieme, že tam bola, že bola v úvodnej časti knihy a teda vieme aj, ako by mala vyzerať, pretože mestské veduty sú tam „na jedno brdo". Keď z tohto hľadiska posudzujeme vedutu Wahre Contrafactur, možno na jej konto povedať, že graficky i informačne citeľne zaostáva za vedutami z Ortelia a aj formátom sem nepasuje. Nemôže teda z Meyerovho diela pochádzať!

Teraz sa logicky vynára otázka, prečo sa na veduty z Ortelia predsa len podobá. Odpoveď je len dohadom. Pravdepodobne preto, že jej autor si zjednodušene prekreslil vedutu zo svetoznámeho Ortelia. Prvá časť knihy bola vydaná evidentne pred rokom 1663 a košická veduta sa nachádza práve v nej. Je tu ešte aj ten problém, že za košickú vedutu z Ortelia je oficiálne vydávaná jedna z vedút typu Karlsruhe, ktorá bola v tejto rubrike už opisovaná. A taktiež to nemôže byť ona, vzhľadom na grafické prevedenie i formát! Takže je tu zatiaľ otvorený problém a ktovie kedy ho rozlúštime.

CASSAVW

Dostali sme sa k sérii vedút odvodených z pseudomeriana, ktoré sa vyznačujú precíznejšou a laicky povedané „hustejšou" kresbou, ktorá sa u niektorých dostala až do úplne nereálnej polohy v zobrazovaní mesta. Nereálnej hlavne v tom, že mesto je priam prehustené vežami a orientácia hlavných stavieb je tak sťažená, ba niekedy úplne znemožnená. Prvá z tohto druhu vedút však ešte uvedeným neduhom netrpí, zato je to určite „najširokouhlejší" pohľad na Košice, aký kedy vygravírovali do medenej tlačiarskej platne. Je to tiež jediná veduta, ktorá má v názve Košíc okrem dvojitého „s" aj zdvojené „v", vlastne kombináciu jednoduchého a dvojitého vé. Košice sú na nej napísané v podobe CASSAVW.

V Kejlovej opise vedút je k tomuto dielku uvedené: I. Peetérs. ex. Anv. /Gaspar Bouttats podľa Wilhelma Dillicha/. Medirityna. Pohľad na opevnené mesto od západu, v popredí rieka a skupina jazdcov. Nemcovej text je mierne odlišný: Celkový pohľad na opevnené mesto, vľavo v popredí jazdecká bitka s Turkami. Kejlová uvádza pôvod veduty zo 43. strany knihy Civitates Hungariae imperioris vydanej v Brugách v roku 1684, Nemcová z knihy Hungariae civitates vydanej v Antverpách taktiež v roku 1684. To samo osebe nemusí byť protirečením, pretože veduta sa naozaj mohla objaviť v dvoch rôznych knihách a len tak mimochodom, Východoslovenské múzeum vlastní dve takéto veduty.

Horšie je to s vysvetlením názvu knihy Civitates Hungariae imperioris, kde to posledné slovo vyzerá ako preklep tvaru „inferioris" /dolné/, no keďže Košice neboli nikdy v minulosti vnímané, že ležia v Dolnom Uhorsku, ale naopak, v Hornom, pôsobí to čudne. Na podivenie je aj fakt, že by v rovnakom roku vyšli dve knihy rovnakého zamerania v od seba nepríliš vzdialených mestách /medzi Brugami a Antverpami je vzdušnou čiarou asi 85 km/, navyše vydané tými istými osobami zaoberajúcimi sa tým istým! Že by bol vo vzdialenom Nizozemsku /dnes je to Belgicko/ dopyt po informáciach o Uhorsku rok po slávnej porážke Turkov pod Viedňou taký veľký?

