aj o tom, že existuje iba individuálna zodpovednosť, že ak nastavíte zrkadlo, rozbijú vám s ním hlavu, že aj pojem ekológia sa dá zneužiť a že svet je v rukách amatérov, pretože profesionáli na to nemajú čas
"Pionieri letectva sú to isté, ako pionieri ekologického poľnohospodárstva. Na začiatku sa z nich odborná verejnosť smiala a dnes máme tryskové stihačky s potenciálom hromadne ničiť život na zemi. Z toho pramení moja obava, aby nadšenec po lietaní nebol využitý na prostriedok hromadného ničenia, aby nadšenie a čistota myšlienky ekologického pestovania a trvalého udržiavania života na tejto zemi sa nevyužila iba ako marketingový prostriedok, z ktorého sa vyťaží maximum a potom sa zahodí.
| Systém musí byť vytvorený inteligentnými ľuďmi tak, aby nikomu nestálo za to špekulovať |
Keď ste sa už rozhodli prečítať tento článok, prečítajte ho do konca. Je síce dlhý, aj s ´omáčkami´. No iba preto, lebo životu, ktorý žijeme, tak veľmi nerozumieme... Nerozumieme, že tvoríme jednotu...
"Stretnúť človeka, to stačí", povedal raz ktosi múdry. Zrejme mal to šťastie ako ja. Vidieť a počuť Jána Šlinského, tohto naoko poľahky prehliadnuteľného človeka - samostatne hospodáriaceho roľníka, ktorý sa venuje naozajstnému ekologickému pestovaniu zeleniny - znamená stretnúť veľkého Človeka. On totiž dávno vie, že Zem nás dokáže všetkých poľahky uživiť - veď nato ju máme. Lenže všetko sa dá použiť alebo zneužiť. A na to je človek človekom, aby sa to naučil rozlišovať. | Slovko ´keby´ si vymysleli neschopní ľudia, aby sa dostali na úroveň Boha a hovoria potom ´keby´, keď už je všetkému jasné. ´Keby´ je výhovorka lenivca... |
Škoda len, že takých ako on, je stále málo a zrejme nikdy dostatok nebude... Ján Šlinský patrí k tým veľkým ľuďom, akých si len mohla priať naša Zem. Je to šťastný človek. Lebo je múdry. A nešťastný. Lebo porozumel skôr, ako my ostatní. Preto musí chodiť a hovoriť, hovoriť, hovoriť... Aby prehlušil našu hluchotu a slepotu. Náš Matrix. A bojovať s veternými mlynmi - aby prehlušil systémový Matrix.
Skôr ako Ján porozpráva o vlastnom pestovaní zeleniny - inak nie tak nudnej činnosti, ako sa zdá, pretože pri čomkoľvek môže človek dospieť k pravde - o byrokracii a o mnohých životných múdrostiach, vysvetlím /slovom Jána Šlinského/ v skratke výraz ´naozajstné ekologické pestovanie´: "Je to krásne - mať hektár a pol pôdy, ku ktorému som sa prihlásil, že je môj. Ale v zmysle, že sa oňho budem starať, a nie, že nikto nemá právo naň vstúpiť, pozrieť si ho, lebo je to súkromný pozemok!
| Z prirodzenej obavy o svoje zdravie sa spotrebitelia dožadujú bio-zeleniny a bio-ovocia. Skutočne idealistická záležitosť |
Ale že je to kus pôdy, za ktorý zodpovedám a ktorý bude žiť! A keby tak len za desať árov zodpovedalo 6 miliárd ľudí individuálne, zem kvitne. Dnes ale platí slovíčko všeobecné! A tá všeobecnosť je príliš všeobecná a ľudia všeobecne na to kašlú..."
