„Je to Johanesburg mínus dvadsať. Svetový summit prijal program a vyhlásenia, ktoré posúvajú svet o dvadsať rokov späť,“ povedal po návrate na Slovensko Líder mimovládnej organizácie ¼udia a Voda Michal Kravčík. Reagoval tak na závery celosvetového stretnutia, ktoré malo koordinovať snahy o ochranu planéty pred deštrukčným civilizačným rozvojom a delením sveta na extrémne chudobné regióny a bohaté skupiny.
„Svet nedokáže zvládať chudobu, biedu, nezamestnanosť, klimatické zmeny a podobné nežiadúce javy. Príkladom je krajina, v ktorej sa svetový summit organizoval. V Juhoafrickej republike je 60 percentná nezamestnanosť a žije viac ako 10 miliónov ľudí. Štvrte pre biele obyvateľstvo sú obohnané plotom.“
Sklamanie Michala Kravčíka pramení predovšetkým z neochoty mocných tohto sveta dohodnúť sa na koordinovaných postupoch, ktoré by z miernili vysušovanie kontinentov, klimatické zmeny a biedu. Podľa jeho presvedčenia je nedostatok pitnej vody jedna zo základných príčin frustrácií a agresivity, prerastajúcich do násilia. Summit ukázal, že stále prevládajú záujmy bohatých skupín, ktoré sa na biede iných majú záujem ešte viac obohacovať. Pritom dokument, ktorý na summite vznikol označil za čiastočne ambiciózny, ale bez reálneho smerovania na zvrátenie niektorých tendencií súčasného sveta. Podľa jeho vyjadrenia sa veľa z pekne naformulovaných plánov nepodarí uskutočniť, pretože vládne, obchodné a tretie sektory spolu nekomunikujú, väčšina svoje záujmy nad celosvetovo potrebné.
Pritom tu nejde len o problémy, s akými sa v súčasnosti napríklad borí terajšie Slovensko. „My si tu žijeme ako v perinke. Vo svete žije veľa ľudí, ktorí denne zarobia menej ako jeden dolár,“ uviedol Michal Kravčík.
Mimovládna organizácia ¼udia a voda sa zúčastnila viacerých spoločných diskusií a seminárov týkajúcich sa vysušovania kontinentov. Na jednom z nich, kde boli prítomní odborníci z desiatich rôznych krajín a prezentovali problémy afrických krajín, Michal Kravčík predstavil svoje poznatky z možností záchrany vody v krajine formou ochrany zelene a vodných zdrojov. Namiesto týchto overených možností však prítomných zástupcov skôr zaujímali možnosti budovania priehrad. Teda znížená ochrana vodných zdrojov, ich postupné ubúdanie, ale výstavba priehrad, kde by sa posledné zbytky vody zdržiavali. Ako príklad uviedol Michal Kravčík mesto Košice. Podľa jeho vyjadrenia sa v našom meste vplyvom urbanizácia stráca približne 20 miliónov kubíkov vody ročne, pričom rovnaké množstvo tu doťahujeme z vodných priehrad a zdrží. Transport vody je náročný na prvotné investície, vyžaduje si aj neustálu údržbu.
Podľa Michala Kravčíka však aj vo svete prevláda obchodný záujem stavebných spoločností. Ziskom lukratívnych zákaziek získavajú financie na svoju činnosť a rozvoj, aj keď ich riešenia majú časovú ohraničenosť. Každá priehrada vydrží len určitý čas, pričom jej budovanie, ak sa nechránia vodné zdroje, je vždy otázna. Skutočné potreby ochrany prírodných zdrojov sa z hľadiska záujmov mocných sveta zdajú druhoradé.
„Je veľmi veľa hluchých ľudí, včítane Svetovej banky. Ohluchli, vidia len to svoje a nemajú záujem o trvalo udržateľné riešenia,“ tvrdí Michal Kravčík. Summit na africkom kontinente bol pritom údajne výhodný aj v tom, že vysušovanie kontinentu je tu evidentné a Afrika je chudobná krajina bez väčších možností rozhodovania o vlastnom napredovaní. Vyspelé krajiny tu vetria možnosť vyvážať zastaralé vodohospodárske technológie, ktoré by inak nepredali nikam.
