Dňa 4. mája ste sa verejnosti prezentovali ako kandidátka na post hradnej dámy mesta Košice, 6. mája 2001 ste pri sčítaní hlasov tento titul aj získali. Ak sa vás však niekto pýta, čo sa vlastne od hradnej dámy očakáva, aká je vaša odpoveď?
"Odpovedám, že je to čestná funkcia, do ktorej sa volí raz ročne. Hradná dáma je žena, alebo dievča, ktoré sprevádza primátora pri určitých spoločenských podujatiach a reprezentuje. Podľa môjho názoru však táto funkcia nie je iba reprezentatívna, ale myslím si, že hradná dáma má aj nejaké možnosti urobiť čosi pre dobro mesta, jeho ľudí. Možno tým, že vo svojom postavení získa nejaké kontakty, že sa niekedy pohybuje medzi ľuďmi, ktorí riadia naše mesto, takže snáď sa tu môže poradiť aj niečo zmeniť. Určite nedokáže zmeniť všetko a nevyhovie každému, ale môže sa snažiť pomáhať tam, kde je to naozaj potrebné. Môže sa venovať napríklad charite, ľuďom, ktorí potrebujú pomoc, alebo iným užitočným aktivitám a v tom vidím ďalší rozmer funkcie hradnej dámy."
Ak by teda váš vplyv bol taký, že ihneď v tejto chvíli by ste mali možnosť niečo v Košiciach zmeniť, jednoducho vyslovíte želanie, celý mestský magistrát sa postaví do pozoru a vykoná všetko podľa priania v maximálne krátkom čase, čo by ste si želali?
"Chcela by som pomôcť starým ľuďom v domovoch dôchodcov, ale to nie je len otázka finančnej pomoci. Tam je potrebné zmeniť celý systém. Ak začnem organizovať nejaké zbierky, získam nejaké financie a niečo sa im kúpi, opraví, zrekonštruuje, to bude stále málo. Títo ľudia nepotrebujú len prostredie, vhodné pre dôstojné dožitie, ale aj zmenu vzťahov iných ľudí voči nim, ale aj vo vlastných vzťahoch medzi sebou.
Samozrejme, chcela by som pomôcť aj mladým, aby sa dostalo viac kultúry aj na sídliská. Myslím si, že v tomto roku toho nie je dosť, čo sa ponúka. Väčšina akcií je sústredená na týždenné oslavy Dňa mesta Košice, vtedy je toho programu až veľa. Jeden človek tu nemôže stihnúť všetko. Počula som názory viacerých, že v priebehu týždňa je to priveľa akcií a mohli by sa rozdeliť tak, aby sa stále dialo niečo počas celého roka. No - je potrebné viac spolupracovať s magistrátom."
Ak chyby celého procesu starostlivosti o dôchodcov nie sú len vecou insolventnosti, ale je predovšetkým daný systémovými chybami, akú má človek, hradná dáma, šancu?
"Mnohé veci sú otázkou peňazí, pretože myšlienka sa bez prostriedkov iba ťažko presadí. Netrúfnem si povedať, že by som to dokázala vyriešiť ja, ale mali by sa o to intenzívne zaujímať ľudia, ktorí k tomu majú vzťah. Teda nebrať túto vec len ako zamestnanie - opatrovníctvo, starostlivosť, ale predovšetkým ako poslanie. Pomôcť môžu ľudia, ktorí majú peniaze a chápu potrebu dôstojného života starých ľudí. Nikto z nás nevie, či tam náhodou neskončí. Keď tam teraz človek príde a vidí to, čo som videla ja, je to jednoducho sila..."
Ktoré negatívne faktory z návštevy spomínaného Domova dôchodcov na Južnej triede na vás najviac zapôsobili?
"Už len to prostredie, ako tam ľudia žijú. Každé dvere sú iné, na zemi nie je žiaden koberec, úplne najstaršie ošúchané dlaždice, pochmúrny priestor, na okne len veľmi stará záclona, ošúchané nočné stolíky... Na izbe žije päť aj šesť starých ľudí spoločne. Nemajú nič, čo by dokázalo upútať ich pozornosť, tak len sedia, vzájomne ani nekomunikujú, kývu sa zo strany na stranu... Chýba im motivácia k aktivite, akoby išlo len o to, niekde dožiť.
Asi nikto z toho nemá radosť, ak tam musí dať svoju babku, matku, otca, ale niekedy sú na to vážne dôvody, že človek nemá inú možnosť, len umiestniť svojich predkov do domova. Ak sa tam už človek dostane, mal by aj posledné obdobie svojho života prežiť dôstojne."
Počas vašej prezentácie na Alžbetinej ulici ste robili verejnú zbierku pre spomínaný domov. Ako sa odrazilo pochopenie, alebo štedrosť Košičanov?
"Myslím si, že môžem byť celkom spokojná, no - keby to tak išlo ďalej. V priebehu dvoch hodín som vyzbierala 4 228 korún. Túto prezentáciu i zbierku som mohla urobiť hlavne kvôli rodičom, ktorí ma i finančne podporili, takže asi to, čo som z vlastných prostriedkov na túto akciu použila, sa vrátilo formou zbierky pre domov dôchodcov.
