(TASR) - Vyše 5 620 akútnych ochorení dýchacích zaznamenali v 45. týždni v Košickom kraji, čo je nárast oproti predchádzajúcemu týždňu o 30 percent.
Chorobnosť v kraji stúpa od 41. týždňa. Má sezónny charakter a najviac postihuje deti predškolského veku, informovala dnes vedúca oddelenia infekčnej epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Košiciach Oľga Mináriková. Ako uviedla, nejde zatiaľ o chrípku v pravom zmysle slova, pretože jej vírus v Európe ešte neidentifikovali.
Najvyššia chorobnosť na respiračné a chrípke podobné ochorenia v rámci kraja je v Košiciach, kde na 100 000 obyvateľov zaznamenali v hodnotenom týždni 931 prípadov. Je to o 200 prípadov viac, aký je celkokrajský priemer. Nasledujú okresy Košice-okolie a Michalovce. Z vekových kategórií sú na tom horšie školáci ako dospelí.
Aj keď ľudia majú záujem o očkovanie proti chrípke, vakcíny v lekárňach chýbajú a lekárnici očakávajú ich distribúciu počas novembra. Lekári odporúčajú preventívne opatrenia.
„Zvýšiť vlastnú odolnosť môžeme tým, že budeme prijímať pestrú potravu s dostatočným obsahom vitamínov, pokiaľ možno v prirodzenej forme (jesť veľa ovocia a zeleniny), nebudeme sa priveľmi psychicky vyčerpávať a doprajeme si dostatok spánku. Veľmi dôležité je predchádzať podchladeniu, ktoré je spúšťačom ochorenia, pretože napomáha prieniku vírusov cez sliznice do organizmu. Posilniť organizmus naopak pomáha otužovanie, fyzická aktivita a pohyb na čerstvom vzduchu," odporúča prednosta Kliniky pre infekčné choroby košickej Fakultnej nemocnice Louisa Pateura Ivan Schréter.
Za najlepšiu formu ochrany však považuje Schréter práve očkovanie proti chrípke, pretože to pomáha predchádzať vzniku ochorenia, alebo sa podpíše pod jeho ľahší priebeh. Chrípka totiž nie je bežná viróza, ochorenie je charakteristické veľmi ťažkým priebehom. Na začiatku prevládajú celkové príznaky, hlavne horúčka, zimnica, bolesti hlavy, bolesti svalov končatín alebo chrbta, nevoľnosť a nechutenstvo. Dominujú bolesti svalstva a hlavy, pričom ich intenzita je úmerná výške horúčky. Silné bývajú aj bolesti očných svalov, pálenie očí a slzenie, bolieť môžu pri chrípke aj kåby.
Celkové ťažkosti a horúčka pretrvávajú priemerne tri dni od prepuknutia chrípky. Na rozdiel od iných infekcií horných dýchacích ciest pri tomto ochorení dominujú nad dýchacími ťažkosťami, medzi ktoré patrí zachrípnutie, suchý kašeľ často spojený s bolesťami a pálením za hrudnou kosťou, bolesti hrdla a nádcha. Výraznejšími sa tieto ťažkosti stávajú až po ústupe celkových ťažkostí a pretrvávajú ešte niekoľko dní po poklese teplôt.
„Chrípka je nepríjemné ochorenie, ktoré položí človeka do postele, pričom ho bolí celé telo. Odporúčam ju nepodceňovať a vyležať ju, pretože inak hrozia pacientovi závažné komplikácie, ktoré môžu skončiť aj úmrtím. Patria medzi ne zápaly prínosových dutín, zápaly priedušiek a pľúc a spôsobuje ich buď samotná chrípka, alebo pridružené bakteriálne ochorenia," konštatuje Schréter.
Očkovanie radí infektológ predovšetkým starším občanom a rizikovým skupinám - ľuďom so slabšou imunitou, chronicky chorým či srdciarom. Práve teraz je podľa Schrétera ideálny čas. Pokiaľ sa niekto nestihne zaočkovať alebo nezoženie vakcínu, má aj ďalšiu možnosť, ako sa aktívne chrániť. Pri chrípke totiž môžu pomôcť špeciálne lieky – antivirotiká. Tie zmiernia priebeh a skrátia trvanie ochorenia i znížia počet komplikácií. Aby však boli účinné, treba ich začať užívať čo najskôr po objavení prvých príznakov chrípky, alebo preventívne ak bol človek v intenzívnom kontakte s chorým na chrípku a patrí do niektorej rizikovej skupiny.
Antibiotiká na vírusom vyvolané ochorenie nezaberajú, chrípka sa lieči buď antivirotikami alebo symptomaticky - lekári odporúčajú užívať lieky na zníženie teploty, kvapky alebo sirupy proti kašľu, kloktadlá, kvapky do nosa. Pri liečbe sa vyžaduje pokoj na lôžku a dostatočná hydratácia – treba veľa piť, najlepšie teplé nápoje.
Chréter informoval, že chrípka je vysoko nákazlivé vírusové ochorenie spojené s postihnutím dýchacích ciest i výraznými celkovými príznakmi. Takmer každý rok v zimných mesiacoch spôsobuje epidémie rôzneho rozsahu. Vyvolávajú ju stredne veľké obalené RNA vírusy patriace do čeľade Orthomyxoviridae. Známe sú tri odlišné typy vírusu chrípky, ktoré sa výrazne líšia aj svojim vplyvom na ľudské zdravie. Vírusy typu A a B sú závažnými patogénmi (typ A vyvoláva veľké epidémie a pandémie, vírus chrípky B býva príčinou menších epidémií), zatiaľ čo vírus C len sporadicky vyvoláva infekcie horných dýchacích ciest.
Človeka najčastejšie postihujú vírusy typu A. Prameňom nákazy pri chrípke býva obyčajne človek, ale môžu to byť aj niektoré zvieratá. Prenos sa uskutočňuje hlavne kvapôčkovou infekciou. Vírusy sa nachádzajú vo veľkom množstve v sekréte z nosohltana a kýchaním, kašľaním a vydychovaním sa šíria do okolia. Miestom ich vstupu do organizmu je sliznica dýchacích ciest. Ochorenie prepuká za 18 až 72 hodín. |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