PRIVEĽA PEETERSOV

V pátraní po životopisných údajoch o Jakubovi Peetérsovi a Gašparovi Bouttatsovi som veľmi rýchle narazil na paradox, že obaja boli medirytci a zároveň vydavatelia kníh. Kto bol teda v prípade tejto veduty čím? Kto nakreslil predlohu a kto vyryl platňu? Nuž predlohu asi kresliť nemusel nik, stačilo „opajcovať" nejakého dostupného pseudomeriana. Rytcom bol pravdepodobne Peetérs, ktorý je na platni podpísaný. Tento človek, v odborných umeleckých lexikónoch uvádzaný ako Pietersz, sa narodil 28. novembra 1637 v Antverpách. Uvádza sa o ňom, že bol členom gildy /cechu/ svätého Lukáša, patróna maliarov.

Peetersov je v lexikónoch hojne, je medzi nimi dokonca aj žena maliarka, mnohí boli krajinkári, niektorí dokonca pôsobili vo východnej Európe a na Balkáne. Skoro všetci žili v dobe, ktorá by pripadala na vznik tejto veduty, navyše boli spojení s Antverpami. Keďže veduta CASSAVW vznikla pred rokom 1664, musel byť náš Peetérs v dobe, keď ju tvoril, mladým mužom, asi dvadsaťpäťročným. Príliš vysokého veku sa nedožil, zomrel /taktiež v Antverpách/ ako päťdesiatpäťročný v roku 1692. V Uhorsku a tobôž v Košiciach nikdy osobne nebol.

Jeho vypracovanie veduty vychádzajúcej zo pseudomeriana je nápadne panoramatické /má rozmer 102 krát 245 milimetrov/, s charakteristickým dominujúcim vrchom a hradmi v pozadí. Tu je potrebné uviesť, že ešte stále nie sú označené, a že táto veduta nemá okrem nadpisu a podpisu žiaden vysvetľujúci text. Nápadne je na nej zobrazené najmä dolné predmestie s radom domčekov, záhradami a veľkou zložitou budovou vodného mlyna s dvoma kolesami. Mal by to byť dolný mestský mlyn, ktorý stával pri brode cez hlavné koryto rieky Hornád. Pochopiteľne sa nemožno spoľahnúť na to, že je zobrazený verne. Popredie si umelec vyriešil po svojom, tu nekopíroval z archetypu nič. Navyše pridal dynamicky zobrazenú jazdnú šarvátku medzi Turkami a hajdúchmi /najskôr tak to vyzerá/.

SANDRART A JEHO KOPISTA

Nasledujúce dve veduty, opäť odvodeniny zo pseudomeriana, by menej pozorný divák po zbežnom pohľade mohol považovať za dva odtlačky toho istého štočku. Ale nie je to pravda. Najprv si ich musíme rozlíšiť, nakoľko aj názov majú rovnaký: CASCHAV. Každá má však v pravom hornom rohu číslo, a to sa trochu odlišuje. Jedna tam má 77 a druhá 79. Až teraz ich možno opísať, hlavne rozdiely medzi nimi. Veduta CASCHAV 77 má rozmery 112 krát 60 milimetrov, nadpis umiestnený mierne vľavo a nižšie, litera C je na ňom nápadne väčšia, má hustejšie ryté oblaky, číslicu 1 pri najvyššej veži, čistejšie rytú kresbu a nižšiu a menej členitú tmavú plochu pri dolnom okraji. Celá pôsobí technickejším dojmom.

Veduta CASCHAV 79 má rozmery 107 krát 61 milimetrov, nadpis umiestnený uprostred, tesnejšie pri hornom okraji, s rovnako veľkými literami, oblakmi rytými tenšie a redšie, je bez číslice 1 pri navyššej kostolnej veži, rytá je „nervóznejšou" rukou, má výššiu a členitejšiu tmavú plochu pri dolnom okraji a celá pôsobí výtvarnejším dojmom. Určite ste si všimli, že obe veduty sú nápadne drobné, len-len že to nie sú väčšie známky. Poznal som firmy, čo mali rozmernejšie pečiatky v podateľni. Obe majú tiež rovnakú legendu so šiestimi položkami a obe sú takmer identicky datované.

