"Raz som predvádzal, ako sa konzumuje surová muchotrávka"
Čeněk Čermák je človek, ktorý sa upísal prírode, turistike a meteorológii. Na leteckom učilišti v Košiciach učil leteckú meteorológiu. K turistike si vypestoval vzťah už v detstve. Viedli ho k nej rodičia, s ktorými žil na Podkarpatskej Rusi a cez víkendy chodievali do Rumunska. S turistikou pokračoval na vojne, v Košiciach viedol turistický oddiel Dukla. V súčasnosti pôsobí ako inštruktor pešej a lyžiarskej turistiky v TJ Lokomotíva Košice. Z Moravy sa do Košíc presťahoval v rámci reorganizácie armády v roku 1959. Po vojne to bol železničiarský oddiel, ako TJ Lokomotíva Košice, združujúca viacero športových oddielov, funguje od ´53-ho roku. S pánom Čermákom sme si sadli jedno slnečné popoludnie, aby sme sa porozprávali o turistike a taktiež o zaujímavých turistických trasách v okolí Košíc.
Ako ste vlastne začínali v TJ Lokomotíva Košice?
"Zoznámil som sa s niektorými ľuďmi, ktorí ma pozvali na schôdzu, pretože vedeli, že často chodievam do prírody a teda ma aj oslovili, či by som nechcel robiť organizovanú turistiku a takto by som vplýval na ostatných záujemcov. Prihlásil som sa ako člen a postupne som sa dopracoval až do výboru oddielu. Robím letnú i zimnú turistiku."
Za tie roky zrejme máte okolie Košíc veľmi dobre zmapované.
"Dá sa povedať, že sú mi známe všetky zákutia, miesta a detaily, ktoré mnohí Košičania nepoznajú. Prakticky stále chodím do prírody, teda niet divu, že je to tak."
Prezraďte nám teda niečo o najkrajších, respektíve najzaujímavejších turistických trasách a lokalitách v našom okolí.
"Je síce pravda, že veľa Košičanov pozná okolie svojho mesta, ale sú i takí, ktorí ešte neboli napr. na Lajoške, na Prednej Holici, nepoznajú Zádielskú tiesňavu, hoci je to pomerne blízko a je to pravdepodobne najkrajšia krasová tiesňava na našom území. Buď ich to nezaujíma, alebo nemali čas. Tieto trasy popísané v rôznych sprievodcoch si môže hocikto prečítať, no mne išlo o to, aby som zaviedol ľudí do málo známych miest, do niečoho nového, netradičného, čo by ich trošku oslovilo a možno aj maličkosti niekedy zaujmú človeka viac, ako veľmi známe veci. Spomeňme sútok Torysy a Hornádu, v ktorom sa nachádza malý lužný lesík Čvikotin háj (medzi Kokšov-Bakšou a Nižnou Hutkou), raj vodného vtáctva, rybárov. Trochu mi to pripomína lužné lesy v Podunajskej nížine v malom. Nádhernou lokalitou je Ružínsky kras, kde na Čiernej hore sa nachádza 20 až 30 jaskýň neveľkých jaskýň. Nedávno sme boli v Kysackej jaskyni, ktorej výzdoba je krajšia, než povedzme v Zlej diere. Alebo Bokšovská skala, kde môžeme objaviť veľmi zaujímavé skalné mesto. Nevedie tam žiadna turistická značka a práve preto to ľudia nepoznajú a vynechávajú tieto pekné prírodné zákutia. Mimochodom, nedávno mi vyšiel turistický sprievodca ´Okolím Košíc´, kde som popísal dvadsaťjeden trás, viac sa do brožúry nevošlo. Tam sa spomínajú aj sopotnické vodné mlyny v údolí riečky Sopotnice, ktorá patrí k najstarším v Šarišskej vrchovine. Nachádzalo sa ich tam až päť a sú tam ešte nejaké zvyšky. Veľmi málo známa je Toryská pahorkatina. V brožúre je článok, v ktorom sa o nej píše. Bolo to miesto dávnej bitky pri Rozhanovciach a na základe histórie si môžete urobiť o tom obraz, je tam pekný výhľad. Ïalšou kapitolou sú hrady, ktorých je v okolí Košíc tiež dosť. Známy je Slanský hrad, Turniansky hrad, ale medzi menej známe patrí hrad Sokoľ. Mnoho ľudí sa ma pýtalo, kde sa vlastne nachádza, lebo na mape je zakreslený veľmi nepresne. Od dediny Sokoľ je vzdialený asi hodinu a pol cesty. V teréne nájdete aj pozostatky kamenného hradu Zámčisko, či kysackého hradu, kde sa našli aj archeologické vykopávky. V Slanskom pohorí na úpätí slanských vrchov sa nachádza takisto spústa hradísk... Košičanov by mala trocha zaujímať aj história, čiže na tieto miesta by sa mohli vybrať."