„Bez vody niet potravín, bez potravín rastie agresivita. Je otázka času, kedy sa to prejaví vo veľkom. Určitý pozitívny vývoj možno badať v Európskej únii. Na projekty komplexných riešení povodí je tu vyčlenených 1,4 miliardy Euro ročne,“ povedal Michal Kravčík, pričom zdôraznil, že tu ide predovšetkým o ochranu schopnosti udržiavať vlahu v prírodných ekosystémoch, zalesňovanie, vytváranie prirodzených záplavových plôch, mokradí a podobne.
23. 9. 2002
Slavomír Szabó
A ako to vyzerá s perspektívami na Slovensku? Prečítajte si materiál, ktorý Michal Kravčík napísal už v septembri 2001.
Prognóza stavu vody v Slovenskej republike k roku 2010
V nasledujúcich desiatich rokoch ubudne zo Slovenska cca 4-6 miliárd m3 vodných zdrojov. V roku 2010 zrážkový úhrn bude nižší v priemere o 10-15% (600 - 640 mm). Bude sa vyskytovať únava zo života, apatia z nezvládania situácie v čase povodní, požiarov. Bude sa stupňovať agresivita, intolerancia, xenofóbia, nenávisť. Zároveň bude pribúdať množstvo konfliktov. Je to skutočne tak, ako spieva slovenský populárny spevák Jožo Ráž „je to voda, ktorá nás drží nad vodou“.
Na základe dlhodobých analýz predkladáme prognózu stavu vody na Slovensku a jej dopad na stav životného prostredia a prírodný produkčný potenciál i na socio-ekonomické prostredie na Slovensku do roku 2010. Táto prognóza vznikla na základe poznania trendových zmien hydrologického režimu riek povodí Slovenskej republiky, ktoré sú definované v knihe "Voda pre tretie tisícročie - Neubližujme vode, aby ona neubližovala nám", ktorú vydalo združenie ¼udia a voda v roku 2000.
V nasledujúcich 10-tich rokoch dôjde na Slovensku k úbytku vodných zdrojov v celkovom objeme cca 4-6 miliárd m3. Na základe toho dôjde k postupnému ubúdaniu zrážok. V roku 2010 zrážkový úhrn bude nižší v priemere o 10-15% (600 - 640 mm). Napriek tomu, že dôjde k celkovému poklesu zrážok, ich priestorové i časové rozdelenie bude extrémnejšie ako v súčasnosti. V lete bude pršať ešte viac a v zime, na jar a na jeseň ešte menej. V letných mesiacoch sa budú vyskytovať extrémne intenzívne zrážky s potenciálnym úhrnom 200-400 mm s dobou trvania 30 až 60 minút.. Celkový priemerný prírastok zrážok oproti súčasnosti v letných mesiacoch dosiahne 20-30 percent, čo v objeme predstavuje 3 - 4,5 mld. m3 ročne. Častejší výskyt letných extrémnych zrážok vyvolá katastrofálne povodňové situácie na malých potokoch v horských a podhorských oblastiach i s následnými rozsiahlymi povodňovými záplavami v nížinných oblastiach. Najviac budú ohrozované obce v podhorských oblastiach v celom karpatskom oblúku od východných hraníc s Ukrajinou až po západné hranice s Českou republikou.
Podobné prípady, ako boli záplavy na Svinke v roku 1998, budú v letnom období súčasťou každodenného života s tragickými dôsledkami na ľudských životoch i na majetku občanov. Najrizikovejšie oblasti výskytu extrémnych prívalových dažďov budú horské regióny Slovenska, kde sú priestorovo výrazne formované lesné ekosystémy s náhlym prechodom do nížinnej vysušenej otvorenej spriemyselnenej krajiny. Doteraz vykonané vodohospodárske investície (priehrady, úpravy tokov, ochranné hrádze) budú potenciálnym zdrojom rizík vytvárania prielomových vån a záplav v nížinných oblastiach.