Témou nedávnej prednášky Jána Šlinského v košickom Dome Techniky bola bio - zelenina: idea či realita? Gro jeho prednášky spočívalo v myšlienke, že my - spotrebitelia MUSÍME prispieť k tomu, aby sa zelenina i ovocie v bio-kvalite stala štandardnou potravinou, ktorá - bez toho, či sa nám to páči alebo nie - je schopná posilniť náš imunitný systém, zdravie. "Aj keď človek má slobodnú vôľu a slovko ´musíme´ by sa nemalo použivať. Ale nemáme v slovenčine ekvivalentný výraz, ktorý by vyjadril túto nutnosť", hovorí Ján Šlinsky. ?...| Čo by som pred desiatimi rokmi za to dal, keby tak, ako teraz, mi načúvali aspoň dvaja ľudia. Za ten pocit. Dnes sa ani oficiálne miesta nad tým nepozastavujú. Dokonca tvrdia, že je to potrebné. A obyčajní ľudia sa pýtajú - ako? |
Nutnosť na to, aby sme si uvedomili, že stačí požiadať o to, čo chceme. No, najprv by sme to museli naozaj vedieť. Neveríte, že to nevieme? Keď sa robili psychologické štúdie o tom, po čom človek naozaj túži, v prvom pláne každý odpovedal, že po zdraví, šťastí a spokojnosti. V druhom pláne sa zistilo, že naozaj človek túži po bohatstve a pohodlí. Takže ak si myslíme, že chceme zdravo a šťastne žiť, naozaj si to iba myslíme. V skutočnosti chceme bohatstvo. Ale umelé. To skutočné, živé, nevidíme. Ale my sme predsa živí, i naša Zem, ktorá nás živí! Alebo nie
Najprv spomeniem niektoré všeobecnosti, o ktorých možno nie všetci vieme :
Bio-zelenina z pohľadu ideálu:
"Z prirodzenej obavy o svoje zdravie sa spotrebitelia dožadujú bio-zeleniny a bio-ovocia. Skutočne idealistická záležitosť", hovorí Ján Šlinský. | V zbrojných skladoch máme toľko zbraní, že každého jedného človeka na zemeguli dokážu sedemkrát zabiť. A 80 percent ľudí hladuje |
A vysvetľuje, že napriek tomu, čo vedia ľudia o komerčne pestovanej zelenine - že je to iba vodnatá chemická žbrnda z dusíka, fosforu a draslíka - kupujú si ju. Pričom - a v tomto článku nám ide aj o to - na Slovensku existujú ľudia so srdcom, telom i mozgom bio-pestovateľa, no málokto o nich vie a systém im podkopáva nohy. Prečo? Lebo systém chce bohatnúť. Pritom títo ľudia - teda aspoň Ján Šlinský, tento do morku kosti poctivý človek - nielenže pestuje zdravú zeleninu i zem, ale poľahky by dokázal naučiť ostatných, ako nehladovať, ako žiť...
Bio-zelenina z pohľadu na sociálny vývoj v našej spoločnosti
Verili by ste, že sa len päť percent ľudí stará o výživu zvyšných deväťdesiat päť. "Pri súčasnom /hovoríme o Slovensku - malej republike v strede Európy - pozn. red./ekonomickom systéme to znamená nutnosť používať pomocné látky /chemické/, ktoré pri nedodržiavaní technologickej disciplíny, pri nerešpektovaní zákonom stanovených podmienok a pri odmietaní triviálnej ľudskej čestnosti spôsobujú, že potraviny v niektorých prípadoch môžeme nazvať otraviny. Tento stav, vynútený okolnosťami znamená, že aj keď sa spotrebiteľská verejnosť veľmi - a to hovorím na základe vlastnej skúsenosti - vehementne a dokonca fundovane a na úrovni, dožaduje bio-kvality zeleniny a ovocia, spotrebiteľ, ktorý je v konečnom dôsledku pánom, nemá tú silu, aby nageneroval dostatočný počet pestovateľov, ktorí by pre ňu túto bio-zeleninu vypestovali. Z jednoduchého, prostého dôvodu - je to veľmi náročné, veľmi rizikové a veľmi, veľmi, veľmi nové. Pre bio-pestovateľa to znamená - študovať, skúšať, platiť, poúčať sa na svojich chybách... | Iba päť percent ľudí stará o výživu zvyšných deväťdesiat päť |
Z tohto dôvodu aj ja vystupujem tu, na tomto seminári, aby som spotrebiteľskú verejnosť primäl, aby o bio- pestovaní uvažovala z pohľadu aspoň 50 % pestovateľa. V takomto prípade je nádej, že sa bio-zelenina stane štandartnou zložkou potraviny v priebehu 10, 15 rokov a v konečnom dôsledku, čo je aj môj ideál, motor, ktorý ma ženie dopredu, že - inú zeleninu ako bio nebudete kupovať, lebo to nemá význam."