Mnohí obyvatelia Košíc sú však možno zaneprázdnení a snáď sa im ani nechce príliš sa vzďaľovať od svojho bydliska. Aké sú zaujímavosti napr. v oblasti Jahodnej?
"Vychádzky Košičanov vedú na Jahodnú najčastejšie, samozrejme, k tomu patrí Bankov, Predná Holica. Chcem podotknúť, že náš oddiel sa nezaoberá iba zaujímavosťami a krásami prírody, ale túry v tomto mesiaci (máj) spájame i so sberom liečivých bylín, neskôr lesných plodov. V oblasti Jahodnej pri Potokoch momentálne kvitne Cesnak medvedí, veľmi dôležitá liečivá bylina. Pri odbočke z Lajošky na Železný vrch nedávno slávnostne odhalili pomník slovenským legionárom, ktorí tam bojovali v roku 1919. Turistika zahàňa nielen kilometre, zbieranie odznakov a pečiatok. Správny turista by sa mal zaujímať aj o flóru, faunu, krajinárstvo, scénerie, ktoré pôsobia na človeka esteticky, históriu, etnografiu, národopis - miestne zvyky, o život ľudí, ktorí v danej oblasti žijú a poznať to okolie troška z inej stránky. V oddieli vediem aj mladšie ročníky a stretávam sa napr. s tým, že niektoré mestské deti nevideli naživo koňa, kravu, iba na o brázku a myslia si, že mlieko tečie iba z kohútikov v továrni. V prírode sa môžu presvedčiť, ako to v skutočnosti je."
Ako je to s túrami vášho oddielu a jeho obsadením?
"Túry robíme každú sobotu a nedeľu pre členov oddielu, no zúčastňujú sa na nich tiež hostia, s ktorými prichádzajú rodiny s deťmi. Desať-dvanásťročné deti sú už schopné zvládnuť 10 až 15-kilometrovú trasu. Oddiel je vekovo zmiešaný. Sú v ňom ľudia ako s akademickým titulom, tak i robotníci, jednoducho, kto má záujem o prírodu. Zväčša je to 25 až 40-členná skupina."
Spomínali ste taktiež zimnú turistiku. Tá je určite oveľa náročnejšia.
"Samozrejme, musí byť lepšia obuv, výstroj... Náročnejšie je to najmä vo väčšom snehu a trasa sa ťažko prešľapáva. Máme však členov, ktorí na bežkách vedia absolvovať trasu za akéhokoľvek stavu, takže pre väčšinu ľudí by to nemal byť problém."
Počasie je pri túre dôležitým faktorom. Keďže sa venujete meteorológii, nemalo by vás vo väčšine prípadoch prekvapiť.
"Pri zhoršenom počasí ľudia nemajú z túry až také zážitky. Predpoveď počasia zisťujeme v Hydrometeorologickom ústave na Podhradovej, kde je možnosť počítačovo prezrieť si desaťdňové predpovedné mapy a podľa nich určíme, aké sú podmienky. Správny turista by sa mal vedieť orientovať aj podľa miestnych znakov - stavu oblohy, smeru vetra a pod. Každé miesto má odlišné podmienky počasia, odlišné od celoštátnej rámcovej predpovede, čiže to takisto patrí do turistiky."
Podarilo sa vám niekedy zablúdiť?
"Človek sem-tam zíde zo správnej cesty, ale že by som zablúdil tak, že neviem kde som, to sa mi ešte nestalo. Existuje množstvo rôznych ciest, mapy nie sú príliš spoľahlivé. Vo vysokých horách za krajne nepriaznivých podmienok sú takéto možnosti. Ale vyplýva to z precenenia vlastných schopností a podcenenia nebezpečenstva hôr".
Vám osobne sa nikdy nič neprihodilo? Napr. uštipnutie hadom...
"Párkrát som bol v bezprostrednej blízkosti hada a skoro som naň šliapol, no nejaký šiesty zmysel ma včas varoval. V letných horúčavách príde občas starším ľuďom nevoľno. Ak je túra namáhavejšia, vopred na to ľudí upozorníme."
