Do rúk sa mi dostala veľmi zaujímavá a podnetná kniha s názvom Mne sa to nemôže stať. Jej autorom je PhDr. Martin Bútora, sociológ a terapeut. Spolu s ním som si neraz položila otázku, či sme alkoholický národ. V periodiku Týždeň okrem iného pán Bútora, uvádza:
„Alkohol je spoločensky tolerovanou drogou, a pitie alkoholu má celý rad závažných negatívnych následkov. Koľko ľudí na dnešnom Slovensku má problém s alkoholom? Priemerná spotreba je okolo 8 litrov čistého 100-percentného alkoholu na jedného obyvateľa (vrátane dojčiat a starých ľudí), priemerná spotreba obyvateľstva nad 15 rokov je okolo 10 litrov ročne.
Pri alkohole platí, že pomerne malá časť celého obyvateľstva vypije značné množstvo celej spotreby alkoholu v danej krajine. Takéto výpočty sa dnes u nás, bohužiaľ, nerobia... Pre dnešok by z toho orientačne vyplývalo, že títo intenzívne pijúci vypijú približne necelých 60 litrov čistého liehu ročne, takmer 10-násobok toho, čo ostatní, ktorí vypijú vyše 6 litrov čistého liehu ročne. V konkrétnom prepočte sú to zhruba denne 4 veľké pivá plus dve poldeci, v prípade ostatných necelé 2 decilitre vína alebo jedno pivo denne. Sú to práve títo intenzívne pijúci jedinci, ktorých pitie spôsobuje rad problémov.
Dôsledky takéhoto pitia pociťuje jedinec, rodina i spoločnosť. V prípade jednotlivca to sú jednak akútne epizódy (zmena správania, agresivita, spoločenská a finančná ujma, poruchy zdravia a pod.), jednak následky dlhotrvajúcej nadmernej spotreby (cirhóza, poruchy vo výžive, zmena správania, úrazy, psychózy, znížená pracovná schopnosť, syndróm závislosti od alkoholu), a napokon aj prípadné sprievodné následky (strata rodiny, priateľov, zamestnania, sebaúcty, slobody, spoločenská izolácia). Rodina trpí nesúladom až rozvratom, domácim násilím, stratou úcty, finančnými ťažkosťami, nestaraním sa o výchovu detí, kriminalitou mladistvých, odkázanosťou na pomoc iným.„
Tento problém napriek stúpajúcemu trendu konzumácie alkoholu však podľa môjho názoru zostáva v úzadí pozornosti spoločnosti i médií, a pritom závislým sa , za istých predpokladov, môže stať každý z nás. Dostať sa ale zo závislosti je práca na celý život. O tom ale už s pani MUDr. Máriou Martinove, PhD., primárkou z najznámejšej protialkoholickej a protidrogovej liečebne na Slovensku Prednej Hore, ktorá na tomto pracovisku pôsobí už vyše 30 rokov.
Zmenilo sa niečo na pacientoch, ktorí k vám prichádzajú v priebehu rokov, aj keď dôvod je ten istý? V akom stave rozpoloženia duše k vám prichádzajú?
”Predovšetkým klientela “omladla” a určite to nie je tým, že mne pribudli roky. Chodia sa liečiť mladší závislí, prístup k liečbe - a to je to dôležité - je zodpovednejší (často pre existenčné dôvody, napr. hrozí strata zamestnania, rozpad vzťahov, rodičia na mladých sú prísnejší a podmieňujú spolubývanie abstinenciou...), vidieť že narastá hlavne preberanie osobnej zodpovednosti. To ma teší.“
Čo je na ceste za trvalou abstinenciou najdôležitejšie? Je to pevná vôľa alebo motív?
”Závislý má pevnú vôľu, ale v smere pitia. Svoje danosti, schopnosti, vôľu treba orientovať na abstinenciu a tým na komplexnú zmenu životného štýlu. Nedá sa povedať, že čo z toho je dôležitejšie. Jednotlivé mechanizmy zmeny musia súladiť, mať svoju postupnosť, dôslednosť. Snáď by som upozornila na vytrvalosť a pokoru. Zmeniť pijácky /drogový štýl, ktorý fungoval 5-20 rokov sa nedá za pár mesiacov. Chce to dlhý čas (doliečovanie po liečbe) a preto treba pokornú trpezlivosť. Prijať to, čo ponúka napr. naša odbornosť a dlhoročné skúsenosti, bez výhrad. Nešpekulovať.“
Akú úlohu zohráva vaša liečebňa, respektíve čím sa líši od pobytu na psychiatrických oddeleniach?
