Košice v časoch, keď vznikla kronika "Cassovia vetus ac nova" boli ešte pevnostné mesto, obohnané hradbami, s prísnym režimom otvárania brán a vpúšťania ľudí do vnútorného mesta - prezídia. Veduta mesta od západu, zakomponovaná v nápadne zdobnej barokovej kartuši síce vznikla až na sklonku 18. storočia, vzhľad mesta v čase tunajšieho pôsobenia učenca Samuela Timona však podáva pomerne verne.
Prvá polovica 18. storočia v našom regióne sa niesla v duchu silnej rekatolizácie a množstva stavebných počinov, ktoré charakteristicky zmenili tvár tohto mesta. Medzi takéto akcie patrila výstavba súsošia Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Po latinsky sa nazývalo "Statua immaculatae conceptionis Beatis Virginae", od čoho sa vžilo skrátené meno "Immaculata - Nepoškvrnená". Nestavali ju iba z vďaky za zažehnanie moru v rokoch 1709-1710, ale tiež na oživenie kultu Panny Márie a dogmy o nepoškvrnenom počatí - teda presne vecí, ktoré protestanti tak vášnivo odmietali.
Jezuitský kostol /dnes kostol premonštrátov/ slúžil v tom čase zároveň aj ako univerzitný a komplex kláštora bol súčasťou univerzitného komplexu jezuitov. Tu niekde sa zrodila kronika "Cassovia vetus ac nova", v tomto prostredí sa pohyboval aj Samuel Timon, jej možný autor.