V ostatných mesiacoch (september - máj) bude pokles zrážok oproti terajším dosahovať 20 - 30% (4 - 6 mld. m3), čo zásadne ovplyvní a zníži prírodný produkčný potenciál pôd s katastrofálnym dopadom na potravinovú bezpečnosť Slovenska. Vysušená spriemyselnená poľnohospodárska krajina bude zdrojom pomerne rýchleho prehrievania zemského povrchu i extrémnych horúčav v mesiacoch apríl až do polovice júna a v druhej polovici augusta až do konca septembra. Priemerné ročné teploty oproti súčasným budú vyššie v priemere o 1 stupeň celzia s častejším výskytom náhlych zmien počasia i ich extrémami. V roku 2010 budú letné horúčavy bežne dosahovať 35 až 38 stupňov celzia s možnými dosiahnutými extrémami do 45 stupňov Celzia. Vysoká vlkosť vzduchu s extrémnymi horúčavami bude spôsobovať veľmi vážne zdravotné problémy občanom. Zároveň budú vážne problémy s nástupom nových civilizačných chorôb na Slovensku, typické pre tropické oblasti.
Plošný nedostatok vody v prírodných zdrojoch bude vyvolať kolapsové situácie v poľnohospodárstve s pestovaním základných poľnohospodárskych produktov, ktoré sú typické pre pásmo Slovenska, radikálny úbytok biodiverzity, pravidelné letné a jesenné požiare zo sucha. Taktiež bude akútny nedostatok kvalitných vodných zdrojov.
Vyššie popísaná prognóza bude mať tragické dôsledky pre socio-ekonomické prostredie na Slovensku. Bude sa vyskytovať únava zo života, apatia z nezvládania situácie v čase povodní, požiarov. Bude sa stupňovať agresivita, intolerancia, xenofóbia, nenávisť. Zároveň bude pribúdať množstvo konfliktov. Hlavným zmyslom života bude agresívna sebaochrana jedných na úkor druhých, mať dostatok vody a potravín, chrániť svoj majetok a svoju rodinu na úkor druhých. Dôjde k postupnému rozkladu socio-ekonomických vzťahov v spoločnosti.
Podobná situácia s vodnými zdrojmi bude na celom svete. Budú pribúdať úplne vysušené regióny bez vody a tým aj bez potravín s rozvráteným životným prostredím. Taktiež budú pribúdať regióny s katastrofálnymi záplavami na všetkých kontinentoch s tragickými dôsledkami na strate životov státisícov ľudí. Doterajšie vybudované vodné diela a priehrady na vodných tokoch budú zdrojom ďalších veľkých rizík vytvárania prielomových vån v údoliach riek, ktoré budú devastovať ľudské obydlia s ohromnými stratami na ľudských životoch, pretože tieto stavby boli inžiniersky pripravované na podmienky hydrológie v 20-tom storočí. Vplyv činnosti človeka na likvidáciu vody v prírodných ekosystémoch v 20. storočí zásadne zmení hydrologické podmienky v 21. storočí.
Tragédiou je, že súčasna civilizácia tieto súvislosti nevníma a tým nedokáže nájsť vychodiská ani spôsoby, ako zvrátiť tento nepriaznivý trend, ktorý nás všetkých vedie do záhuby tak bohatých, ktorí na tejto biede bohatnú, resp. budú bohatnúť, ako aj najchudobnejšie spoločenské vrstvy. Dokážeme vnímať iba svoje materiálne potreby pre svoje prežitie. Z toho pramenia aj rozvojové stratégie obchodovania s vodou. Správanie svetových koncernov, obchodujúcich s "vodou" len potvrdzuje, že namiesto toho, aby svoje zisky orientovali na komplexnú ochranu vodných zdrojov, venujú sa príprave ďalších megaprojektov, z ktorých chcú mať ešte väčšie zisky. Zabúdajú na to, že ich bohastvo bude navnivoč aj pre nich samých. Jeden z posledných megaprojektov je rezať kocky ľadu zo Severného ľadového oceána a transportovať ich po mori do vysušených oblastí. Tento projekt by mal priniesť stámiliárdové zisky pre obchodné spoločnosti, ale aj príspevok k začiatku konca roztápania ľadovcov.
