Štátne divadlo Košice uvedie dnes /piatok 27. apríla/ svetovú premiéru baletu Svetlý žiaľ. Choreografiu, réžiu, námet a scenár spracoval šéf baletu Andrej Šoth, ktorý sa zároveň podpísal ako choreograf a režisér pod baletnú inscenáciu Carmen. Tá bude uvedená v ten istý večer ako druhá časť premiéry v menovanom divadle. Keďže Andrej Šoth je vo svete uznávaný baletný majster, môžeme sa tešiť na kvalitu. Netreba však očakávať klasický balet - teda taký, na aký bol košický divák zvyknutý. Andrej Šoth uprednostňuje na javisku realitu. Je predstaviteľom tanečného divadla, ktoré je podľa neho hlavne o vnútorných vzťahoch, charaktoroch, a rituálnych princípoch.
"Tvorba skladateľa Giya Kancheli, ktorého možno považovať za najdôležitejšieho sovietskeho umelca od čias Šostakoviča, je u nás neznáma /žiaľ, takzv. mediálna propaganda podporuje väčšinou amatérov/. Pričom diela, tohto v Berlíne žijúceho skladateľa, hrajú všetky svetové orchestre. Okrem iného, je to jediný skladateľ, ktorý majstrovsky vnáša do hudby ticho", vysvetlil svoju voľbu v prípade Svetlého žiaľu šéf baletu. "Je to hudba, ktorá je založená na obrovských kontrastoch. A ďalej, poslucháč stále očakáva, čo príde? Ale v tej hudbe, tak ako v živote, nič nepríde. Všetci máme ilúzie, ideály, a rokmi zistíme, že život nemá zmysel. Zmysel má iba cesta hľadania. Preto ma tvorba Kancheliho veľmi oslovila. Nie je to hudba komerčná, ale hlboká, filozofická. Preto sa na konci predstavenia zrejme dostaví smútok." Dej Svetlého žiaľu rozpráva o žene, ktorá si spomína na narodeniny a prostredníctvom detstva prichádza na to, že je stará, má na sebe svatobné šaty a umiera v nenaplnenej túžbe nájsť človeka. Šoth sa vyznáva, že v prípade totho baletného večera sa po dlhom čase rozhodol urobiť balety o ženách. "Z histórie väčšinou dramaturgia vychádza z Biblie a mužských princípov. Preto som veľmi túžil urobiť niečo pre ženy. Prvá časť je aj o tom, že vlaky sa míňajú - keby sa ľudia stretli v inom čase, na inom mieste, možno by vzniklo niečo veľmi silné. Teda vystupuje tu muž, manžel, milenec, ktorý sa ale nestretne s druhou polovicou. Vo Svetlom žiali, ktorý trvá asi dvadsaťšesť minút, končí príbeh smrťou ženy. Pre mňa táto inscenácia znamená aj posolstvo - nepáči sa mi, ako neúctivo sa dnes chovajú muži k ženám."
Carmen - notoricky známy silný dramatický príbeh, kolorit španielskeho prostredia, zložitosť vzťahov a ich vývoj, vplyv spoločenských konvencií, to všetko končiace drámou je divákovi ponúkané aj skrz vášeň, pudovosť, veci, kedy ľuďom už nič nie je sväté. "Za krížom sa môže robiť čokoľvek", hovorí šéf baletu, pretože v tejto inscenácii práve kríž, na rozdiel od iných spracovaní, zabíja Carmen namiesto Josého. "Ide o náznak, že hrozba prichádza ´zhora´. A týka sa to aj vojen a iných nezmyselností. Akosi sa strácajú hodnoty medzi ľuďmi... Mám teraz na mysli aj to, že odkedy som prišiel do košického divadla /po semednástich rokoch pôsobenia v zahraničí/, pomáham tomuto divadlu - ktoré je mimochodom druhé najväčšie na Slovensku a pracuje s minimálnymi finančnými prostriedkami - ako sa dá... Momentálne košický balet disponuje devätnástimi tanečníkmi, takže jeden stvárňuje tri, štyri postavy. Teda ak niekto ochorie, premiéra nebude. Som šokovaný, že tento súbor pri minimálnej ekonomickej základni a obrovských problémoch dosiahol za určité obdobie nie v klasickom repertoári, ale v repertoári súčasného tanečného divadla európsku úroveň /ako člen Medzinárodnej rady choreografov v Amerike a iných funkcií si to môže dovoliť tvrdiť - pozn. red./... Mimochodom, priemerný plat košického baletného tanečníka je asi šesťtisíc osemsto korún. Pričom každý deň majú dvojité frekvencie - teda s prestávkou sú v divadle od rána do večera... Chcem hlavne ale povedať, že v tomto súbore vládne pozitívna energia, v ktorej som mal obrovskú šancu týchto tanečníkov-ky inšpirovať. Režisér je podľa mňa najdôležitejší práve v tom, že dokáže ľudí inšpirovať, zapáliť v nich oheň. A to je to najkrajšie, čo som zažil za posledných desať rokov. Tu sa stal košický zázrak. Celá západná Európa /vynímajúc Ameriku, pretože je komerčná/ je zaujímavá v tom, že všetci v nej dostávajú komplex z východného umenia. A ťažia z neho, pretože my dokážeme za ´štyri päťdesiať´ urobiť niečo vnútorne také silné, čo oni s miliónami neurobia. Dokážu priniesť estetický dojem, čo je nakoniec tiež dôležité vidieť... Ja si takisto viem predstaviť výpravu za viac peňazí - ako majú napríklad v Národnom divadle. Ale najväčšou doménou pre mňa je urobiť niečo hodnotné, kvalitné." Zrejme aj preto, lebo Šoth sem neprišiel urobiť kšeft - odmietol hosťovania v iných divadlách a takisto sa sem neprišiel predviesť ako poslucháč VŠMU /bez urážky/. Prišiel pomôcť talentom, doniesol medzinárodné informácie. To je jeho motivácia. Treba dodať, že Šoth chce angažovať niektorých zahraničných tanečníkov a v najbližších dňoch urobí konkurz v Čechách i na Slovensku. "Od novej sezóny by som chcel mať postavený súbor s tridsiatimi tanečníkmi-kami. Podľa mňa je totiž balet vysoko úrovňové dramatické teleso s medzinárodným jazykom."