Obe vznikli pravdepodobne priamym okopírovaním najstaršej predlohy, teda pseudomeriana, bez ovplyvnenia napodobeninami, ktoré stihli vzniknúť medzitým. Obe nesú pečať vlastného autorského poňatia predlohy, ale keďže sú si navzájom také podobné, jedna je asi kópiou druhej. Keď si teraz položíme otázku, ktorá ktorej, logická odpoveď znie, že výtvarnejšie pôsobiaca veduta je predlohou tej technickejšej. To znamená, že CASCHAV 77 je odkopírovaná z CASCHAV 79. Lenže! Už citované umelecké historičky uvádzajú, že autorom oboch je Nemec Jakub Sandrart, nuž, ale prečo by vyrábal dve takmer rovnaké veduty a nútil sa do odlišného ryteckého rukopisu? Ibaže by bol zvláštnym spôsobom „pošahaný".

TORYSA A MURÁŇ

Lengenda ku CASCHAV 79 má pod číslom 1. Hauptkirche /Dóm svätej Alžbety/, 2. Bach /myslí sa Čermeľský potok/, 3. Vorstädte /predmestia/, 4. Tarocz fl. /rieka Torysa/, 5. Hernath fl. /rieka Hornád/, 6. Muran. Kopista ju zopakoval, ale s trochu inou gramatikou, a tak je tam Haupt Kirche a Vorstätte. Keďže sú obe veduty drobné, čísla sa na nich ťažko hľadajú, ale sú tam a prekvapujú. Najšokujúcejšie zistenie je, že rieka v popredí je Torysa a Hornád je iba naznačený vzadu, na opačnej strane mesta. Druhým čudom je označenie jedného z hradov na obzore, toho vľavo, ako Muráň.

Veduty teda ilustrovali konkrétnu udalosť, nepochybne počiatok Vešeléniho sprisahania, a keďže sa k tomu žiadal obrázok Muráňa, vyriešili to rytci i vydavatelia tak, že vo vhodnej vedute, v tomto prípade Košíc, označili doteraz anonymnú štafáž ako Muráň. Nikomu neprekážalo, že z Košíc na Muráň nedovidieť, ba dokonca, že leží juhozápadne a nie východne od mesta. Vysvetliť prítomnosť Torysy na vedute neviem. Neviem si totiž spomenúť na žiadnu historickú udalosť, fámu či klebetu, ktorá by silou-mocou potrebovala na svoju ilustráciu natlačenie Košíc, Muráňa a Torysy do jediného obrázku.

Zastavme sa ešte pri samotnom autorovi veduty CASCHAV 79. Jakub Sandrart sa narodil 31. mája 1630 vo Frankfurte nad Mohanom. Pochádzal z umeleckej rodiny. Jeho strýko Joachim Sandrart starší bol známy maliar a rytec a Jakubov syn Joachim Sandrart mladší v remesle pokračoval. Jakub Sandrart je označovaný ako medirytec, kresliar, čipkár a maliar. Už ako dieťa ho rodičia doslova „vláčili" západnou Európou. Ako dospelý pôsobil v Hamburgu, Amsterdame, Gdansku, Vratislavi, Viedni, Regensburgu a Norimbergu. Dožil sa pekného veku 68 rokov. Zomrel v Norimbergu, 15. augusta 1708.

Pravdepodobne počas viedenského pobytu vyryl vedutu CASCHAV 79, ktorá potom bola publikovaná v knihe Sigmunda Birkena Neuvermehrte Donau Oder Eigentliche Beschreibung des gantzen Donau - Strome. V preklade to znamená Znovuzmohutnený Dunaj, čiže vlastný opis celého Dunajského prúdu. Názov neslobodno brať príliš vážne, určite to nebolo hydrografické dielo, ináč by v takej knihe Košice nemali čo hľadať.

„Muránske" veduty

Tento článok bol uvedený v denníku Košický večer dňa 16. 11. 2001
Text: Jozef DUCHOŇ, reprodukcie: archív autora