Názov Košické Olšany nepatril vždy k tejto obci, ktorá sa nachádza na východ od Košíc. Ešte v lexikóme z roku 1930 sa označuje ako dve obce - "Nižní Olčvar" a "Vyšný Olčvar".

Prvú písomnú zmienku o Košických Olšanoch poznáme z roku 1288. Vtedy Dionýz, syn komesa Buduna z rodu Aba, vystavil testament a prijal palatína Omodeja, syna Dávida za svojho adoptívneho syna. Dal mu svoju čiastku v Krásnej nad Hornádom aj s patronátnym právom, taktiež všetky svoje majetky okrem dedín Košické Olšany (Olchwar) a Ola, ktoré daroval kláštoru v Krásnej nad Hornádom. V roku 1288 boli Košické Olšany už vyvinutá obec.

Opátstvo v Krásnej však testamentom nezískalo celú obec, len jej časť a druhý diel ostal naďalej v rukách šľachty a od roku 1303 patrí slaneckej vetve rodu Aba. V tomto roku došlo k deľbe majetkov medzi potomkami Petra zo Slanca. Tieto majetky zahŕňali Košické Olšany - príslušnú časť, dedinu a hrad Slanec a polovicu dediny Regete. Získaný majetok potom ihneď vymenili s palatínom magistrom Villermom Drugethom, županom Spišskej a Abaujskej stolice, za jeho obce Bertotovce, Hendrichovce, Fričovce a Široké v Šarišskej stolici. Aj opis hraníc Krásnej z roku 1337 jasne dokumentuje, že v tom čase skutočne existovali už dve obce Olčvar, z nich jedna patrila palatínovi Drughetovi a druhá kláštoru v Krásnej.

Záznamy o odvode pápežských desiatkov udávajú, že v rokoch 1332 - 1335 bol v Košických Olšanoch farár Štefan. Monografia Abauj-turnianskej stolice udáva, že vo Vyšnom Olčvare bol kostol už v 13. storočí.

Z roku 1337 sa zachoval najstarší záznam o tom, že z Košických Olšan viedla do Košíc cesta. O veľkosti obcí svedčia portálne súpisy z roku 1427. V Košických Olšanoch, ktoré patrili krasnianskému opátstvu, čiže vo Vyšnom Olčvare, bolo 18 port (teda aspoň 90 obyvateľov). Nižný Olčvar už patril Jánovi z Olčvara a bolo tam 13 port (čiže aspoň 65 ľudí).

Súpis domov Abaujskej stolice z roku 1598 udáva, že vo Vyšnom Olčvare bolo 16 domov a v Nižnom Olčvare 21, takže sa poradie vo veľkosti vymenilo.

Čo sa týka národnostného zloženia obyvateľov obce, historik Branislav Varsik uvádza: "Dedina bola bezpochyby slovenského pôvodu, ale už niekedy v 12. - 13. storočí sa museli do Olčvara, alebo jeho blízkeho okolia dostať Maďari a niekedy v polovici 13. storočia sa sem zasa dostali Nemci, ktorí sa tu potom udržali až do 16. storočia. "

"Na území Abaujskej stolice sa inak čast stávalo, že sa Nemci už v 13. - 14. storočí usadzovali vo vyľudnených dedinách, osídlených pôvodne slovenským obyvateľstvom, ako to bolo v Seni, Kechneci, Lubine (Lebeň), Myslave a podobne."

"Z uvedeného jasne vysvitá, že v Olčvare bola kontinuita pôvodného slovenského obyvateľstva pretrhnutá a že názov dediny neprešiel prirodzeným vývinom v slovenskej reči. V 17. - 18. storočí tu však došlo k novým zmenám v národnostnm zložení obyvateľstva a k prílevu nového slovenského obyvateľstva. Podľa konskripcie cirkví a farárov Abaujskej stolice z roku 1746 ľud v oboch Olvčaroch už rozprával prevažne po Slovensky a aj príslušnosť k jednotlivýcm vierovyznaniam tomu v pnej miere nasvedčuje. Tak vo Vyšnom Olčvare bolo 36 rím. katolíkov, 21 gr. katlíkov, 11 luteránov, 31 kalvínov a 36 detí. V Nižnom Olčvare bolo 25 rím. katolíkov, 14 gr. katolíkov, 6 luteránov, 3 kalvíni a 38 detí. K maďarskej národnosti prislúchali v tých časoch predovšetkým kalvíni."

Maďarské sčítanie ľudu z roku 1900 udáva, že vo Vyšnom Olčvare žilo 81 percent Slovákov a v Nižnom Olčvare 85 percent Slovákov.

Genéza názvu:

1288/1358 - villa Olchwar
1303/1329 - villa Olchwar
1330 - villa Ochuár, Ochvár
1332/1335 - de Olstur, Olsoar, Olcswar, Oluar
1337 - villa Olchwar et Olchwar
1379 - Olcharutha
1391 - de Olchwar
1394 - de Olchwar
1399 - de Olchwar
1400 - de Olchwar
1405 - de Olchwar
1406 - de Olchwar
1427 - Olchwar Abbatis, Olchwar Joannis de eadem
1553 - Felsew Olchwar
1555 - Also Olczwar, Felseo Olczwar
1598 - Also Ochuar, Felseo Ochuar
1746 - parochia Ocsvariensis, Alsó Ocsvár
1773 - slovensky: Wissny Ocsvár, Nižný Ocžvár, maďarsky: Felső Ocsvár, Alsó Ocsvár
1808 - slovensky: Welké Očwáre, Malé Očwáre, maďarsky: Felső Ocsvár, Alsó Ocsvár, Felső Olcsvár, Alsó Olcsvár
1851 - maďarsky: Felső Olcsvár, Alsó Olcsvár
1903 - slovensky: Nižný Olčvár, Vyšný Olčvár
1906 - Nižný Očva, Vyšný Očvar
1930 - Nižní Olčvar, Vyšní Olčvar

Historik Branislav Varsik sa domnieva, že názov obce vznikol od slovenského slova "ovčarisko" - miesto, kde sa pasú ovce.

Spracované podľa údajov knihy Branislava Varsika - Osídlenie Košickej kotliny.

sivo

Kontakty na starostov obcí okresu Košicie-okolie