Nedávno sme informovali o aktivitách občianskeho združenia Sosna v súvislosti s možnou ťažbou vápenca v Slovenskom krase v nových kameňolom. Ako sme v predchádzajúcom článku uviedli, spoločnosti Betox a Carmeuse začali s Banským úradom jednať o vyhlásení chránených ložiskových území, teda miest, kde sa nachádza požadovaný vápenec. Tento krok je nevyhnutný, aby sa mohol určiť dobývací priestor, kde sa začne s ťažbou. Vec má však jeden háčik.
Slovenský kras bol spolu s maďarským Aggtelekom zahrnutý do zoznamu Svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO ako jedna prírodná lokalita. Pri začatí ťažby v takomto území hrozí strata medzinárodného kreditu nielen nám, ale aj maďarskej časti územia. Naviac ide o lokalitu, v ktorej sa nachádza veľké množstvo chráneného vtáctva, rastlín a celkový biotop je mimoriadne vzácny.
Orgán životného prostredia okresného úradu vydal k vyhláseniu chránených ložiskových území záporné stanovisko. Lenže, aby vec nebola taká jednoduchá, práve sa pripravuje nový banský zákon a podľa jeho návrhu už stanovisko orgánu životného prostredia na vyhlásenie chráneného ložiskového územia nebude nutné.
Minister životného prostredia László Miklós pripravuje návrh na ochranu Slovenského krasu ako národného parku a občianskemu združeniu Sosna dokonca pred niekoľkými týždňami udelil za spomínané aktivity Cenu ministra životného prostredia SR.
Pred niekoľkými dňami sa aktivisti Sosny rozhodli ministrovi cenu vrátiť. Zdá sa, že ním proklamovaná teória je v prudkom rozpore s praxou ním vedeného rezortu. Aspoň tak možno usudzovať na základe faktov, ktoré nám poskytol právnik OZ Sosna JUDr. Jozef Šuchta: "Chceme, aby sa urobil poslanecký prieskum Slovenského krasu, kde by sa poslanci mohli dozvedieť o jeho konkrétnych hodnotách i možnostiach ochrany územia. Uvažujeme o definitívnom odstránení hrozby banskej činnosti na základe odpísania zásob nerastných surovín v tejto oblasti. Malo sa tak udiať hneď po podpísaní svetovej konvencie prírodného a kultúrneho svetového dedičstva. I keď minister životného prostredia usiluje o prekategorizovanie Slovenského krasu z chránenej krajinnej oblasti na národný park, vyhlásenie národného parku úplne banskú činnosť nevylučuje, pretože so súhlasom orgánov ochrany prírody možno začať ťažiť."
Súčasná situácia vyzerá tak, že najskôr sa príjme nový banský zákon, vyhlásia chránené ložiskové územia a až potom sa Slovenský kras vyhlási za národný park. V tom prípade môžu byť hranice národného parku vytýčené tak, aby priestory na dobývanie do nich nezasahovali a začne sa v svetovo unikátnom prostredí ťažiť.
Ak by bol Slovenský kras vyhlásený za národný park skôr, akoby ťažba začala, bolo by nutné, aby sa k tomu vyjadrili aj ochranári, ale: "Povinnosť uzavrieť dohodu sa nevzťahuje na prípady, kedy sa strety záujmu vyriešili pri určení chráneného ložiskového územia." Čiže situácia bez možnosti ovplyvnenia orgánmi životného prostredia.
JUDr. Jozef Šuchta hovorí: "Novelizácia banského zákona, ktorá už bola 12. 6. prejednaná v legislatívnej rade vlády sa má v priebehu troch týždňov odstať na rokovanie vlády. Orgán životného prostredia okresného úradu bude vydávať len vyjadrenie, ktoré však pre rozhodnutie o banských aktivitách nebude záväzné.
S ministrom sme si vymenili viacero listov. Vyjadril rovnaké stanoviská ako my, teda že v banskom zákone by mala byť zachovaná dohoda medzi banským úradom a orgánom životného prostredia okresného úradu, alebo dohoda by mala byť nahradená kladným stanoviskom orgánov ochrany prírody v prípade chránených území. Boli sme však doslova šokovaní, keď generálny riaditeľ sekcie geológie a prírodných zdrojov Dr. Jozef Franzen, poslal na odbor ochrany prírody a krajiny MŽP SR Dr. Jozefovi Kramárikovi usmernenie, ako sa má postupovať v prípade chránených ložiskových území. V usmernení tvrdí, že sa má vždy dávať kladné stanovisko a ak sa dá negatívne stanovisko, tak je to porušenie banského zákona. Rovnako nás šokoval postoj RNDr. Kramárika ktorý bez akéhokoľvek komentára posunul list p. Franzena na krajský úrad - odbor životného prostredia čím podporil banské spoločnosti!"
Nie je jasné, či o tomto usmernení vedel samotný mimister László Miklós, tak ho aktivisti Sosny na jednotlivé fakty e-mailom upozornili 14. júna. Neodpovedal, hoci predtým v danej veci viackrát komunikovali. Jeho mlčanie je možné považovať aj za tichý súhlas a dvojtvárnosť, keď niečo iné tvrdí pred ochranármi a iné usmernenia jeho rezortu ohrozujú Svetové prírodné dedičstvo, na ktoré môže byť Slovensko hrdé.
Sosna začala vyvíjať ďalšie aktivity. "Organizujeme medzinárodnú kampaň. Napísali sme list pre UNESCO na Výbor svetového dedičstva, kde informujeme, že dochádza k ohrozeniu Slovenského krasu. Riaditeľ stáleho výboru pre Svetové dedičstvo už poslal upozornenie ministrovi životného prostredia i ministrovi hospodárstva, kde ich žiada o vyjadrenie. Minister životného prostredia dostal aj list, v ktorom svoj neúhlas s možnými banskými aktivitami vyjadrilo asi 150 ochranárov z 31 krajín," informuje JUDr. Šuchta.
A ako pokračujú aktivity druhej strany? "Banský úrad potom, ako dostal negatívne stanovisko od okresného úradu, nezastavil, iba prerušil konanie a čaká len na zmenu banského zákona. Keď už nebude potrebná dohoda medzi banským a okresným úradom, tak to schváli. Ak už budú chránené ložiskové územia vyhlásené, budú z národného parku vyňaté. Veď jediný dôvod snahy o určenie chráneného ložiskového územia je zákonná podmienka, pretože bez neho nie je možné určiť dobývací priestor."
Podľa získaných informácií je pravdepodobné, že Ministerstvo životného prostredia otvorenie nových kameňolomov v Slovenskom krase v tichostis chvaľuje, alebo si aspoň alibisticky nechá odňať kompetencie v novom banskom zákone. Pritom funkcionári ministerstva už teraz vydávajú stanoviská, ktorým chcú uľahčiť život banskej ťažobnej lobby. Ide tu o peniaze, milióny, priority potreby ochrany Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO sa dostávajú na vedľajšiu koľaj, aj keď z toho hrozí medzinárodný trapas...
Slavomír Szabó
[email protected] |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