”Ústav je špecifikovaný pre liečbu závislostí akéhokoľvek druhu a diagnostiku a liečbu pacientov so súčasným psychiatrickým a pľúcnym ochorením (tbc) ako jediné zariadenie na Slovensku. Klasické psychiatrické oddelenia sú zamerané na iné duševné poruchy a ochorenia, ako na komplexnú liečbu závislosti.“
Čo sa musí závislý človek predovšetkým naučiť, čo potrebuje získať Niečo v jeho živote asi chýbalo, a nahrádzal to alkoholom alebo drogami?
”Závislosť je naučené správanie. Vzniká, ak je príležitosť (k pitiu, užívaniu drogy, hraniu), prostredie(pitie u členov rodiny doma, pijácke rituály v práci, pijúce / drogujúce/ hrajúce partie a pod.) a samozrejme jedinec (osoba, ktorá začína skúšať, nemá zábrany, chce zažiť niečo nové....). Naučené “závislé” správanie vlastne v procese liečby začíname meniť na naučené “abstinentské” správanie . Je množstvo dôvodov, prečo sa pije, droguje, hrá. Hovoríme tomu, že dotyčný hľadá argumenty, ako svoj návyk ospravedlniť či vysvetliť, teda racionalizuje.“
Mnoho ľudí nesúhlasí žiaľ s názorom, že ide o chorobu, domnievajú sa, že závislým chýba len disciplína. Iní ich zasa ľutujú. Ako podľa vás vnímať závislosti?
”Ako som uviedla vyššie, nikto sa závislým nenarodí, ale sa ním stáva. Je to jednak prostredie, kde žije, tolerovanie takého správania spoločnosťou, dostupnosť návykovej látky /hrania, určité vlohy osobnosti a pod. Je to ochorenie ako každé iné, len s významnejším sociálnym dopadom (netrpí len jedinec, ale aj jeho okolie...).“
Aké terapie sú účinné?
„V liečbe závislosti dominuje režimová liečba (pravidelnosť, dôslednosť, dochvíľnosť, teda disciplína, sebadisciplína, ktoré pri závislosti sú “rozpustené”, nefungujú) a psychoterapia. Bolo by časovo veľmi náročné rozvádzať techniky psychoterapie.“
Možno pomôcť aj sugesciou?
”Určine sa nedá a nemôže na niečom takom stavať, je nebezpečná, hlavne ak slúži k manipulácii. Psychoterapia musí byť exaktná, zameraná na pacienta, na riešenie jeho problému (závislosť), cielená, odborná a pod. Nedá sa vsugerovať moje nápady, predstavy, ani skúsenosti a presvedčenia niekomu, kto má iné problémy, očakávania, predstavy, potreby, či iné podmienky pre fungovanie. Je dôležité v liečbe zohľadňovať každého pacienta ako individualitu.“
Pobyt je limitovaný trinástimi alebo šiestimi týždňami, odvíja sa táto doba od možnej recidívy, fixovania režimu ?
”Liečba u nás trvá 3 mesiace pri alkoholovej a drogovej závislosti a dva mesiace pri závislosti od patologického hrania. Skutočná liečba a doliečovanie závislosti je celoživotný proces. Pre základné zmeny a získanie základných informácií o probléme sa ukázali tri mesiace ako potrebné na začiatok celoživotnej zmeny, čo je model liečby nie len u nás, ale aj v početných iných krajinách.“
Alkoholizmus sa často spája s depresiami. Prečo je tomu tak?
”Alkohol je psychoaktívna látka a v mozgu okrem iného “rozladí” centrá, ktoré regulujú našu náladu. Dôsledkom takéhoto poškodenia vzniká zjednodušene napr. depresia, smutná nálada a nezriedka aj sebavražedné konanie“.
