Dnešné rozprávanie ilustrujeme dvoma vedutami, ktoré sú síce oficiálne datované neskôr, ale svoj pôvod majú v časoch okolo roku 1630. Autorstvo predlohy sa pripisuje svetoznámemu Matejovi Merianovi, istota však v tejto veci nepanuje. Veduta s latinským nadpisom Quatuor perniciosa homini /Štyri záhuby ľudstva/ má pod obrázkom dve básničky, latinskú a nemeckú. Obe najú ten istý význam, aj keď je latinský text o polovicu kratší. Znie: Tristitia atque Venus, potusque cibique libido, Aer et impurus, multa creata necant. Nemecká verzia je takáto: Fraw Venus und die Trawrigkeit, Unreiner Luft auch die Geilheit Zum Trincken, wie auch Herr Vielfrass, Tösten viel Menschen, glaub nur das. Hovorí sa tu teda, že láska /pani Venuša/, trudnomyseľnosť, zlý vzduch a obžerstvo už zahubili mnoho ľudí. Prečo práve v súvislosti s Košicami?
Iný typ merianovskej veduty Košíc, ktorá by naše mesto mala predstavovať zhruba v čase, keď nechal sebavedomý richtár Michal Wass spísať dnes už stratené "anály". Nemecké vysvetlivky pod obrázkom značia: Hauptkirche - Hlavný kostol /Dóm svätej Alžbety/, Bach - Potok /Čermeľský/, Vorstädte - Predmestia, Tarocz fl. - rieka Torysa /evidentne omyl, mal by to byť Hornád/, Hernath fl. - rieka Hornád /snáď to by mala byť Torysa/, Muran - Muráň, je tu naznačený preto, lebo veduta ilustrovala deje okolo Vešeléniho sprisahania, odohrávajúceho sa na tomto hrade.