Rozvojové krajiny (ako napríklad Slovensko) v danej situácii majú ešte ako tak dobré zásoby vodných zdrojov. Preto si medzinárodné koncerny s vodnými produktmi už teraz pripravujú pozíciu vlastniť vodné zdroje v týchto štátoch, do ktorých patrí aj Slovensko, kde ekonomika je podvyživená a vládny administratívny aparát je skorumpovaný. Tak sa stane, že v roku 2010 budú svetové koncerny vlastniť zostávajúce vodné zdroje aj na Slovensku. Jeden liter vody v roku 2010 bude stať viac ako 100 Sk. Obchod s vodou už v roku 2010 bude najvýnosnejším obchodom na svete. Kto bude vlastniť vodné zdroje, ten bude bohatnúť, aj keď iba dočasne. Chudobnejšie vrstvy na Slovensku nebudú mať dostatok finančných prostriedkov na kvalitné vodné zdroje, preto budú piť znečistenú resp. kontaminovanú vodu. S tým bude súvisieť veľmi častý výskyt rôznych infekčných chorôb, ktoré spoločnosť nebude zvládať. Bude život ťaživý až tragický s častým výskytom samovrážd.
Voda je základné ľudské právo, ktoré si, bohužiaľ, zatiaľ neuvedomujeme a neuvedomujeme si dôsledky svojho konania na náš vlastný život. My, ľudia likvidujeme práva vody na jej život v jej prírodných ekosystémoch a tým si pripravujeme ukrutnú tragédiu. V priemere každý z nás na Slovensku zlikviduje 50 kubických metrov sladkej vody ročne, ktorá sa stráca a uskladňuje nenávratne v oceánoch vďaka neuváženému vysušovaniu. Toto sme začali, podobne ako veľa krajín sveta po 2.svetovej vojne a nechceme si uvedomiť, že likvidácia jedného percenta vody z hydrologického cyklu ročne spôsobí v priebehu 100 rokov úplnú likvidáciu vody v malom hydrologickom cykle. To znamená, že najneskôr o 50 rokov bude Slovensko úplne vysušené, a nielen že nebude dostatok vodných zdrojov, ale prestane aj pršať. Ak by to bol trend iba v prírodnom prostredí na Slovensku, nebola by to tregédia, ale takú hlúposť, ako robíme my na Slovensku, robia všetci po celom svete. Všetci svorne vysušujeme krajinu a vyvolávame nerovnovážny stav v globálnom ekosystéme Zeme.
Žijeme stále v ilúzii, že ak odštartujeme rozvojové ekonomické programy, bude už len lepšie. Tragédiou je, že táto ilúzia je len bublina. Povodne, smršte, extrémne horúčavy posledných rokoch nám napomáhajú, aby sme pochopili súvislosti, že príroda sa zvíja v kàčoch a že nás varuje, aby sme zmenili narábanie s prírodnými zdrojmi a hlavne s vodou, od ktorej sme bytostne závislí, ako aj celý biologický život. Potrebujeme pochopiť, aby sme neboli tichými spoluvinníkmi kolektívneho ničenia Zeme, že sme duchom neboli prítomní, alebo že sme tomu nerozumeli, keď vandali ničili prírodu.
Preto sa obraciame na členov Vlády Slovenskej republiky, poslancov NR SR, prezidenta, politické strany, spoločenské organizácie, lídrov obcí, spoločenského, duchovného i kultúrneho života i občanov, aby sme sa spoločným úsilím pokúsili zastaviť vysušovanie Slovenska a aby sme ukázali svetu východisko zo zblúdenej cesty a aby sme zabránili naplneniu predkladanej prognózy. Je to naša zodpovednosť voči nám samým, voči našim deťom i všetkým zvieratám na planéte Zem. Máme na to 10 rokov. Ak do 10-tich rokoch nezastavíme vysušovanie Slovenska, po roku 2010 sa odštartujú nekontrolovateľné zmeny v globálnom ekosystéme planéty Zem. Na konci týchto nekontrolovateľných zmien bude globálna potopa takého rozsahu, aká sa odohrala približne 20 000 rokov pred Kristom. Je to skutočne tak, ako spieva slovenský populárny spevák Jožo Ráž „je to voda, ktorá nás drží nad vodou“.
Michal Kravčík |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