Ekonomické bio-pestovanie
Dnes málokto túži obrábať pôdu, lebo je to drina - zem je otrávená, tvrdá. Ale mnohí prišli na to, ako pôde pomôcť. I ako docieliť, aby sa bio-pestovanie stalo ekonomické. "Nepoužívať pri pestovaní zeleniny agrochemické prípravky a intenzívnu agrotechniku sa na prvý pohľad zdá nemožné.V listine povolených odrôd - oficiálny dokument, ktorý vydáva ústredný, kontrolný a skúšobný orgán poľnohospodársky - je pod zeleninou registrovaných 49 rastlinných druhov, v rámci ktorých je registrovaných 1181 odrôd. To je také bohaté rastlinné spoločenstvo, ktoré znamená pre pestovateľa ohromne široké agrotechnické úkony a nutnosť zabezpečiť jeho kvalitu v primeranom čase. Z tohto dôvodu je potrebné pozerať sa na bio-zeleninu nielen sto percentnými očami spotrebiteľa, ale aspoň 50 percentnými očami pestovateľa. Len vtedy je nádej, že sa tento systém zrealizuje. | Nepoužívať pri pestovaní zeleniny agrochemické prípravky a intenzívnu agrotechniku sa na prvý pohľad zdá nemožné |
A prinesie efekty, ktoré dnes naša ekonomická teória ani nemá možnosť vyčísliť: Otázka odstránenia znečisťovania, degradácie životného prostredia, zlepšenia a posilnenia vitality a kvality a úrodnosti pôdy, otázka posilnenia a povzbudzovania vzniku sociálne kvalitatívnejších vzťahov a otázka ochrany vlastného zdravia, čož sú, myslím, veľmi dôležité priority. Ale! Štandardná ekonomika na nich nemá kalkulačné vzorce. Čo znamená, že štandardné bio-pestovanie vychádza ako ekonomicky nezaujímavé do obdobia, než sa ekonomicky zaujímavým stane.
Ako dosiahnuť, aby eko pestovanie bolo aj ekonomicky zaujímavé?
"Jednoducho bio-kvalita ako kvalita vyššia než štandardná má nárok na vyššiu cenu. Ale! Zo strany spotrebiteľa. No ten má zasa právo sa pýtať - kto mi zaručí, že to, za čo zaplatím, je bio-zelenina? Nikto. Ako som spomenul - množstvo pestovaných druhov znamená, že existuje aj množstvo agrochemických prípravkov, ktoré sa používajú na odstránenie škodcov, burín...
| Štandardné bio-pestovanie vychádza ako ekonomicky nezaujímavé do obdobia, než sa ekonomicky zaujímavým stane |
Bez toho, aby som spochybňoval oprávnenosť a kompetentnosť kontrólnych orgánov a legislatívy v tejto veci, ako praktik vám viem garantovať, že ak mi bude stáť za to, aby som vás podvádzal, budem to robiť tak, že mi to nedokáže nikto! Pri zelenine nie je v tomto prípade problém. Napríklad: Pokojne by som mohol kapustu, ktorej hrozí uhynutie, postriekať takým chemickým prostriedkom, že mi to nikto nedokáže. Preto apelujem na to, aby sa bio-pestovanie rozvíjalo na vzájomnej dôvere a spolupráci. ."| ...aby sa bio-pestovanie rozvíjalo na vzájomnej dôvere a spolupráci. Aby medzi pestovateľom a spotrebiteľom vznikol kvalitatívne iný vzťah než je štandardný |