Istotne máte v pamäti mnoho príjemných i nepríjemných zážitkov z túr...
"Niekedy sa pritrafia nehody ako zlomená ruka, no raz sa nám stala jedna nepríjemnosť. Boli sme na hrade Jasenov, sedeli sme na obrube hradného múru, keď jeden z účastníkov náhle stratil vedomie, prepadol z neho pod hradby a zranil sa na hlave. Bol to epileptik, čo nám neoznámil. Našťastie, skončilo sa to prevozom do nemocnice, no mohol dopadnúť aj horšie. Človek môže byť akokoľvek opatrný a predsa sa môže všeličo stať. Nemusí to byť ani na túre. Príjemných zážitkov je vždy dosť, ak je zaujímavá túra za pekného počasia, kde môžeme spraviť nejakú dokumentáciu, fotografie a pod. Raz som išiel Šugovskou dolinou s jednou skupinou, v ktorej boli rodičia s deťmi. Bolo to v lete, v čase, keď dozrievajú lesné plody. Deťom som spomínal, že je tam veľa čučoriedok. Zaviedol som ich tam v dobrom úmysle a nevšimol som si, že mali trochu lepšie oblečenie. Deti sa vrátili celé umazané od čučoriedok a ja som už len počul od jednej mamy: ´Nože mi ukáž toho uja, čo vás tam zaviedol...´ Zbierame huby a medzi jedlé patrí i muchotrávka červenkastá. ¼udia však pri názve muchotrávka majú strach. Ja som raz názorne ukazoval, že je jedlá. Dlhé roky ju jem a nič sa mi nestalo. Začal som teda jesť surovú muchotrávku, pričom jedná pani na mňa s hrôzou pozerala. Keď už mi to bolo trápne, rozhodol som sa, že zahrám, divadlo, v jednom okamihu som sa chytil za brucho a vystrúhal strašnú grimasu. V tom tá pani začala vystrašene kričať: ´Vidíte, ja som to povedala, pozrite sa ako to s ním dopadlo, čo s ním teraz urobíme, keď nám tu skape...´ Inokedy sme sa boli kúpať na štrkovisku pri Geči. Sedíme na brehu a zrazu sa tam začali prechádzať nahí ľudia. Až vtedy sme si uvedomili, že sme na ilegálnej nudistickej pláži..."
Vráťme sa ešte k vašej nedávno vydanej turistickej brožúre ´Okolím Košíc´. Paradoxne, vyšla v českom jazyku. Prečo?
"Nezohnali sme finančné prostriedky na vydanie v slovenskom jazyku. Dostali sme však ponuku z Českého spolku na Slovensku, ktorý ju napokon vydal s prispením Ministerstva kultúry SR. Tento sprievodca vyšiel niekedy koncom októbra minulého roka, predávala ho redakcia českej besedy, mestské informačné stredisko na Hlavnej, ale momentálne je vypredaný. Bude sa musieť spraviť dotlač. Musím upozorniť, že trasy v sprievodcovi sú aj bez turistického značenia, preto je potrebné vedieť narábať s buzolou a čítať z mapy. Takto si turista lepšie zapamätá trasu, než ten, ktorý nevníma nič iba značky."
Čo má podstúpiť záujemca, ktorý sa chce stať členom vášho oddielu?
"Najlepšie by bolo prísť na našu besedu, oddielovú schôdzu, ktorú máme každý pondelok o 18. hodine na Lokomotíve v malej zasadačke, kde čítame jednak informačné správy z vykonaných túr, vyhlasujú sa nové túry, vyberá sa členské atď. Môže tam prísť aj nečlen, vyplniť prihlášku a zaplatiť oddielové členské. Môžu sa potom zúčastniť i nejakých zájazdov, lebo z času na čas dostávame k dispozícii od Lokomotívy autobus. Informovať sa môžu tiež v meste na Bielej ulici, kde máme všetky akcie propagované v malej nástennej skrinke. Turistické okienko sa zverejňuje takmer vo všetkých denníkoch. Chodievame na letné a zimné celoslovenské zrazy turistov, takže program je vždy nabitý."
Odkedy je Pán Čermák v oddieli Tj Lokomotíva Košice, nachodil 25 750 km, pričom stúpanie činí 651 077 m a na jeho turistických akciách sa k 10. marcu 2001 zúčastnilo 22 006 turistikychtivých osôb.
KAROL GERBA
Foto: Karol Hatala |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
