V roku 1856, v časoch, keď barón Jozef Maroičič di Madonna del Monte nastúpil do služby v Košiciach, vznikla podľa predlohy Ludwiga Rohbocka nádherná veduta s klasickým pohľadom na Dóm svätej Alžbety. Pre nepríliš pozorného diváka sa tento pohľad takmer nelíši od dneška, ale keď sa prizrieme bližšie, zistíme, že dóm ešte nemá cifrovanú vežičku - sanktus - nad krížením lodí a kaplnka svätého Michala má malú prístavbu, ktorá už dnes neexistuje. Táto veduta je oceľorytina, mimoriadne podrobná, takže sa oplatí analyzovať niektoré detaily z nej a ilustrovať nimi dnešnú záverečnú časť materiálu o Maroičičovom pláne a dobe, v ktorej vznikal.
Detail ľavej strany veduty ukazuje domoradie západnej strany Hlavnej ulice v pozadí - to sa prakticky dodnes nezmenilo. Zaujímavý je však balkón s okrasnými stromčekmi v popredí, ktorý prezrádza presné miesto, odkiaľ bola kreslená predloha veduty. Bol to balkón Forgáčovho paláca /dnes krajskej štátnej knižnice/, ktorý, pochopiteľne, nevidíme. Balkón, ktorý je zobrazený na vedute, patrí dnešnému domu číslo 12 na Hlavnej ulici - je to na rohu s Vrátnou. V tom čase tu žil a prevádzkoval svoj ateliér známy fotograf Emanuel Roth. 
Detail južnej fasády priečnej lode Dómu svätej Alžbety ukazuje predsieň pred južným vstupom do dómu v trochu inej podobe, akú dostala počas prestavby v osemdesiatych rokoch 19. storočia. Vpravo je dóm prekrytý západnou časťou kaplnky svätého Michala. Z tohto výrezu je jasné, že veduta bola spracovaná s technickou precíznosťou, akoby ju presne narysovali.
STRATENÁ TVÁR HLAVNEJ ULICE <br>Pokiaľ sa to zo západnej strany Hlavnej ulice, čo Rohbockova veduta ukazuje, zmenilo od polovice minulého storočia iba málo, na východnej strane sa udiali zmeny oveľa markantnejšie. Identifikovať jednotlivé domy, podané inak veľmi presne, bola celkom fuška. Úplne vpravo je dnes už neexistujúci dom grófa Semseyho - namiesto neho tam stojí moderná stavba Baťovej predajne z tridsiatych rokov 20. storočia s adresou Hlavná 29. Nasledujú domy s dnešnými číslami 31, 33 a 35, ktorých fasády sa medzitým podstatne zmenili, dom s dnešným číslo 37 sa však nezmenil a tak pomohol pri identifikácii. Má dodnes zachovanú charakteristickú kruhovú kartšu medzi oknami poschodia, v ktorej bývala kópia Rafaelovej Sixtínskej madony. Dom, ktorý za ním nasleduje, už dnes nestojí. Býval to dom grófa Smidegha, na mieste ktorého potom postavili trojposchodový Hegedűsov dom so známou Molnárovou lekárňou na prízemí. Dnes má adresu Hlavná 39. Tesne pri dómskej svätyni vidieť ešte klenutý vchod do Mlynskej ulice a časť iného už nestojaceho domu na mieste dnešnej Hlavnej 41. Rady stromov v popredí ukazujú, že park južne od dómu ešte nemal podobu anglického parku. Útvary, vyzerajúce ako zábradlia, sú klady, na ktoré sa uväzovali kone. "Pomníček" vľavo je pravdepodobne verejná studňa.