Aby medzi pestovateľom a spotrebiteľom vznikol kvalitatívne iný vzťah než je štandardný /samozrejme Ján tu vychádza z vlastnej poctivosti, inak povedané - ručí svojimi rukami, srdcom, mysľou... že to, čo ponúka, je naozaj pravda, a to isté by si prial aj od opačnej strany... mimochodom, v ďalších riadkoch pochopíte, že kvalita nášho života sa musí zakladať na dôvere, úcte a nie na vzájomnom okrádaní sa - pozn. red./. Kvalita vzťahov sa vytvorí aj tým, že tu nie je potrebný žiadny medzičlánok /dealer - pozn. red./, ktorý by zeleninu, ktorá vyrástla na poli, upravoval do konzumovateľnej podoby. Tovar stačí na poli zabaliť a dopraviť
Vy určite viete, čo chcete, ale povedzte to aj nám
"Takže moja taktika je - hovoriť s ľuďmi, za každých okolností, aby povedali, čo chcú. Pretože ak ja som záhradkár, musím presne vedieť už v auguste tohto roku, čo budem na jar siať. Keď odberateľ nevie, čo chce, ja to mám vysiať s rizikom, že to nepredám? Pestovanie bio-zeleniny, ktorej sa Ján Šlinsky venuje už niekoľko rokov, nie je schopné zabezpečiť mu ani životný štandard. A to aj preto, lebo ľudia si nevedia dopredu objednať. Napriek tomu gro jeho ďalšieho života je dosiahnuť stav, aby ľudia povedali, čo potrebujú - napríklad cez objednávkový lístok. "A potom, s touto databázou spotrebiteľov, nie s použitím slovíčka ´keby´ ... nenávidím to slovko. Vymysleli si ho neschopní ľudia, aby sa dostali na úroveň Boha a hovoria potom keby, keď už je všetkému jasné. | Spotrebiteľská verejnosť je reklamou vychovaná spôsobom, že príde s preplachnutým mozgom /reklamou/ do obchodu a bez uvažovania vyberá do koša |
Keby je výhovorka lenivca. Je teda potrebné, aby pre potencionálnych pestovateľov v zmysle trvalej udržateľnosti existovala databáza spotrebiteľa - s vyplneným kalendárom na jednotlivý druh. Že ak ja sa do toho pustím, systémom, ktorý podporí spoločnosť - uzavretá skupina a ďalšie podporné organizácie - bude to fungovať tak, že nemusím mať obavy, že na jeseň ma exekútor vyberie ako veverička orechy... A to je ten najdôležitejší aspekt - spotrebiteľ musí povedať, čo chce!
Lebo tu musí odbytový fungovať ako u armády - tresk a musí to z poľa zmiznúť! Kým sa toto nezabezpečí, je to uzavretý kruh. Čo je dôkazom 40 rokov pestovania zeleniny v socialistickom poľnohospodárstve. Zelenina bola jediná plodina, ktorá odolala plánovitému riadeniu ekonomiky kvôli tomu, že nikto nemá zmluvu s pánom Bohom. Teda ja neviem, čo bude zajtra a musím sa tomu okamžite prispôsobiť. V prírode je to tak. A spotrebiteľská verejnosť je reklamou vychovaná spôsobom, že príde s preplachnutým mozgom /reklamou/ do obchodu, bez uvažovania, nie to ešte so zapojením citu do nakupovania - čo ten producent používa pri pestovaní výrobkov - a vyberá do koša."
Prečo je potrebné si dopredu objednať?
"Je totiž oveľa ľahšie pri existujúcej databáze /pri zozname kupujúcich/ predstúpiť pred oficiálne miesta, ktoré hovoria, že treba riešiť zamestnanosť zmysluplným spôsobom. Nie systémom, že tohto týždňa nosíme lístie spod duba pod buk a nabudúci týždeň naopak. A tri mesiace tak musí človek ´odbyť´, aby mal nárok na dva roky sociálnej podpory. To nie je riešenie nezamestnanosti. To je vypåňanie štatisticky priaznivých čísel pre politických dobrodruhov a kadejakých hochštaplerov."
