Ako päťdesiatosemročný by si ešte trúfol na II. ligu!
Meno a priezvisko: Mgr. Jaroslav Kozák
Narodený: 29.augusta 1943
Znamenie: Panna
Stav: Ženatý, otec dvoch detí - 27-ročnej Jaroslavy a 25-ročného Miroslava
Športové odvetvie: Bedminton
Najväčšie úspechy: Majster ČSSR v roku 1975, 20-násobný majster Slovenska, reprezentant ČSSR v rokoch 1967-1974, nositeľ ocenenia Za rozvoj svetového bedmintonu
Zamestnanie: Tajomník pre športy TJ Lokomotíva Košice, pedagóg
Obľúbené jedlo: Špeciality z rýb a húb /najmä na na vlastný spôsob/
Farba: Biela
Koníček: Čítanie z hviezd, horoskopy
Keď v šesťdesiatom roku Jaroslav Kozák a jeho kamoši s úžasom hľadeli na zvláštnu loptičku a rakety, ktoré z Prahy do Košíc priviezol sused, vôbec netušil, že mu nový šport, ktorý na Slovensku v tom čase ešte takmer nikto nepoznal, učaruje na desaťročia. Dnes je právom považovaný za priekopníka tejto hry u nás a najúspešnejšieho žijúceho bedmintonistu nielen v našom meste, ale aj na Slovensku. Jeho hráčske a trénerske úspechy ocenili predstavitelia medzinárodnej federácie medailou Za rozvoj svetového bedmintonu, ktorú si mimoriadne váži.
* Čo vás na tejto hre s operenou loptičkou natoľko zaujalo, že sa jej venujete už viac ako štyridsať rokov?
" Narodil som sa v dedine Betlanovce v okrese Spišská Nová Nová Ves. Nemal som ešte ani dva roky, keď otca poštára preložili do Košíc a odvtedy žijem v tomto krásnom meste dobrých ľudí. Priznám sa, že svoje rodisko som spoznal vlastne až v štyridsiatke, keď som ho bol navštíviť. S rodičmi sme v Košiciach bývali v poštárskej kolónii na Tomášikovej ulici, kde som prežil krásne detstvo. Veľa som športoval a snažil som sa o všestrannosť. V škole som sa venoval atletike, bol som druhý v kraji v behu na 110 metrov cez prekážky, chytal som II. ligu v hádzanej a nebyť toho, že som zmenil športové odvetvie, bol by som sa dostal aj do najvyššej súťaže. Okrem toho slušne som ovládal basketbal i stolný tenis. O bedmintone som dlho ani len nechyroval. Na Slovensku to bol neznámy šport. Venovať sa mu začali v Čechách vysokoškoláci koncom päťdesiatych rokov, na Slovensko sa rozšíril po preložení Vysokej školy dopravnej z Prahy do Žiliny. Ešte mám v živej pamäti ako sme čumeli na bedmintonovú loptičku a rakety, ktoré k nám doviezol priateľ Pišta Magyar. Nezabudol ani na pravidlá, nuž sme si to na dvore hneď vyskúšali. Veľmi sa mi tento šport zapáčil. Azda aj preto, že kto v ňom chce vyniknúť, potrebuje mať dobrú kondíciu, značnú dávku techniky a musí dokázať rozmýšľať v priestore, čo verte mi, nie je také jednoduché. Určite to nebola náhoda, že bedminton zaradili medzi elitné, olympijské športy."
* Bedminton ste si teda vyskúšali po prvý raz na dvore, kde ste potom pokračovali?
