Pravidelne dva razy ročne - na začiatku a konci letnej sezóny, sa stretávame s riaditeľom košickej zoo Ing. Karolom, Semanom, CSc., aby sme návštevníkov našich stránok oboznámili, ako vyzerá súčasná situácia v tejto azda najatraktívnejšej rekreačnej zóne mesta. Ako vždy, aj tentokrát sme ostali zasypaný množstvom nových informácií...
V rámci osláv Dňa mesta Košice bola v zoo slávnostne otvorená letná sezóna 2001. Vašou filozofiou je každý rok ponúknuť návštevníkom niečo nové. Čo je to v tomto roku?
Medzi novinky tohtoročnej letnej sezóny patrí voliéra pre vodné vtáctvo, kde je 11 kusov kačíc a husí, ktoré majú k dispozícii i malé jazierko. Neskôr tam pôjdu iné, vzácnejšie druhy vtákov. Toto zariadenie sme stiahli z Mestského parku, kde chátralo.
Taktiež sme sprístupnili nový medvedinec. Ten má rozlohu 2800 štvorcových metrov a je jediný na Slovensku. V Čechách je v Plzni a v Děčíne. Ako prekážka v pohybe je elektrická ohrada, ktorá obmedzuje medveďa v pohybe. Ak si ju medveď vyskúša raz, neublíži mu, ale varuje, pokiaľ si môže dovoliť ísť.
Rozpočtov náklad na stavbu medvedinca bol 1,7 milióna Sk. Od mesta sme dostali 600 tisíc korún, všetko ostatné sme zabezpečovali sponzorsky. Pomohli mestské časti, Šaca nám dala 125 tisíc korún, pán prezident Rudolf Schuster nám dal 50 tisíc korún, mestská časť Košice-Západ dala 15 tisíc Sk, Košice-Staré mesto dalo 10 tisíc korún, v obchodnom dome i hypermarkete Tesco sme mali zbernú schránku na pomoc zoo, kde sme vyzbierali takmer 16 tisíc korún. Mali sme zbierku aj v reštaurácii Medveď, kde pre nás vyzbierali asi 9 tisíc korún.
Keďže ide o prvý medvedinec na Slovensku a napríklad v Plzni po inštalácii medvedinca ho ešte tri mesiace upravovali, aby bol plne funkčný, aj my sa musíme dostať cez počiatočné problémy. Tým, že sme šetrili a robili veľa z domácich zásob, použili sme jeden materiál, ktorý nemal byť vodivý, ale ukázalo sa, že je. Projektant ho využil, dal na to svoje udobrenie a život ukázal inak. Začínalo dochádzať ku skratom a znefunkčneniu elektrickej ohrady. Preto sme medvede odtiaľto opäť premiestnili a teraz intenzívne pracujeme, aby sme do týždňa dali všetko do poriadku. Máme tu dvanásť ľudí na verejnoprospešné práce, troch na civilnej službe, všetko koncentrujeme na to, aby sme to kvalitne a rýchle ukončili.
Inak bol krásny pohľad na medvede, keď prvýkrát vošli do medvedinca. Narodili sa v zajatí, dokonca aj ich rodičia. Nevedeli, čo to je zelený strom, alebo potôčik. Tam nastal problém, že my sme tú ohradu urobili okolo potôčika, ale zabudli sme na to, že keď medveď vojde do potoka, klesne. Tým, že klesol, tak ohradu podliezol a už sme vedeli, že je zle, chytila sa ho panika, dostal elektrický kopanec. To je vlastne aj účel, pretože ak medveď nedostane ten elektrický kopanec, nebude ohradu rešpektovať. Raz si to teda musí skúsiť. Jeden medveď to už pozná, ešte to čaká asi aj toho druhého a potom budú pokojné.
Vo vlastnej réžii sme postavili štyri predajné stánky, na budúci týždeň otvárame vlastný bufet."
Zoo v Košiciach existuje ako mestský podnik, teda sa ho zákonite dotýkajú aj mnohé problémy, ktoré má mesto. Ide možno už o starý problém - mestské zastupiteľstvo schváli rozpočet mestského podniku, magistrát však peniaze nepoukáže na konto podniku. Aká je aktuálna situácia v zoo?