Teda! V prípade vyplnených kalendárov konkrétnych ľudí môže Ján predstúpiť aj pre parlament a povedať: "Vážení, keď štát, resp. Ministerstvo poľnohospodárstva v zmysle donútenia vyspelejšej civilizácie zo západu akceptuje dotovanie ekologického poľnohospodárstva na takej úrovni, že ja ako ekologický pestovateľ zeleniny mám nárok de-jure na šesťtisíc korún na hektár a môj kolega - hydrofonomický pestovateľ zeleniny, ktorý má k dispozícii betónové žľaby vystlané fóliou, počítačom riadený roztok rastlín..., má nárok de-jure na šesťdesiat tisíc korún, o čom to je? Hovoril som aj na Ministerstve: číslami deklarujete, čomu veríte a čo ste ochotní podporovať. Eko-pestovateľ má šesťtisíc korún na hektár a má toľko problémov, že nevie, kde je ich koniec. A a hydrofonický pestovateľ, ktorý jednak dostane kompletnú technológiu, servis, zabezpečenie, dostane od vás aj šesťdesiat tisíc korún. V takomto prípade sa nemôžem zbaviť pocitu, že záchrana tejto planéty je v rukách amatérov. Profesionáli na to nemajú čas. Čo je dôkaz aj marketingových organizácií: Dnes musí byť agresívna reklama. Aby necitlivých, otupených a s uzavretými klapkami na očiach pohybujúcich sa ľudí, prehlušila. Na agresívnu reklamu treba prostriedky. Ekologický pestovateľ nikdy nedosiahne objem prostriedkov, aby jej mohol konkurovať. Môže fungovať iba na individuálnom prístupe. A preto aj ja - nemám zákazníka. Ja mám pani Sabolovú, pani Hokafovú s maličkou Veronikou, ktorá keď príde ku mne do záhrady, trhá rukami šalát. A človeku to nedá - ak je človek - aby ho postriekal kvôli niekoľkým listom, ktoré tak či tak na začiatku vegetácie zostanú na poli, lebo ich obžerie voška. Bohužiaľ, eko-pestovanie nebude zárobková činnosť v zmysle, že si budete môcť dovoliť luxusnú spotrebu. Ale ja budem môcť odchádzať z tohto sveta s pocitom, že som človek. A tu je zmysel ekologického poľnohospodárstva. Návrat človečenstva. Technická civilizácia dospela ku svojmu azimutu, kde ak nezačne svet ovládať človečenstvo, končíme.
Družstvá museli zaniknúť, lebo vznikli násilne
Desaťtisíc vyplnených kalendárov, exaktne spracovaných do počitačovej podoby, to je doklad, ktorý môžem otrieskať o hlavu Ministerstvu poľnohospodárstva, keď bude na nejakom seminári tvrdiť, že skončila doba záhradkárov. Alebo keď bude druhý tvrdiť, že Čarnogurský /minister spravodlivosti/ sa postaral o to, že sa zlikvidovali družstvá. Družstvá museli zaniknúť kvôli tomu, lebo vznikli násilne. To nebolo vytvorené tým, že to ľudia chceli. Nasilu to vzniklo, nasilu to bolo udržiavané, a preto to rýchlo zaniklo. Keď môj dedo za druhej svetovej vojny mal osem detí, nezabil kravu. Lebo veril, že vojna musí skončiť, a že krava je dobrá a bude mať na druhý rok teliatko. Ale keď v roku 1991 prišli Taliani a povedali nám, že nám dajú za kravy toľko a toľko peňazí, predseda družstva bez mihnutia oka predal základný statok a nakoniec nedostal zaň ani peniaze. A následne vykrikoval, že za celú transformáciu môže Čarnogurský. Pri tom transformácia poľnohospodárstva bola dobrá myšlienka - aby sa identifikovali majetkové podiely a naplnila sa klauzula zákona o poľnohospodárskom družstevníctve - že je to dobrovoľné združenie vlastníkov pôdy za účelom spoločnej poľnohospodárskej výroby. Nič také tu nebolo ani nevzniklo. Česť výnimkám. A potom vznikajú manipulácie s vedomím verejnej mienky, keď sa hovorí, že aj na západe majú družstvá. Áno. Ale ako združenia individuálnych, svojbytných gazdov. Kdežto dnes som nemal tú radosť vidieť na našich družstvách, žeby išlo o kolektívne hospodárenie s cieľom zabezpečiť vyžitie a perspektívnu výživu národa. Videl som iba združenie mančaftu okolo predsedu a ľudí, ktorí sa starajú ako ošmeknúť, niečo ukradnúť a normu splniť tak, aby im to vyšlo. A to všetko je paradox. Hrdíme sa, že u nás je poľnohospodárske družstevníctvo najrozšírenejšia forma hospodárenia na pôde. Pri tom musia byť zablombované uzávery na nafte, lebo všetci vedia, že keď traktorista pôjde na pole a uzáver nebude zablombovaný, tú naftu ukradne. A bude orať namiesto na dvanásť centimetrov na osem... | Nenávidím slovko ´keby´. Vymysleli si ho neschopní ľudia, aby sa dostali na úroveň Boha a hovoria potom ´keby´, keď už je všetkému jasné. ´Keby´ je výhovorka lenivca |
To je realita. Pokiaľ nepovieme, že je to tak..., no nie s účelom, aby sme niekoho urazili, ale kvôli tomu, že musíme problém pomenovať, iba vtedy ho môžeme začať riešiť. Dovtedy sa budeme krútiť ako pes za horúcim chvostom. Budeme makať, ale nič z toho. Psychológ potvrdí, že alkoholik na to, aby sa vyliečil, resp. aby začal abstinovať, sám si musí povedať - som alkoholik. Kým si to neprizná, nie je to možné. A takisto musíme povedať, že toto tu nie je kóšer - ok.