Rôznorodé zoskupenie ľudí závislých na alkohole napovedá, že závislosť nemožno spájať s intelektom. Aká zložka osobnosti zlyháva?
”Ešte raz, závislosť podmieňujú tri súvisiace faktory: prostredie, dostupnosť alkoholu a svoje zohrávajú aj určité charakteristiky osobnosti (submisivita, excentrizmus, exhibicionizmus, narcizmus, nízke sebavedomie, nerozhodnosť a pod). Intelekt nedáva imunitu voči závislosti“.
Ako u vás prebieha spolupráca s rodinnými príslušníkmi a ako by ste hodnotili jej dôležitosť.
”Počas liečby závislého pozývame (podľa záujmu) rodinných príslušníkov na edukačný krátky pobyt (2-4 dni), kde ho informujeme o závislosti (edukácia), zúčastní sa psychoterapeutických aktivít a riešime najpálčivejšie súčasné problémy v rodine. Rodinní príslušníci sa zúčastňujú raz mesačne (je tu možnosť prísť každú poslednú sobotu v mesiaci) aj na A-klube abstinujúcich, kde je tiež priestor na problémy, ale aj priestor pre posilnenie zotrvať v abstinencii aj za pomoci rodiny. Je to veľmi dôležitá spolupráca a súčasť liečby i doliečovania.“
Je chyba, ktorá sa u členov rodiny vyskytuje pri „rekonvalescencii“ závislého často? Čoho by sa mala rodina vyvarovať a naopak ako najúčinnejšie pomôže?
”Táto téma je na dlhú debatu. Odpoviem snáď tým, že odmietnuť a odvrhnúť človeka, ktorý potrebuje pomôcť (napr. pri návrate z liečenia, podporu, pochopenie, ale aj prísnu kontrolu a disciplínu) je oveľa ľahšie ako vytrvať pri ňom a pomôcť mu. Častou chybou býva, že rodina po krátkej trojmesačnej liečbe očakáva, že príde úplne nový a vymenený človek a všetko sa samo od seba zmení k dobrému. Pritom sa zabúda, že dlhoročná naučená závislosť potrebuje dlhú dobu k tomu,a by sa naučila abstinencia. Liečba je len prvým malým krotkom, začiatkom k zmene. Rodina najlepšie pomôže, ak sa jej členovia oboznámia s ochorením akým závislosť je (prečíta, si, informuje sa u psychiatra, psychológa, chodí na sedenie a terapiu), aby vedeli zvládať náročné krízové situácie, neboli spoluzávislí, pracovali aj na sebe (napr. je vhodné ísť do klubu abstinujúcich, aj vtedy, keď závislý neabstinuje)“.
Mnohí z pacientov sa vracajú, ako ich prijímate a prečo dochádza k zlyhaniu?
”Ako pri iných ochoreniach, ktoré sa “vracajú” (záchvat žlčníka, infarkt, vysoký tlak, vredy žalúdka, rozkolísanie cukrovky...), do obrazu závislosti patrí aj recidíva. Je súčasťou ochorenia, nie niečím nezvyčajný, neprijateľným a náhodným. Pri recidíve sa v liečbe zameriavame na jej príčiny, ich prehodnotenie, hľadanie riešenia do budúcna, vypracovanie krízového plánu a pod.“
Predná Hora má podľa štatistík najvyššie percento úspešnosti v liečení, v čom ste iní ?
”K úspešnosti liečby sa budeme vedieť vyjadriť po vyhodnotení dotazníkov, ktoré na vlastné náklady zasielame od r. 2006 odliečeným pacientom (v prvom roku abstinencie každý štvrťrok, v druhom a treťom roku raz za rok). Prvé zistenia poukazujú na to, že v priemere až 70 % liečených abstinuje v prvom roku po liečbe! Abstinencia je však riadená a plánovaná súhra spolupráce abstinujúceho v doliečovaní s jeho okolím (kluby abstinentov, ambulantný psychiater, abstinentské združenia, AA klub, posilovacie pobyty v abstinencii a pod.)“
Za rozhovor ďakuje Mgr. Katarína Bednáøová |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
