Nezastupiteľné miesto v dejinách košického športu má Telovýchovná jednota Lokomotíva Košice, ktorá si v týchto dňoch pripomína 55. výročie existencie. O jej slávnej histórii / patrila medzi najväčšie a najúspešnejšie v bývalom Československu/, prítomnosti, ale aj perspektívach hovoríme s výkonným tajomníkom TJ Ing. Vladimírom Hricom.
* Mohli by ste nám priblížiť začiatky vašej "téječky"?
- Rok po oslobodení Československa malá hàstka nadšencov založila v Košiciach telovýchovnú jednotu ŠK Železničiari, ktorá od roku 1949 vystupovala už pod terajším názvom Lokomotíva. S úctou si spomíname na mená tých, ktorí stáli pri kolíske športového klubu príslušníkov "modrej armády" ako Ján Bartečko, ¼udovít Benický, Július Jablonský, Michal Kruppa, Ing. Otto Kvarda, Ján Ladovan, Jozef Majher, Arpád Regecký, Jozef Rezníček, František Vojčík a ďalší.
* Sprvoti ste sa venovali iba futbalu. Prečo?
- V tých časoch sa za šport považoval takmer výlučne futbal. Bez silného futbalového oddielu nebolo ani pomyslenia na pestovanie ostatných druhov športu, a to predovšetkým pre nedostatok peňazí. Po fúzii so Spartou Košice sme získali viacerých kvalitných hráčov i účasť v krajinskej divízii pod názvom ŠK Železničiari Sparta Košice. Neskôr naši funkcionári začali budovať vlastné ihrisko. Vyhliadli si pole ze mestom, približne tam, kde dnes stojí čermeľský športový areál Lokomotívy. Na tých miestach vtedy pestovali kukuricu a zemiaky. Po výkupe pozemkov sa začalo s veľkým elánom budovať. Na jar roku 1947, v prvý deň výstavby štadióna, vyšli manifestačne do ulíc takmer všetci zamestnanci riaditeľstva dráhy. Na ich čele kráčala železničiarska huidba, skrátka bola to veľká sláva.
* S ešte väčšou slávou sa štadión otváral...
- Odovzdanie štadióna sa uskutočnilo na dve etapy. Najprv - 15. augusta 1959 sa na čermeľskom trávniku stretli vybrané železničiarske družstvá Československa a vtedajšej NDR . Domáci, ktorých reprezentovala Lokomotíva Košice, zvíťazili v pomere 3:0. O tri týždne bolo na programe prvé medzištátne futbalové stretnutie v dejinách Košíc medzi B- mužstvami ČSR a ZSSR. V hľadisku sa tiesnilo viac ako 30 000 divákov! Dnes má náš hlavný futbalový štadión s umelým osvetlením a tribúnou kapacitu 12 tisíc divákov, z toho je 10 tisíc miest na sedenie. V rokoch 1997-98 ho zrekonštruovali, aby vyhovoval platným reglementom FIFA a UEFA. Od roku 1997 na ňom hráva Mars superligové a pohárové zápasy futbalový klub 1.FC Košice, dvojnásobný majster Slovenska, účastník Ligy majstrov. K dispozícii sú ďalšie tri ihriská - trávnaté, škvarové a asfaltové na minifutbal. V priestoroch administratívnej budovy sa nachádzajú šatne so sociálnym zariadením, miestnosť pre lekára, maséra, sauna, masážny bazén, posilovňa a práčovňa. Vlani si štadión za miesto sústredenia vybrali futbalisti z exotických Spojených arabských emirátov, konkrétne z Dubaja.
* Po futbale začínali činnosť ďalšie oddiely. Koľko ich pracuje v Lokomotíve v súčasnosti?
- Momentálne máme dvanásť oddielov, v abecednom poradí sú to bedminton, box, cyklistika, džudo, futbaloví internacionáli, kanoistika, kolky, mototuristika, stolný tenis, športová gymnastika, turistika a zápasenie. V čase najväčšieho rozmachu ich bolo aj vyše tridsať, ale zabezpečovať chod toľkých oddielov nie je v našich silách ani pri najlepšej vôli. Do histórie Lokomotívy však nesporne patria aj futbalisti, lyžiari, tenisti, volejbalisti, šermiari, šachisti, krasokorčuliari, hokejisti, kulturisti, jazdci, sánkári, hádzanári, ľahkí atléti, členovia odboru základnej telesnej výchovy a ďalší. Členovia našich oddielov majú k dispozícii vo všešportovom areáli okrem futbalových ihrísk aj basketbalovú halu s troma dvorcami na bedminton, ktorá sa využíva na ligové súťaže a medzinárodné turnaje i v boxe, zápasení, ako aj na spoločenské tance a iné akcie, ďalej kolkáreň so 4 dráhami s automatickým stavaním kolkov, stolnotenisovú halu so šiestimi stolmi, tenisové kurty, volejbalové ihriská, špecializovanú halu na box a zápasenie. Súčasťou objektu je aj hotel s celkovou kapacitou 55 lôžok v 4 apartmánoch a 18 izbách, reštaurácia pre 60 osôb a ďalšie zariadenia.
