Terajší Drevný trh má svoje meno, ktoré naväzuje na historické využitie daného miesta. Pravdou je však aj to, že názov sa donedávna často menil. V druhej polovici 19. storočia sa súčasný Drevný trh už nazýval aj Petőfi tér (námestie), Potom Námestie Janka Kráľa, neskôr Námestie Júliusa Fučíka.

Opodstatnenie názvu Drevný trh vyplýva z toho, že v minulosti tu furmani zvážali z celého okolia Košíc drevo na predaj. Obchod tohto druhu tu najviac prosperoval v 60-tych a 90-tych rokoch 19. storočia. Názov Drevný trh (po maďarsky) sa prvýkrát objavuje na mape z roku 1868. Podľa nej môžeme vyčítať, že v tom čase už cez Kanálovú (teraz Puškinovu) žiaden kanál neviedol. Stáli tam však ešte zachované časti Barkócziho záhrady.

V roku 1889 na južnej strane Drevného trhu postavili budovu parných a vaňových kúpeľov s vlastným vodným zdrojom. Ich projektantom a staviteľom bol košický podnikateľ Michal Répászky. Táto architektonicky zaujímavá budova bola však v polovici 70-tych rokov 20. storočia zbúraná. Dnes je na jej pozemku parčík. Skôr ako ho vystavali, uvažovalo sa nad rôznymi návrhmi. Medzi inými, aby tu stála galéria, evanjelický kostol, divadlo, prípadne múzeum.

Rohový neogotický dom s hlavným vchodom s Rooseweltovej ulice bol vystavaný koncom 19. storočia. Predpokladá sa, že to bol jeden z prvých domov, ktoré postavil staviteľ Peter Jakab, inak i stavieľ Jakabovho paláca, ale chýbajú dokumenty, ktoré by to potvrdzovali. Nie je známy ani rok postavenia objektu, ale bolo tomu po roku 1860. Dom dlhodobo obývala rodina Makranských, z nich bol Jozef Makranský mestským úradníkom.

Secesná budova popisným číslom 1 bola postavená v roku 1903. Stavebníkom domu bol právnik, politik a básnik Eugen Deil. Práve touto budovou chcel dokumentovať realizáciu svojich snáh v komisii na skrášľovanie mesta. Zaujme predovšetkým bohato secesne zdobená fasáda, dnes však značne poškodená. Počas 1. ČSR tu býval aj sochár Bartolomej Hegyi.

Dom s číslom 3 bol dlhé roky prízemný. Nastavbu dobudoval až v roku 1930 achitekt Pavol Gulyaš. Ide o jeden z prvých objektov s plochou srechou v meste. Majiteľom domu sa stal advokát Oskar Havas, ktorý má nad bránou svoj monogram.

V budove č. 5 býval začiatkom 20. storočia špeditér Alexander Incze a je ukážkou luxusného bytového predvojnového staviteľstva.

Dekoratívne znaky domu č. 7 dokumentujú košickú židovskú architektúru z rokov 1. ČSR. Objekt projektoval Ľudovít Oelschläger a slúžil majetnejšej židovskej vrstve.

Spracované podľa Košických historických zošitov