“Rakovina je stále jedným z najväčších zdravotníckych problémov na celom svete. Ročne pribúda 11 miliónov nových prípadov a 7 miliónov každým rokom zomiera. Slovensko nie je v tomto prípade výnimkou, ročne sa registruje už viac než 23 tisíc nových prípadov, z toho približne 165 u detí. Z týchto trendov vyplýva, že každý tretí človek môže byť raz touto chorobou postihnutý. Žiaľ, v porovnaní so štatistikami niektorých západných krajín Európy, vykazuje Slovensko u niektorých druhov rakoviny vyššiu úmrtnost, čo podmieňuje viacero skutočností: pretrvávanie zvykov zlého životného štýlu, ignorovanie preventívnych prehliadok, nevšímavosť k alarmujúcim príznakom, neskorá návšteva u lekára. S diagnózou onkologického ochorenia sa život pacienta a jeho rodiny nečakane zmení. Prináša celý rad problémov rôzneho charakteru , ktoré sú často neriešiteľné. Strach z neznáma, z budúcnosti, úzkost, depresie, hnev, pocit osamelosti a neustála otázka: Prečo práve ja?” povedala v úvode MUDr. Eva Siracká, DrSc., prezidentka Ligy proti rakovine SR na I. Fóre onkologických pacientov, ktoré sa prednedávnom uskutočnilo v Bratislave a zúčastnilo sa ho okolo 400 hostí z radov odborníkov i pacientov. Na jeho príprave sa podieľala predovšetkým Liga proti rakovine SR, zastrešovalo ho niekoľko významných inštitúcií, medziiným Medzinárodná únia proti rakovine UICC, Európska asociácia líg proti rakovine ECL, Ministerstvo zdravotníctva SR, Slovenská lekárska spoločnosť, Slovenská onkologická spoločnosť a podobne. Je potrebné spomenúť, že fóru predchádzal 1. pacientsky seminár, ktorý pripravila v tomto roku odbočka Ligy proti rakovine v Košiciach.
O problémoch treba hovoriť
Rakovinu diagnostikujú a liečia odborníci, ktorí podľa všetkých dostupných prostriedkov a prínosov vedy bojujú za záchranu života. Jedno tu však stále chýba. Nájsť cesty, ako zmierniť či odstrániť celkový traumatizujúci dopad choroby, a to nielen postihnutého, ale aj jeho rodinu, a to už odo dňa zistenia diagnózy cez všetky ďalšie obdobia, vo všetkých štádiách vývoja tejto choroby. Kvalita života pacientov, ale aj ich rodín sa akosi dostala na okraj záujmu celej spoločnosti, čím vznikajú ďalšie nadväzujúce problémy. Je pochopiteľné, že pacient sa chce zúčastňovať na procese liečby a chce byť dôsledne informovaný, aby sa mohol vyjadriť k niektorým veciam súvisiacim s jeho chorobou, pretože v dôsledku neinformovanosti vznikajú často zbytočné nedorozumenia. Fórum onkologických pacientov bolo príležitosťou pre to, aby sa týmto problémom dal nový smer, aby pacienti získali užitočné informácie, ale aj preto, aby pacienti sami o problémoch hovorili.
“Je tu čas na to, aby sa začala presadzovať nová oblasť psychosociálna onkológia, ktorej náplňou je štúdium, analýza a riešenie sociálnej, psychologickej, emocionálnej a duchovnej kvality života a všetkých ďalších aspektov týkajúcich sa onkologického ochorenia. Je najvyšší čas, aby sa na ňom začalo intenzívne pracovať a uviesť ho do života,” zdôraznila MUDr. Eva Siracká, DrSc.
Na fóre odznelo mnoho zaujímavých prednášok i pripomienok pacientov. Zaujala prednáška MUDr. Viery Satinskej z Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave na tému “Máme hovoriť pravdu onkologickým pacientom,?” O Alternatívnej a komplementárnej medicíne v onkológii hovoril známy onkológ MUDr. Viliam Ujházy, DrSc. Z Ústavu experimentálnej onkológie SAV v Bratislave. Prítomných zaujal PhDr. Robert Máthé z Katedry psychológie FF UK v Bratislave s prednáškou “Sexualita pacientov s onkologickým ochorením z pohľadu psychológa”. Nemôžeme nespomenúť aj odborníkov z Východoslovenského onkologického ústavu v Košiciach, ktorí vystúpili na fóre, predovšetkým MUDr. Karola Jutku. Hovoril o komunikácii lekára a sestry s malým onkologickým pacientom
.