Ale vráťme sa ku druhej časti premiéry: "Aj v Carmen sú patetické témy, husľové nástroje... Veľmi mi ale vadí, že z Carmen urobili barelínu, iba exkluzívnu hlúpu hus, ktorá sa v nablískaných šatičkách postavila na špičky. V skutočnosti je to žena, ktorá drží v ruke nôž, fajčí cigaru a pokojne niekomu vylepí po papuli. Carmen bola typická ´baba´, ktorá svojim zverstvom priťahovala okolie. Na jednej strane ju odsudzovali, na druhej strane ich to priťahovalo. Nepáči a mi, že v kvázi súčasných klasických baletoch z týchto tém urobili divadelné limonády. Mám rád reálnu podobu baletu, ako napríklad film. Svetlý žiaľ mi pripomína Bergmana. Nemyslím kvalitou. Ale efektom, vnútornými monológmi. Je to čosi reálne, civilné. Trošku sa líšim od baletomanov, ktorí vidia iba piatu pozíciu. Vyrástol na filme, divadle, na výtvarnom umení. Len ma mrzí, že som nevyrástol na slovenskom umení. Ale na pražskom, kde som zažil kadejakých ľudí. A tam som sa inšpiroval. Ale k tanečnému umeniu ma vrátili tanečníci z Ukrajiny, z ktorými som sa tam zoznámil. Na nich som videl, že umenie berú naozaj vážne a sú emotívni... Čo sa týka ďalšieho spracovania Carmen, v tej Bizetovej je veľká dramatická výstavba - je tam veľa nástrojov, zvončekov, kli-klakov. Ale akosi mi tu chýbali bubny, ktoré mi nahrádzajú rituál - divokého španielskeho naturelu. Preto som v inscenácii použil aj hudbu Rodiona Ščedrina a skupiny Deep Forest. Kombináciou týchto dvoch som si vytvoril pôdu, na ktorej som sa snažil Carmen, jej vášnivosť, zemitosť i slobodu a tiež celé vidiecke spoločenstvo predstaviť čo najpresvedčivejšie. Aby inscenácia oplývala aj súčasnosťou, aj dravosťou, aj extrémnosťou. A rituálom. Mám ho rád, ak ide o erotiku, vzťahy a sex. A nemám rád, keď sú ľudia schopní pozerať sa cez kľúčovú dierku... Jednoducho tí, čo najviac odsudzujú, sú najviac nemorálni. Raz ma jedna nemenovaná kritička odsúdila, že som v zvláštnej radosti urobil na scéne trojnásobný pánsky striptíz. Ale mne tam išlo o poníženie človeka - asi ako v koncentráku... Ale tieto ľudské princípy ma nezaujímajú. Zaujímajú ma ľudia, ktorí nikdy nevideli balet alebo intelektuáli, ktorí nimi naozaj sú. Robím pre diváka. A diváka môže uraziť aj to, čo hovorím, pretože nie každý dokáže prijať moju inscenačnú pravdu - môže sa ho to dotknúť, môže tým opovrhovať - pričom po tom naopak, vo svojom vnútri, túži."
Ako vnímajú spoluprácu so Šothom hlavné predstaviteľky?
Katka Kenderová: "Bola to pre mňa iná, nová skúsenosť a som vďačná."
Jana Hriadeľová: "Táto Carmen je charakterom iná. Šoth ju vníma ako veľmi čistú bytosť. A tak nám ju aj podal. Od začiatku nám tiež dával najavo, že jeho práca vyžaduje veľa driny a že to vydržia iba silní. Veľmi sme sa toho báli. Ale neskôr sme zistili, že on od nás vyžaduje, aby sme vo veľkej miere používali svoju inteligenciu. Potom túžba odviesť kvalitnú prácu prichádza automaticky. Šoth má dar rozprávať. Otvoril nám oči, duše. Prácou z nás vytiahol to, čo potreboval. Doposiaľ sme poznali iba tu krok, tam krok, nikdy sme netancovali to, čo cítime. Až pri ňom. A rozumie nám..."
V úlohe Carmen uvidíte Cosminu Zaharia Maria, pôvodom Rumunka, Liudmylu Vasylyevu z Národného divadla Kyjev. Ženu vo Svetlom žiali stvárni Katka Kendrová a Jana Hriadeľová. Predstavenia v piatok i v sobotu /28. apríla/ začínajú o 19. hodine. Sobotňajší baletný večer šéf baletu venoval Marike Gombitovej, ktorá v ten večer zaspieva.
¼udmila Paňáková
Foto: Karol Hatala |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