"Musím povedať, že od februára sa situácia výrazne zlepšila. Vo februári som totiž prvýkrát dostal celú dvanástinu mesačného rozpočtu, čo je po prvýkrát, odkedy som sa tu asi pred tri a polrokom vrátil do tejto funkcie. Pomoc, alebo snaha, zabezpečiť požadované finančné prostriedky pre zoo, neochabla. Magistrát nám už uhradil všetky investičné faktúry z rokov minulých. Tieto sa týkali spomínaného medvedinca a gazdovského domu, ktorý však ešte nie je ukončený. Práce na ňom pokračujú a bol by som rád, ak by sme ho na budúci rok dokončili. Pribudol by tu ak objekt, ktorý je z hľadiska služieb veľmi potrebný a návštevníci by mali k dispozícii štýlové reštauračné zariadenie s plnou ponukou.
Aj keď nám magistrát za minulé obdobia ešte dlhuje nejaké peniaze, začína ich splácať. Primátor Zdenko Trebuľa vyhlásil, že nové stavby sa nezačnú stavať, ale staré dlhy je potrebné vyrovnať. Môžem s radosťou konštatovať, že sa to vo vzťahu k zoo plní." V dôsledku možnosti šírenia slintačky a krívačky ste mali zoologickú záhradu asi mesiac uzatvorenú. Aké škody vám vznikli? "No, prišli sme tak asi o sto tisíc korún." Bolo podľa vás toto opatrenie opodstatnené? "Nemám pochybnosti o tom, že to bolo v intenciách zákona. Našťastie, žiadna choroba sa u nás nevyskytla. Po boji je každý vojak generál. Nechcem teda hodnotiť, či to bolo opodstatnené, alebo nie. Keby sa niečo stalo, bola by to katastrofa. Môžem len s radosťou povedať, že sa tu nestalo nič." Najväčšou radosťou v každej zoologickej záhrade sú prírastky mláďat. Populačná explózia v tomto roku ešte len príde. Keďže náš posledný rozhovor prebiehal na jeseň, nebolo ešte možné z tohto hľadiska hodnotiť rok 2000. Teraz už áno. Koľko mláďat sa tu vlani narodilo? "V roku 2000 sme tu mali 236 prírastkov."
Včítane akvárijných rybičiek?
"Nie, tie sme tam nezapočítali. Zoznam týchto narodených mláďat je dostatočne pestrý, ale v tomto roku, verím, sa ešte obohatí o prírastky kamzíkov a danielov."
Prírastky dorastú, začnú plodiť ďalšie prírastky. Prirodzeným záujmom zoo je predaj zvierat iným obdobným zariadeniam. Ako sa vám v tomto smere darí?
"Záujem je niekedy ťažko odhadnúť. Napríklad dva roky sme prestali rozmnožovať huculské koníky práve kvôli tomu, že sme ich potom nevedeli predať. Mal som tu vyše tridsať koní a súčasný stav je devätnásť. Naraz záujem o kone je. Dáme im teda možnosť, nech sa množia, i keď žriebätá uvidíme až na budúci rok. Kobyla je gravidná jedenásť mesiacov."
Ako sa využije starý medvedinec po presťahovaní medveďov do nového?
"Rokujeme s US Steel. Ak to dopadne dobre, bude v ňom umiestnená americká puma, pričom tento najväčší zamestnávateľ v Košiciach si vezme patronát nad údržbou niekdajšieho medvedinca i sponzorstvom zvieraťa. Myslím, že aj z ich hľadiska pôjde o dobrú prezentáciu, pretože s ich podporou takej mestskej aktivity ako je zoo, sa zoznámia tisíce našich návštevníkov."
Aj komerčné spoločnosti majú možnosť propagácie v zoo prostredníctvom tzv. prezentačných dní, kedy pre návštevníkov v prírodnom amfiteátri zorganizujú kultúrny program a predstavia i svoju činnosť. Aká je najbližšia takáto aktivita?
"Na medzinárodný deň detí 1. júni sa tu predstaví cestovná kancelária Elán, ktorá sa špecializuje na pobytové zájazdy pre deti. Vystúpia tu speváci, tanečné skupiny, bude autogramiáda Juraja Barbariča, veľa zábavných súťaží pre deti a podobne. Návštevník bude určite spokojný."
Rôznorodosť vašich aktivít na pomoc a rozvoj zoo je známa. Pokiaľ moje informácie siahajú, zakladáte aj Občianske združenie priateľov a sympatizantov ZOO Košice. Aký je jeho zmysel?
"Momentálne je tento projekt v štádiu rozbehnutej prípravy. Touto aktivitou chceme dať dohromady ľudí, ktorí by pomohli pri zháňaní grantov, pri rôznych iných aktivitách pre náš rozvoj a netajím sa ani tým, že ak by sme od budúceho roku mohli dávať určité percento daní charite, alebo na kultúru, máme záujem spolupracovať s ľuďmi a inštitúciami, ktoré by prostredníctvom tohto občianskeho združenia zoo podporovali.
