Mesto Košice začalo s postupným premiestňovaním originálnych historických kamenných artefaktov z Dómu sv. Alžbety, súsošia Immaculata a fragmentov 12 kamenných váz z Jasovského kláštora, ktoré boli počas rekonštrukčných prác vyvezené pred približne desiatimi rokmi na dvor poľnohospodárskeho družstva v Trebejove. Pôvodné kamenné pozostatky boli ponechané napospas poveternostným podmienkam až do súčasnosti. Iniciátorom myšlienky je historik umenia Gabriel Kladek, ktorý uvažuje o zriadení lapidária.
Povinnosť premiestniť pôvodné kamenné architektonické články do depozitu mesta uložil mestskej časti Košice - Staré mesto Krajský pamiatkový úrad. "Stavba nemôže byť odovzdaná dovtedy, kým nebudú artefakty v depozite," uviedol vedúci kancelárie starostu mestskej časti Staré mesto Emil Chytráček. S rekonštrukčnými prácami na súsoší Immaculata sa začalo v roku 1995, podľa informácií vedúceho kancelárie stavba, v tomto prípade rekonštrukcia, ešte nie je odovzdaná.
Hlavným iniciátorom myšlienky zdokumentovania a zhromaždenia pôvodných architektonických článkov je historik umenia Gabriel Kladek, ktorý nechýbal ani pri dnešnom prevoze častí Dómu sv. Alžbety a Immaculaty. "V depozite mesta by mali byť tieto artefakty dobre uložené. Uvažujem, že mesto a Dóm sv. Alžbety by mali mať popri lapidáriu aj kamenársku hutu. Doteraz sme preniesli množstvo kusov, ale v Trebejove ostalo ešte veľmi veľa pozostatkov. Najhoršie sú na tom jasovské vázy, ktoré boli zhrnuté do válova pre kone. Vázy sa budú musieť archeologickým výskumom vykopať," povedal TASR Kladek.
Lapidárium bude podľa Kladeka sprístupnené nielen pre odbornú, ale i laickú verejnosť. Výstavná časť by mala byť prepojená s kamenárskou hutou, ktorá by mala slúžiť na priebežnú výrobu a obnovu kamenných častí Dómu sv. Alžbety. "Najbližšie by sme chceli v tejto hute opravovať erb z premonštrátskeho kostola a drevené sochy z presbytéria. Prvé sprístupnenie by sme chceli urobiť v máji, počas osláv Dňa mesta Košice. Začali by sme výstavou cirkevných obrazov, ktoré sú doteraz pozastrkované v podkroviach domov v neuveriteľne zlých podmienkach," dodal Kladek.
Za najvzácnejšie kusy v mestskom lapidáriu považuje historik umenia štyri predmety z baldachýnu z Dómu sv. Alžbety zo severného portálu. "Ide o nesmierne krásnu šperkársku prácu, nevyčísliteľnej hodnoty," dodal historik.
Najkrajšiu barokovú sochársku pamiatku - Immaculatu, alias morový ståp postavili v rokoch 1722-23. Mariánsky ståp Nepoškvrnenej Panny Márie je vysoký 14 metrov a stojí na mieste bývalého popraviska. Vyjadruje vďaku tých, ktorí prežili morovú epidémiu v Košiciach. V rokoch 1996-98 súsošie reštauroval ¼ubomír Kus, pričom štyri sochy na pilieroch plota otočené smerom k divadlu boli osadené späť. Hlavný ståp a ostatné plastiky na oplotení boli nahradené odlievanými kamennými kópiami. |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