" V roku 1960 sme presvedčili riaditeľa "severnej" školy / I. OSŠ / pri futbalovom ihrisku na vtedajšej Solovjevovej ulici, aby sme mohli hrať bedminton v tamojšej telocvični. My sme mu zato sľúbili viesť hádzanársky krúžok. Vzápätí sme vďaka pochopeniu tajomníka TJ Tibora Lieskovského zaregistrovali v ŠK Jednote vôbec prvý bedmintonový oddiel na Slovensku. Bolo nás dovedna dvanásť, osem chlapcov a štyri dievčatá. Dodnes si pamätám dátum nášho prvého oficiálneho stretnutia. Bolo to 31. marca 1962, hrali sme vtedy Československý pohár a naším súperom v športovej hale bol celok VŠD Žilina. Tvorili ho vynikajúci hráči z Čiech, ktorí prišli na Slovensko študovať, prehra 4:7 bola vlastne naším úspechom. V nasledujúcej sezóne / 1962/63 / nás dosadili do moravsko-slovenskej skupiny I. ligy. Okrem nás ju tvorili štyri celky z Brna a Žilina. Skončili sme na treťom mieste a stali sa neoficiálnymi majstrami Slovenska. Káder tvorili hráči Hvozdík, Šuna, Magyar, Vaško, bratia Raffaelovci, Žitňanová, Čekanová a ja. Z pôvodnej Jednoty vznikli dva celky - VSS /partia okolo Polaneckého/ a my sme šli do Stavbára Hutné stavby. V roku 1965 nás prichýlila TJ Lokomotíva Košice, ktorú reprezentujeme dodnes. V roku 1968 sme ako jediný reprezentant Slovenska postúpili do federálnej I. ligy. Hoci sme nikdy nezískali majstrovský titul, v najvyššej súťaži neexistoval celok, ktorý by sme neboli porazili, vrátane Spojov a Meteoru Praha, ktoré u nás predstavovali absolútnu špičku. Trikrát sme skončili druhí a päťkrát tretí. Najlepšie družstvo sme mali v rokoch 1978-1980, keď sme napríklad v jednej sezóne dokázali doviezť prvenstvo zo silne obsadených medzinárodných turnajov v Budapešti, Linci, Wuppertali a Prahe. O tieto úspechy sa pričinili Lenárt, Mošoň, Tetur, Košíček, Konečný, Žuffa, Benická, Konečná a Schroterová, ja som bol vtedy hrajúcim trénerom."
* Kedy ste sa začali presadzovať vy osobne?
" Svoj prvý titul majstra Slovenska som získal v roku 1964. Zopakoval som si to ešte devätnásťkrát. Bol som prvým slovenským hráčom v histórii, ktorý sa hrdil titulom majstra ČSSR.. V rokoch 1967- 1974 som obliekal reprezentačný dres a zúčastnil som sa na mnohých medzinárodných turnajoch. Ešte stále si zahrám, trúfam si už ale iba na súboje veteránov. Práve v týchto dňoch som sa vrátil s trofejou z turnaja v Taliansku, kde som hral so štyridsaťročnými súpermi. Som presvedčený, že aj vo svojich päťdesiatich ôsmich rokoch by som zvládol i slovenskú druhú ligu."
* Ktoré krajiny ste s raketou navštívili?
" Už si možno všetky ani nepamätám... Ale hral som v Bulharsku, na Cypre, Ukrajine, v Rusku, Taliansku, Nemecku, Holandsku, Poľsku, Maďarsku, Rumunsku, krajinách bývalej Juhoslávie, Belgicku. Škoda, že za mojich mladých rokov styky so zahraničím neboli také bežné ako dnes a doma, na Slovensku, som nemal prakticky rovnocenného súpera. Problémy boli aj so zaobstarávaním kvalitných rakiet, či pérových loptičiek zo zahraničia / neraz sa k nám dostávali iba pašovaním/. V opačnom prípade som mohol hádam výkonnostne ísť rýchlejšie hore a presadiť sa výraznejšie aj na medzinárodnej scéne. "
* Podľa vašich slov dnes už spolupracujete so šiestou generáciou bedmintonistov. Iste si v dobrom spomínate na mnohých košických spoluhráčov...
