Recyklačný fond, ktorý ako neštátny fond vznikol zo Zákona o odpadoch č 223/ 2001 a je jediným svojho druhu v Európe, podporil od svojho vzniku podnikateľské subjekty na Slovensku sumou 2,1 mld. Sk. Podnikatelia, obce a mestá v Košickom kraji dostali z tejto sumy 232 mil. Sk a prijímateľmi finančných prostriedkov určených na podporu zberu a spracovania odpadov je 195 subjektov. Medzi poprednými podnikateľskými projektmi v kraji prevažujú tie, ktoré sú zamerané na zber a zhodnocovanie opotrebovaných pneumatík, odpadových olejov a starých vozidiel. Z najvýznamnejších zámerov možno spomenúť celoslovenský komplexný systém zberu a spracovania pneumatík v spoločnosti V.O.D.S Košice, zber a spracovanie odpadových olejov na Zemplíne a na Spiši či zariadenia na spracovanie starých vozidiel v Košiciach.
Firmy z kraja dostali z tohto fondu za 4 roky na uskutočnenie svojich zámerov celkom 157 mil. Sk. Pri zavedení alebo rozšírení separovaného zberu odpadov v mestách a priľahlých obciach uspelo 13 projektov miestnej samosprávy, ktoré fond finančne podporil sumou 66 mil. Sk . Dotáciu mestá najčastejšie využívajú na nákup zberových vozidiel, kontajnerov a na zriadenie zberných dvorov. Také príklady sú v Trebišove, Sečovciach a Strážskom. Zavedeniu a rozširovaniu separovaného zberu pomáha medzi obyvateľmi i osveta. Na túto činnosť môžu mestá a obce tak isto získať finančné prostriedky z Recyklačného fondu. Finančná podpora a pomoc fondu smeruje aj k tým malým obciam, ktoré ako zvlášť malé sa spájajú pri separovanom zbere komunálneho odpadu do združení na účinnejšie využitie zdrojov. Prostriedky fondu na posilnenie komunálneho odpadového hospodárstva úspešne využíva v kraji napríklad združenie obcí Ekológ Olšava alebo SEZO-Spiš. Fond okrem dotácií za 66 mil. Sk poskytol obciam kraja aj ďalších takmer 9 mil. Sk vo forme príspevkov za vytriedený odpad. Peniaze z fondu dostávajú automaticky, ak preukážu, že odpad odovzdali spracovateľom a musia ich použiť vo svojom odpadovom hospodárstve. Z tejto praxe vyplýva, že mnohé obce a mestá by aj vďaka týmto príspevkom nemuseli zvyšovať poplatky za odpad, dokonca by ich mohli znížiť. Príkladom sú Košice, lebo tomuto mestu Recyklačný fond doposiaľ vyplatil takmer 6,8 mil. Sk za odpad , ktorý vyzbierali a vytriedili jeho obyvatelia v rokoch 2002 až 2005.
Cez deti vplývajú na rodičov
S Recyklačným fondom úzko spolupracuje aj košická spoločnosť KOSIT, ktorá sa zaoberá odvozom a zneškodnením odpadu v meste i na okolí. Na túto tému sme sa pozhovárali s obchodným riaditeľom spoločnosti Jánom Kopernickým.
Čo znamenal v živote firmy Recyklačný fond?
Rok 2002 bol pre nás prelomový, lebo vznikom tohto fondu mala firma možnosť podávať projekty. Podporené a uskutočnené sú doteraz štyri. Prvý sme podali hneď, v roku 2002 ( v poradí druhý projekt podaný vôbec na RF) a týkal sa rozšírenia a intenzifikácie separovaného zberu v meste Košice. Z fondu naň prispeli sumou 4,2 mil.Sk.
Na čo ste využili získané prostriedky?