* Začiatkom šesťdesiatych rokov ste začali aj s výstavbou turisticko-rekreačnej základne na Dedinkách v Slovenskom raji. Čo všetko v ňom môžu nájsť návštevníci?
- Areál ponúka široké možnosti na športovanie a aktívny oddych v letných i zimných mesiacoch. Jeho súčasťou je na brehu vodnej nádrže Palcmanská Maša hotel Priehrada s 52 lôžkami s reštauráciou a kaviarňou, v ktorom sa po nedávnej rekonštrukcii nachádza aj sauna, ochladzovací bazén a masážna vaňa. V tesnej blízkosti hotela je chatová základňa, lyžiarsky vlek s prepravnou kapacitou 880 osôb za hodinu, ako aj 1951 metrov dlhá sedačková lanovka na Geravy. Na tejto horskej planine je v prevádzke najvyššie položená chata v Slovenskom raji i lyžiarsky vlek Tatrapoma pre 630 osôb za hodinu. Návštevníci Dediniek si môžu vypožičať športové potreby, vrátane snežných skútrov, majú k dispozícii stanový tábor i viacúčelové ihrisko, priehrada ponúka výborné možnosti na rybolov, kúpanie, člnkovanie, okolitá príroda umožňuje podnikať pešie a v zime lyžiarske túry.
* Pýchou každej telovýchovnej jednoty sú predovšetkým jej športovci. Za päťdesiatpäť rokov ste v Lokomotíve mali olympijských víťazov, majstrov sveta i Európy, reprezentantov v rozličných športových odvetviach. Ktorí preslávili najviac vaše farby?
- Pred piatimi rokmi sme vyhlásili desať najúspešnejších športovcov v histórii. Bol medzi nim futbalový brankár Stanislav Seman , držiteľ zlatej olympijskej medaily z Moskvy v roku 1980, futbalista Jozef Móder , člen víťazného reprezentačného celku ČSSR z majstrovstiev Európy 1976 v Belehrade, zápasník Mikuláš Athanasov , bronzový z OH 1952 v Helsinkách, 55-násobný reprezentant, nositeľ dvoch titulov najlepší futbalista ČSSR a držiteľ bronzovej medaily z ME 1980 v Taliansku Ján Kozák , ďalej strieborná z ME basketbalistiek Irena Bartošová-Medvecká , viacnásobný medailista z MS v kanoistike Milan Kučera , cyklista Peter Hric , basketbalistky Renáta Hiráková a ¼udmila Krajčová-Beňová, či zápasník Miroslav Luberda . Našich športovcov viedli také trénerske osobnosti ako Gabriel Dajko a Ladislav Šosták v basketbale, Atila Boris a Marcel Míček v zápasení, Michal Baránek, František Fecko a Jozef Jankech vo futbale, Jaroslav Kozák v bedmintone, Ján Medve v boxe a Henrich Szieber v cyklistike. Poctou najúspešnejší tréner mládeže sa môže hrdiť Jozef Kožárik a najúspešnejší cvičiteľ-turista Čeněk Čermák.
* Za vyše päť desaťročí sa v kronike TJ Lokomotíva objavili podpisy mnohých významných športovcov, ale aj predstaviteľov politického a spoločenského života. Mohli by ste niektoré spomenúť?
- Je ich tam naozaj veľa, ich výpočet by zabral príliš veľký priestor, preto vyberiem len niektoré. V júni 1963 navštívil areál TJ Lokomotíva vtedajší československý prezident Antonín Novotný, ktorý v našej pamätnej knihe zaželal občanom mesta a jeho športovcom veľa úspechov. V kronike sú podpisy olympijských víťazov - maratónca Abebe Bikilu z Etiópie, gymnastky Věry Čáslavskej i nedávno zosnulého Emila Zátopka, ktorý si v marci 1960 na novej atletickej dráhe v Čermeli aj zatrénoval. V septembri toho istého roku vytvoril na štadióne Lokomotívy európsky rekordér z obdobia 1952-59 Jiøí Skobla nový československý rekord vo vrhu guľou výkonom 18. 19 m. Priamo na ihrisku s futbalistami Lokomotívy besedoval aj legendárny brankár František Plánička. Hrdíme sa aj podpisom maratónskeho víťaza Edelena, no i členov výpravy mongolských lukostrelcov.
* Oddielmi a odbormi Lokomotívy prešli desaťttisíce mladých ľudí z nášho mesta, ale aj talenty z celého vtedajšieho Československa. Viacerí z bývalých športovcov a trénerov vašej telovýchovnej jednoty sú dnes známi ľudia...