" Je ich naozaj veľa. Okrem tých, ktorých som už uvádzal, to boli Ing. Kövér, Jacina, Starec, Šandorčin, Reis, Vachna, Ferková, Sedláková, Kehrová, Schroterová a mnohí iní."
* Za viac ako štyri desaťročia strávené na dvorcoch ste určite zažili aj mnoho veselých príhod. Mohli by ste sa s niektorými z nich s nami podeliť?
" Azda najkomickejšiu príhodu som zažil pred piatimi rokmi na medzinárodných majstrovstvách Cypru. Pred zápasom Slovensko - Jordánsko sa nám zranil juniorsky majster Felgr, nemali sme náhradníka, tak som musel zaskočiť ja, vyše päťdesiatročný tréner. Mojím súperom bol takmer dvojmetrový šampión Jordánska. Za nerozhodného stavu 14:14 v prvom sete som bol na podaní. Dva razy som zariskoval. Po vysokom servise som vďaka dlhoročným skúsenostiam takmer naslepo nabehol ku sieti, na miesto, kde som čakal súperovu loptičku. V oboch prípadoch to vyšlo a dvomi vydarenými "prasiatkami", ktoré znamenali body, som Jordánca tak vyviedol z miery, že na kolene polámal raketu a odmietol pokračovať v dueli. Podobne mi bolo do smiechu z úžasu tridsaťročného košického podnikateľa, ktorý si chodieva občas do našej telocvični v Čermeli zahrať. Kamaráti ho naťahovali, že ho porazí aj vedľa trénujúca stará pani. Stalo sa a on sa od hanby takmer prepadol, keď mu súperka ukázala v občianskom preukaze, že jej minulo šesťdesiatsedem. Bola to moja sestra, bývalá majsterka Slovenska, ktorá napriek svojmu úctyhodnému veku hrá bedminton stále na slušnej úrovni."
* Mali ste nejaký bedmintonový vzor, ktorému ste sa chceli priblížiť?
" Konkrétny vzor som nemal, ale veľmi som obdivoval hru Malajzica On Chong Hana, v tých časoch štvrtého, alebo piateho hráča svetového rebríčka. Študoval v Európe, v Írsku, a ja som sa s ním stretol na medzinárodnom turnaji v roku 1968. Žasol som nad jeho priam mačacími skokmi, ktorými sa bleskovo dostával na sieť. Zranil si vtedy členok, turnaj dotiahol do víťazného konca prakticky na jednej nohe."
* Prečo podľa vášho názoru sú v bedmintone takí úspešní práve ázijskí hráči?
" Hlavne zásluhou rýchlosti a mrštnosti, ktoré majú dané od Boha."
* Môžu ich Európania poraziť?
"Samozrejme. Treba si ale uvedomiť, že ich možno zlomiť len silou a lepšou kondíciou. Iba tým môžu Európania eliminovať ich prirodzené prednosti."
* Veľmi sa zmenil bedminton od čias, keď ste s ním začínali?
" V taktike ani nie. Čo sa zmenilo, je fyzická príprava, najmä rast jej kvality. Dobrý bedmintonista musí mesačne nabehať okolo sto kilometrov. V šprintoch, aby svalové vlákna zostali elastické, nie na vytrvalosť. Pri správnom a pravidelnom tréningu je možnosť zranenia v tomto športe minimálna. Ak sa netrénuje pravidelne, alebo pri nadmerných tréningových dávkach, trápia športovcov najmä časté natrhnutia svalov, ale aj výrony."
* Kedy odporúčate záujemcom začať s bedmintonom?
" So špecializáciou na bedminton treba počkať približne do desiatich rokov. Dovtedy by sa adepti mali venovať všestrannej príprave, ktorá je pre detský organizmus ideálna. Pri skorej špecializácii hrozí skolióza, prípadné vzniká potreba vyrovnávacích cvičení na odstránenie jednostranného vývinu jednej ruky."
* Vy ste popri vrcholovom športe dokázali aj študovať. Dá sa to zladiť?