Chcem však jedno zdôrazniť. Tieto aktivity nerobíme pretože zvieratá hladujú. Na toto som veľmi citlivý. Naše zvieratá nehladujú. My uháňame sponzorov, ktorí napríklad prostredníctvom adopcie prispejú finančnou čiastkou, ktorá sa rovná hodnote ročnej kàmnej dávky zvieraťa. Takto ušetríme peniaze za kàmenie, ktoré môžeme investovať do iných rozvojový aktivít."
Pred rozhovorom ste spomínali, že zoo okrem svojich tzv. rekreačných služieb poskytuje obyvateľom aj iné služby. Ktoré?
"Ide napríklad o predaj maštaľného hnoja. Predávame ho v malom balení, čo je 25 kg za 45 Sk. Je to tak sáčkované, že ho môže osobné auto odniesť bez ušpinenia. Ponúkame aj väčšie množstvá naloženého maštaľného hnoja aj s odvozom.
Taktiež ponúkame palivové drevo, ktoré, ak je potrebné, záhradkárom aj narežeme na potrebnú dåžku. Rovnako ho vieme dopraviť, kde je potrebné. Chcem povedať, že my tu kvôli tomu neťažíme drevo v lese, ale ho získavame z jeho čistenia.
Taktiež ponúkame možnosť kondičnej jazdy na koňoch. Tu je to 150 Sk za hodinu, pričom jazdca na druhom koni sprevádza náš zamestnanec.
Pri súčasnom prírastku mláďat máme aj ponukovú listinu zvierat na predaj. Samozrejme, táto možnosť je legálna, pokiaľ ide o zákonom chránené zvieratá, v rámci patričných zákonných povolení a usmernení. Nám skôr ide o predaj napríklad kozičiek kamerúnskych. Sú to veľmi milé zvieratká, ale dosť sa množia. Odporúčam ich hlavne záhradkárom, pretože minimálne ako kosačka i hnojička fungujú výborne. Kúpili sme si vlastnú liaheň, liahneme tu dôzne druhy hydiny, aj okrasnú hydinu. Musím konštatovať, že záujem o ňu utešene narastá. Tohto roku sme takto predali už asi dvesto kusov.
Všetky služby si je možné objednať na t.č. 095/ 633 15 17, prípadne 095/ 63 381 03."
Projekty budúcnosti sa realizujú podľa súčasných plánov. Čím by ste chceli zoo obohatiť na budúci rok?
"Ešte v tomto roku chceme vytvoriť chovné zariadenie pre kapybary. Kapybary sú najväčšie známe hlodavce, doashujú váhu až 50 kilogramov a veľkosťou pripomínajú prasa. V prírode žije v močaristých krajoch Južnej Ameriky. Na budúci rok zriadiť i chovné zariadenie pre hrošíka liberijského a nášmu jedinému zubrovi chceme dať aspoň dve samičky.
Stále sa nezdávam myšlienky vybudovania minigolfového ihriska, prevedenia ďalších zmien v rámci estetizácie prostredia. Taktiež by sme už radi zlikvidovali provizória, v ktorých žijú niektoré zvieratá. Areál by už mohol byť v budúcom roku ďaleko dôstojnejší ako teraz."
Tento rok ste vyhlásili za rok adopcie zvierat. Ako sa vám darí plniť tento projekt?
"Mnohí ľudia i organizácie už pochopili, že adopciou nielen podporia zoo, ale majú možnosť aj umiestnenia svojej reklamnej tabuľky a tiež môžu zviera adoptívne darovať niekomu, koho potešia. Samozrejme, zviera ostáva v zoo, oni však naň prispejú sumou v hodnote jeho ročnej dávky krmiva. Tohto roku už máme 34 nových adoptívnych zmlúv."
Ako je na tom vaša spolupráca so školami?
"Začali sme úspešnú spoluprácu so všetkými odbormi školstva okresných úradov. Už sme tu mali dva razy metodické dni všetkých učiteľov biológie, návštevy škôl, kde si deti mohli pri odbornom výklade priamo pozrieť zvieratá, o ktorých sa učia. Robíme po školách putovné výstavy, besedy, premietame filmy, deti sa tomu tešia a zlepšujú sa ich vedomosti zo zooloógie."
(22. 5. 2001)
Slavomír Szabó
[email protected] |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