Bolo by bývalo lepšie, keby sme tam ostali o niečo dlhšie, vyzbieralo by sa viac aj na charitatívne účely. Myslím si, že Košičania boli o tom dosť málo informovaní, možno bolo vhodné vybrať aj iné miesto, nie Alžbetinu ulicu. Nebolo to až také zlé, ale myslím si, že sme mohli byť pred Urbanovou vežou. Táto prezentácia taktiež nebola uverejnená v programe osláv Dňa mesta Košice. ¼udia ani nevedeli, kde sú volebné lístky, kde sa majú hádzať, dokedy je možné dať svoj hlas.
Keď budem na konci svojho ročného obdobia pôsobenia tohto postu, budem sa snažiť presadiť, aby prezentácia kandidátok na hradnú dámu bola trochu viac zviditeľnená. Ak budem mať možnosť, postarám sa o to, aby to bolo trochu iné.
Mrzí ma tiež, že neprišla minuloročná hradná dáma. Nie je to len vecou politickej scény, ale kdekoľvek, kde niekto končí, je slušné, aby odovzdal svoju pozíciu nástupcovi."
Prvá finančná zbierka pre domov dôchodcov je už teda vyčíslená. A ďalšie aktivity?
"Chcela by som osloviť ľudí, ktorí sú priamo zodpovední za vedenie a správu príslušného domova a dozvedieť sa, či na vyšších nadriadených orgánoch vôbec vedia, v akom je stave. Mám záujem organizovať aj ďalšie finančné zbierky, osloviť napríklad obchodné domy, prostredníctvom médií vytvoriť priestor pre túto problematiku. Možno aj oslovením škôl, aby v rámci hodín estetickej výchovy navštívili tento domov a pozreli sa, čo sa učia a aká je realita. Taktiež čas dôchodcov vyplniť napríklad kultúrnymi programami rôznych inštitúcií. Rada by som uvítala pomoc všetkých, ktorí majú záujem pomôcť, či už finančne, alebo prostredníctvom činnosti svojich firiem - napríklad stavebných a podobne. Pomôcť môže každý aspoň myšlienkou, nápadom. "
A pomoc zo strany kancelárie primátora a mestského magistrátu?
"Práve dnes som mala prijatie u primátora Zdenka Trebuľu, kde som hovorila o týchto možných aktivitách. Povedal, že ak mám záujem o takú činnosť, pomôže minimálne tým, že vopred telefonicky oznámia môj príchod na inštitúcie, ktoré by som v tejto veci chcela navštíviť. Taktiež sa mám záujem kontaktovať s kandidátkami Ivetou Liberkovou a ¼ubou Blaškovičovou a pomôcť pri uskutočňovaní ich nápadov, s ktorými sa uchádzali o priazeň Košičanov pri voľbe hradnej dámy."
Ako kandidátku na hradnú dámu vás prihlásila vaša mama. Uspeli ste a naraz ste stáli v centre pozornosti uprostred prizerajúceho sa davu, ako preberáte ocenenia, posadili ste sa do kresla vedľa primátora, pred divadlom odznel koncert na vašu počesť. Na druhý deň ste sa zúčastnili slávnostného odovzdávania cien mesta a cien primátora. Bola to prudká zmena?
"Nepočítala som s tým, že vyhrám. Mala som peknú nedeľu s rodinou, brala som to tak, že si ideme pozrieť iba výsledky. Odvtedy sa veľa nezmenilo. Mám snáď menej času, ale všetko ostalo v starých koľajach.
Keď ma vyhlásili za hradnú dámu, to ma naozaj dojalo. Až som sa rozplakala. Ani som nad tým nerozmýšľala ako reagovať, keď ma zvolia, pretože v tom som ani nedúfala.
Prekvapil ma aj druhý deň, keď sa odovzdávali ceny v historickej radnici. Košičania chodia po meste a vidia všetky tie domy, ale málokto vie, čo sa v nich nachádza. V radnici je naozaj krásne a myslím si, že to bola pekná akcia."
Košice teda majú novú hradnú dámu. Ale aký je váš názor? Mali Košice niekedy svoj hrad?
"No, mali sme tu opevnenia..."
Nemyslím na mestskú fortifikáciu, ale na hrad...
"To, teda... no... asi nie... A nemám ho ani ako hradná dáma. Ani vežičku. Nič... Ale nie o tom je moja pozícia."
(Poznámka k otázke hradu - na Podhradovej sa nachádzajú ruiny, avšak historické nálezy nepresvedčili, že by sa tu niekedy hrad skutočne nachádzal. Značná časť historikov sa zhoduje v názore, že hrad bol pravdepodobne plánovaný, prvotné práce na stavbe i začali, ale po Bitke pri Rozhanovciach sa vo výstavbe nepokračovalo. Nikdy nebol dostavaný, obývaný, ani funkčný.)
23. 5. 2001
Slavomír Szabó |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