“Pri príprave aplikácie rádioterapie alebo pri aplikácii akejkoľvek novej liečebnej metódy, vyšetrenia, musíme odstrániť strach u detí aj rodičov. Malého pacienta sa snažíme získať na spoluprácu, a to hravou formou. Liečba malého onkologického pacienta je veľmi náročná a dlhá a bez záruky. Zdravotnícky personál sa často identifikuje s pacientmi rovnakého veku alebo pri liečbe detí v nich vidí vlastných potomkov. V prípade neúspechu liečby pretrváva v nich pocit viny, zlyhania. Citová viazanosť je veľkým rizikom liečebného procesu. Je dôležité prekonať neracionálny , nevyrovnaný postoj laickej verejnosti a najmä zdravotníckeho personálu, vrátane lekárov, k onkologickému pacientovi. Je potrebné mať nielen vedomosti o liečebných možnostiach, ale aj klinické skúsenosti, odvahu, opatrnosť, trpezlivosť a empatiu s malým onkologickým pacientom.”
Nezabíja nás choroba, zabíja nás strach
Príhovor pacientky s rakovinou prsníka Ing. Eeleonóry Bernhauserovej z Klubu Lýdia v Skalici, oslovil všetkých zúčastnených:
“Som jedna z tisícov onkologických pacientov. Prvou ranou pre nás je stanovenie diagnózy a oznámenie o tom, čo nás čaká. Potom nasleduje operácia, liečba - chemoterapia či rádioterapia.
Prístup k chorobe je individuálny , postoje sú rôzne, ale dnes viem, že čím je snaha zaradiť sa do normálneho života úprimnejšia, tým je aj šanca na uzdravenie vyššia. K tomu je potrebné naučiť sa nebáť, pretože nás nezabíjajú choroby, zabíja nás strach. Netreba sa ľutovať a nezvaľovať vinu za všetky naše úspechy na našu chorobu. Žiť treba nielen pre seba, ale aj pre našich blízkych, rodinu, priateľov”. Uviedla príklad pani Žofky z Klubu Lýdia, ktorá má 92 rokov a je po operácii prsníka už vyše 4O rokov. Optimizmus, viera jej dáva silu do ďalšieho života. Preto nie je vhodné nechávať sa ovplyvňovať negatívnymi vplyvmi a nehanbiť sa za chorobu.
Medzi onkologickými pacientkami je najviac žien s ochorením prsníka. Práve ony sa združujú do klubov. V Košiciach existuje takýto klub pod názvom Viktória, vedie ho MUDr. Oľga Nagyová. Vo svojom vystúpení hovorila o práci klubu, v ktorom sa raz týždenne stretávajú ženy s s onkologickým ochorením. Zúčastňujú sa rôznych prednášok, kultúrnych, spoločenských akcií, rekondičných pobytov. Práve takéto stretnutia pomáhajú nadviazať nové kontakty, prekonávať pocity neistoty a rôzne krízové situácie, vyplývajúce zo zdravotných, osobnostných, vzťahových a existenčných zmien v živote pacientov a môžu pomôcť naštartovať ozdravný proces v psychickej aj fyzickej rovine. Perspektívy rozvoja klubov sa uberajú dvoma cestami. Jednou z nich je pokračovanie v doterajšej činnosti, druhou je hľadanie nových ciest k pacientovi v psychologickej či sociálnej oblasti, aby početná skupina nových pacientov nebojovala svoj osamelý zápas s neistotou, úzkostou a nedostatkom informácií o najzákladnejších pravidlách života pacienta.
Prvé dvojdňové fórum onkologických pacientov v Bratislave bolo príležitosťou k dialógu a naznačilo cestu, ktorá môže zmenšiť bremeno rakoviny pre budúce generácie.
Malva POKORNÁ |
tlačiareň
|