" Som presvedčený, že to pri pevnej vôli a dobrej organizácii denného režimu, možno zvládať. Ja som vyštudoval po maturite na SVŠ Šrobárova košický Pedagogický inštiutút, aprobáciu chémia- telesná výchova. Dvadsaťsedem rokov som interne učil, z toho jedenásť rokov bol riaditeľom na ZŠ Charkovská. V školách, kde som pôsobil, rástli mnohé výrazné športové talenty, reprezentanti ako skokan Priščák, basketbalista Žuffa, či majster Európy v potápaní Gerenda a mnohí ďalší. Od roku 1991 som tajomníkom pre športy v TJ Lokomotíva, ale stále aj externe učím. Radím každému mladému športovcovi, aby myslel aj na zadné vrátka. Aby niečo vyštudoval, aby sa prípadne niečomu vyučil. Je to ťažké, ale dá sa to. Človek po skončení kariéry, prípadne po vážnejšom zranení, ktoré nemožno nikdy vylúčiť, nemusí rozmýšľať, čo s ním bude ďalej."
* V rodine nie ste jediný, čo sa upísal športu...
"Máte pravdu. Manželka bola druholigová hádzanárka, syn je superligovým futbalistom, toho času kmeňovým hráčom Viktorky Žižkov. Dcéra bola žiackou majsterkou Slovenska v bedmintone, potom sa viac venovala štúdiu a cestovaniu, pracuje v úspešnej firme a hovorí viacerými svetovými jazykmi."
* Ste aj uznávaným trénerom, ktorého rukami prešlo mnoho dobrých hráčov. Kedy a kde ste začali trénovať?
" Trénovať bedminton som vlastne začal prakticky hneď v začiatkoch svojej kariéry, keď som mal osemnásť rokov. Ako som už spomínal, patril som medzi priekopníkov tejto hry na Slovensku. Okrem toho, že sme bedminton hrali, bolo ho treba aj popularizovať, získavať nových nadšencov. Mne sa to veľmi páčilo. Nahováral som kamarátov, známych, aby si bedminton skúsili. V šesťdesiatomštvrtom roku ma poslali na školenie do českého Nymburku, kde som získal kvalifikáciu viesť ligový mančaft. Nuž, a vediem ho dodnes... Som aj funkcionárom a organizátorom. Môžem sa pochváliť s tým, že sme v Košiciach začiatkom sedemdesiatych rokov založili turnaj o Pohár redakcie Večer-a, ktorého úroveň z roka na rok rástla. Tieto medzinárodné zápolenia zvykla v priamom prenose vysielať aj televízia. Po krátkej prestávke sme tradíciu tohto najstaršieho slovenského turnaja obnovili."
* Vašou najúspešnejšou zverenkyňou v súčasnosti je viacnásobná majsterka Slovenska Gabriela Zábavníková. Patrí do prvej päťdesiatkz v Európe a stovky vo svetovom rebríčku. Má šance na to, aby v budúcnosti sa ešte výraznejšie presadila v medzinárodnom meradle?
" Gaba je veľký talent, tohto roku je na Slovensku úplne suverénna, veď v dvojhre nenašla premožiteľku ani v jedinom stretnutí. Môžem povedať, že momentálne je mojím "esom". Dokázala to aj víťazstvom na nedávnom medzinárodnom turnaji v talianskej Acqui Terme, kde si vo finále poradila aj s Ukrajinkou Šutenkovou, pôsobiacou ako profesionálka vo Francúzsku. Z prvenstva sa radovala aj vo štvorhre a zmiešanej štvorhra. Bola to dobrá príprava na majstrovstvá sveta v španielskej Seville. Vždy som bol zástancom technickej školy, po veľmi dlhom čase vediem hráčku, ktorá vyniká predovšetkým silovým poňatím hry a rýchlosťou. Po odstránení nedostatkov v kvantite atletickej prípravy môže ísť výkonom hore a postupne sa prepracovať až do európskej špičky." |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