KOSIT za to kúpil kontajnery a jedno zvozové vozidlo. Druhým projektom, podaným o rok neskôr, sme sa sústredili na šírenie osvety separovaného zberu, na čo sme dostali 107 000 Sk. Výsledkom je vydanie brožúrok pod názvom Ja triedim....pre prvý a druhý stupeň základných škôl. Z peňazí sa ešte zvýšilo na kurz pre učiteľov, ktorých sme vyškolili na separovaný zber. Tretí projekt za 83 000Sk, ktorý sme podali v roku 2004, sa takisto týkal propagácie a podporili sme ním súťaž v zbere kombinovaných obalov Tetrapack.
Štvrtý projekt už bol finančne vážnejší...
Podali sme ho v roku 2005, bola to druhá etapa rozšírenia intenzifikácie separovaného zberu v Košiciach. Fond na to prispel sumou takmer 10,7 mil. Sk, ktorú KOSIT využil na nákup kontajnerov, lisovacieho vozidla, multifunkčnéhonakladača, mobilnej zberne odpadov a cisternovej nadstavby na multikáru pre zber ropných produktov.
Ako badať vašu prítomnosť v meste i okolí?
V súčasnosti máme v meste na sídliskách rozmiestnených 1 623 tisícstolitrových kontajnerov (žlté, modré a zelené) a rodinné domy, 9 254 domácností, sme „vyzbrojili“ do zberu vrecami. Okrem toho robíme separovaný zber aj v okolitých obciach, tam sa nám podarilo zapojiť do tejto aktivity 4 787 domácností.
Ste s výsledkami spokojní?
Uvedomujeme si, že hoci sú povzbudzujúce, nie je to stav, ktorý by mal byť konečný. Sú isté obmedzujúce faktory, ktoré nám v tom bránia, hlavne tam, kde je hromadná bytová výstavba. Je problém s umiestnením kontajnerov, pretože napríklad sídlisko ahanovce je ťažko dostupné pre techniku, nie je priestor, kam dať kontajnery. Cieľom je dosiahnuť, aby každý kontajner na komunálny odpad mal možnosť aj na separovaný zber.
Aké sú výsledky v zbere separovaného odpadu za minulý rok?
Vyzbierali sme papier od obyvateľstva a podnikateľov v objeme 3 627 ton. Veľkým producentom papierového odpadu sú hypermarkety. Skla, iba od košických obyvateľov, sme získali 1 327 ton. Ïalej je to 532 ton plastov, 159 ton opotrebovaných pneumatík, 15 ton odpadových olejov, 28 ton odpadu z elektrozariadení a 24 ton akumulátorov a batérií. Napriek výsledkom nie sme spokojní a hľadáme ďalšie možnosti, ako zintenzívniť separovaný zber . Sústredili sme sa na žiakov základných a stredných škôl a ešte v roku 2002 sme začali budovať systém modelových škôl. Dnes je ich 14 na základnom stupni a dve osemročné gymnáziá. Pred školy sme dali veľké kontajnery na separovaný zber, malé kontajnery na ten istý účel sme rozmiestnili aj v priestoroch samotných škôl. Do osvety sme zapojili vyškolených učiteľov na túto tému a pomôcť prednášať chodia aj študenti Strojníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach. Študentov sme využili aj pri zavádzaní separovaného zberu v obciach, kde prednášali na zhromaždeniach obyvateľov.
Pripravujete ďalší projekt?
Dá sa povedať, že je na ceste. Chceli by sme v priestoroch spaľovne vybudovať Centrum environmentálneho vzdelávania, kde by boli vítané predovšetkým deti. Okrem teórie by videli, ako ona vyzerá aj v praxi. Teda na exkurziách by zároveň videli, ako sa s odpadom v skutočnosti narába, a kde končí všetko to, čo my dnes hodíme do kontajnera. Vieme, že je to pre deti veľmi motivujúce, lebo myšlienku systému separovania prenášajú domov. My sme si to vyskúšali v niektorých okolitých obciach, kde sa nepodarilo na prvý pokus zaviesť separovaný zber. Tak sme šli na školu, urobili systém prednášok a cez deti sme dosiahli v rodinách patričný účinok. Navrhli sme aj maskota separovaného zberu – deti mu dali meno Ježko Separko.
Martin KRČ |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
