(TASR) - Približne 90-% je podiel ihličnatej kalamity na tohtoročnej celkovej ťažbe 150 000 kubických metrov (m3) ihličnanov z porastov košického Odštepného závodu (OZ) banskobystrického š.p. Lesy SR.
Kalamitná ťažba smrekového dreva, ktorá sa v podobných číslach vyvíja už od roku 2000, sa sústreďuje hlavne v obvode Lesnej správy (LS) Dobrá Voda, Hrable, Smolník a Margecany v okrese Gelnica. Ako uviedol dnes pre TASR riaditeľ OZ Ivan Timko, spôsobuje ju súhrn viacerých faktorov. Sú to hlavne monokultúrne porasty smreka, umelo vysadené na tomto území v minulosti baníkmi. Svoju úlohu zohralo aj dlhodobé pôsobenie priemyselných emisií, hlavne z Kovohút v Krompachoch, a globálne otepľovanie i vysoké teploty v letných mesiacoch. Napokon je to podkôrny hmyz - lykožrút smrekový, ktorý má pri takýchto činiteľoch ideálne podmienky na rozmnožovanie.
Košický OZ Lesov SR má však aj lokalitu Pro Silva v LS Margecany, ktorá ukazuje na východisko z tejto situácie. Timko informoval, že ide o zmiešaný lesný porast a takzvané výberkové hospodárenie v ňom. Smrek má v porastoch približne len 25-% zastúpenie a je pomiešaný s takými drevinami ako jedľa, buk, javor, jaseň, smrekovec a borovica. V porastoch je optimálna klíma, sú stabilnejšie a oveľa menej atakované škodcami.
Podľa Timka lesnú kalamitu, či už veternú, aká bola pred tromi rokmi vo Vysokých Tatrách, alebo spôsobenú inými činiteľmi, nemožno nechávať na samovoľný vývoj a prírodu tak, ako to často presadzujú ochranári. "V európskych podmienkach niet pôvodných pralesov, všetky lesy sú už poznačené výchovnými zásahmi človeka, preto musí v kritických obdobiach a v čase katastrof zasahovať a prírode pomôcť," myslí si Timko.
Tohtoročná celková ťažba dreva v košickom OZ Lesov SR predstavuje 230 000 m3 dreva, z čoho je 80 000 m3 listnáčov. U tohto druhu drevín však závod kalamitu neeviduje.
Kataster závodu tvorí 157 000-hektárové územie s lesným pozemkovým fondom s výmerou 42 000 hektárov. |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