- Veru, spomeňme napríklad prezidenta republiky Rudolfa Schustera, ktorý v časoch fúzie Lokomotívy s VSŽ trénoval volejbalistky. Expremiér Vladimír Mečiar bol členom boxerského oddielu, počas štúdii v Košiciach sa u nás venoval atletike prvý československý kozmonaut Vladimír Remek, farby lyžiarskeho oddielu hájil rektor Technickej univerzity prof. Ing. Juraj Sinay, DrSc., pretekársku kariéru u nás začali olympionici - bežec Jozef Plachý a šermiarka Katarína Ráczová- Lokšová, do širokej "železničiarskej" rodiny patrili v minulosti aj exminister Ján Mráz, šéf slovenského jazdectva a úspešný podnikateľ Andrej Glatz, kunshistorik a zanietený ochranca košických kultúrnych pamiatok Gabriel Kládek, ktorý ako dorastenecký československý reprezentant vo vrhu guľou a hode diskom bol v roku 1958 vyhodnotený za nášho prvého najlepšieho športovca, a mnohí, mnohí ďalší.
* Čo vás najviac teší a čo trápi v Lokomotíve?
- Som veľmi hrdý na to, že sme za naše dosiahnuté výsledky prevzali v roku 1977 Cenu mesta Košice. Ako bývalého prvoligového futbalistu mi nedá spať osud železničiarskeho futbalu. Klub sa v septembri 1990 stal samostatným právnym subjektom. Bývalý dvojnásobný víťaz Slovenského a Československého pohára, účastník PVP a Pohára UEFA, ktorého dres obliekali hráči svetového mena ako Seman, Móder, Kozák, Flešár, Józsa a iní, sa dnes trápi v III. slovenskej lige. My máme vynikajúci tím internacionálov, ktorí s Móderom, Flešárom, Kunzom, Farkašom, Feckom, Ujhelym, Repíkom a ďalšími vyhráva turnaje veterenov. Náš pokus - začať všetko úplne odznova v metských majstrovstvách - nevyšiel. Začali sme spolupracovať so sesterským FK Lokomotíva PČSP Košice, do ktorého prešli všetky naše mládežnícke družstvá. Verím, že v priebehu piatich rokoch sa nám podarí obnoviť činnosť perspetívneho futbalového klubu na pevných základoch. Existenciu solídneho seniorskeho celku, ktorý by mal domovské právo na čermeľskom štadióne považujem aj za svoju prestížnu otázku.
* Ako oslávite jubileum?
- Päťdesiatepiate výročie existenciu si pripomenú jednotlivé oddiely, uskutoční sa aj valné zhromaždenie TJ. Oslavy vyvrcholia 3. mája telovýchovno-kultúrnou akadémiou v basketbalovej hale, v rámci ktorej predvedú ukážky naši gymnasti, zápasníci, džudisti, bedmintonisti, vystúpi populárna skupina Senzus a vyhlásime na nej aj najúspešnejších športovcov a kolektívy, zaslúžilých funkcionárov a trénerov. Na oslavy sme pozvali prezidenta Rudolfa Schustera, predsedu SOV Františka Chmelára, primátora Košíc Zdenka Trebuľu, prednostu Krajského úradu Štefana Vranovského a ďalších hostí.
* Prezradíte nám vaše tri želania k narodeninám TJ Lokomotíva?
- Predovšetkým, aby naša životaschopná telovýchovná jednota /o čom svedčí aj skutočnosť, že v rokoch 1996-2000 sme získali 148 titulov majstrov Slovenska v súťažiach jednotlivcov i družstiev a tohto roku, v ktorom sa súťaže ešte len rozbiehajú, už ďalších 9/ ďalej úspešne napredovala, aby sme získali dostatok sponzorov, bez ktorých sa dnes šport robiť nedá. To tretie som vyslovil už pri päťdesiatročnom jubileu : Aby som na našom štadióne zažil pri futbale podobnú atmosféru ako v roku 1978 na zápase PVP Lokomotíva - AC Miláno, keď sa v hľadisku tiesnilo 35 tisíc divákov.
Najúspešnejší športovci TJ Lokomotíva za rok 2000: / bez určenia poradia, podľa abecedy/
Dospelí
Martin Balko - badminton
Peter Barna - kanoistika
Juraj Dancák - zápasenie
Michal Dúbravčík - kanoistika
Jana Gumanová - stolný tenis
Pavol Paprčka - cyklistika
Ján Rusnák - zápasenie
Eleonóra Tammerová - kolky
Gabriela Zábavníková - bedminton
Mládežnícke kategórie
Mária Balková - bedminton
Daniel Dancák - zápasenie
Ján Dúbravčík - kanoistika
Oľga Dzelinská - stolný tenis
Dušan Forai - kanoistika
Tomáš Jedlička - zápasenie
Róbert Macko - zápasenie
Erika Medveďová - bedminton
Ján Onda - box
Vladimír Tažík - box
Kolektívy
Dospelí
zápasenie
bedminton
kolky
Mládežnícke kategórie
zápasenie
bedminton
kanoistika
Najúspešnejší športovci za obdobie rokov 1976-2000 /dospelí/
Peter Barna - kanoistika
Juraj Dancák - zápasenie
Hana Eliášová - basketbal
Ján Fiľ - bedminton
Andrea Kuklová - basketbal
Jana Micenková - džudo
Ján Rusnák - kanoistika
Eleonóra Tammerová - kolky
Gerald Tokár - zápasenie
Gabriela Zábavníková - bedminton |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
