Detail jemnej šrafúry, ktorou je zobrazený terén okolia Košíc, konkrétne Hradovej, Dáriusovej hory a Ťahanoviec. Šrafovanie býval voľakedy jediný používaný systém znázorňovania reliéfu terénu na mapách a plánoch. Bol síce do istej miery subjektívny a tiež, keď sa nejaké kopcovitejšie územie poctivo vyšrafovalo, ťažko už bolo nakresliť a popísať naň čokoľvek iné. Ale zato vnem terénu bol nedostižný. Keď sa na poskladaný Maroičičov plán pozriete z malého odstupu, kopce sa vám pred očami doslova vlnia. V porovnaní s dnešnými mapami tejto triedy sa dá konštatovať iba jediné - kam sa hrabe súčasná mapová grafika!
Detail zobrazenia Košíc na Maroičičovom pláne, podobný tomu, ktorý sme uverejnili v prvom pokračovaní minule, pochádza z druhého, už upraveného a doplneného vydania v roku 1862. Charakteristické na ňom je už zobrazenie železničnej stanice a od juhu prichádzajúcej železnice, vtedy ešte súkromnej, nesúcej meno Potiská /Tisza vidéki vasút/. Košice boli až do výstavby bohumínskej dráhy koncovou stanicou železnice.
Košická radnica, dnes na Hlavnej ulici č. 59, tak, ako ju podáva Reschkova rytina. Má ešte originálnu balustrádu so sochami na štíte a zvláštne bosované prízemie, ktoré dnes už vyzerá celkom ináč. Na domoch v susedstve už vidno novinku, firemné tabule, ako dnešné. Štafáž tvorí skupina štyroch dospelých s dvoma deťmi v popredí vpravo, koč v jazde, skupina mešťanov v radničnom vchode a dvaja páni pred obchodom na dnešnom čísle 57.
Na Reschkovej rytine je tiež zobrazená budova, popísaná ako Theater und Casino gebäude - Budova divadla a kasína. Stávala uprostred Hlavnej ulice, tam, kde v rokoch 1898 až 1899 postavili novú dnešnú divadelnú budovu. Strana, z ktorej je zobrazená, patrila divadlu, opačná strana kaviarni a kasínu. Pod pojmom kasíno si netreba v tej dobe predstavovať voľne verejnosti prístupnú ruletu a iné hazardné hry. Naopak, vtedajšie kasíno by sme dnes označili ako výberový klub, do ktorého len tak hocikto nemal prístup. Generálmajor barón Maroičič di Madonna del Monte, sem však určite chodieval /nesmel sa strániť miestnej "dobrej" spoločnosti/, dá sa predpokladať, že tu pri kartách a vínku utrácal svoj generálsky žold, a je tiež možné, že podobne ako jeho predchodca poľný podmaršal barón Mariássy, aj on nechával počas sviatkov vyhrávať na mestskej promenáde za kasínom /vľavo na obrázku, tam, kde sú nakreslené topoľové stromy/ nakomandovanú vojenskú dychovú kapelu pre dobrú náladu košického obecenstva.