Zodpovednosť môže byť len individuálna
A sme pri tom dôležitom slovíčku - individuálne. Ján tvrdí /aj mnohí iní/, že na to, aby sme sa mali lepšie - my ľudia, a teda samozrejme aj príroda, ktorá nás živí /podčiarkujem, lebo mám pocit, že mnohí si to ešte nevšimli/, je potrebné jej i sebe porozumieť. Teda - každý z nás je zodpovedný za to, čo robí, ako narába s tým, čo má, vrátane seba. Tento Ján Šlinský to pekne hovorí už v úvode: "Je to krásne - hektár a pol pôdy, ku ktorému som sa prihlásil, že je môj. | Záchrana tejto planéty je v rukách amatérov. Profesionáli na to nemajú čas |
Ale v zmysle, že sa oňho budem starať, a nie, že nikto nemá právo naň vstúpiť, pozrieť si ho, lebo je to súkromný pozemok! Ale že je to kus pôdy, za ktorý zodpovedám a ktorý bude žiť! A keby tak len za desať árov zodpovedalo 6 miliárd ľudí individuálne, zem kvitne. Dnes ale platí slovíčko všeobecné! A tá všeobecnosť je príliš všeobecná a ľudia všeobecne na to kašlú...
Kolektívna zodpovednosť ani v právnom systéme nie je akceptovaná, že je to pravda. Existuje iba individuálna zodpovednosť. Aj ekologické poľnohospodárstvo, resp. celý rozvoj trvalej udržateľnosti /života/, bude mať zmysel a bude ho možné naplniť iba na základe individuálnej zodpovednosti, či už za svoje zdravie, okolie... A k tomu žiaľ nikdy nebude nadbytok ľudí. Ako sa hovorí ...Z neba nikto múdry nespadol, ale okolo mňa je toľko hlupákov, ako by ich zhadzovali. Ale s tým sa nedá nič robiť. Už Gréci hovorili, že proti ľudskej hlúposti aj bohovia bojujú darmo. Ale s hlúposťou nemusíme bojovať. Musíme sa jej vyhnúť... Ekologické poľnohospodárstvo sa nevyvíjalo na základe vládnych nariadení alebo výskumných ústavov. Ale na základe toho, že človek má v sebe božiu iskru človeka. Okolnosti sa vyvinuli do takej neprijateľnej miery, že sa začali tí, čo sú najviac citliví oháňať tým, že odmietajú konzumovať niečo, čo je vypestované použitím bojových otravných látok. A následne sa k tomu pridáva viac ľudí.
Keď neakceptujeme cit
Dnes sa na svete ročne vynakladá tridsať krát viac prostriedkov na zbrojenie, než je potrebné na zalesnenie Sahary. Pri tom v zbrojných skladoch máme toľko zbraní, že každého jedného človeka na zemeguli dokážu sedemkrát zabiť. A dvadsať päť percent ľudskej populácie, pri vedecko-technickom pokroku trpí... To je to, keď sme dopustili, že pri technike vypadol človek a neakceptujeme cit /ten má žena/ - zhruba každých osemnásť minút zomrie dieťa od hladu... A tak sme vyvíjali minerálnu výživu, agrochemikálie a strojárenstvo na to, aby sme zabezpečili - pod rúškom zabezpečenia - výživu pre všetkych ľudí na zemeguli. Proti tomu predsa nikto nič nemohol povedať!? A čo sa tým zabezpečilo? Akurát to, že určitá skupina ľudí nás dostala do takého štádia, že rozhoduje o našich osudoch bez toho, žeby mala za to zodpovednosť. Z toho pramení aj môj radikalizmus pri ekológii. Ja tú jej snahu cítim. Až ju hmatám. A denno-denne dostávam dôkazy, že bohužiaľ, je to tak. | S hlúposťou nemusíme bojovať. Musíme sa jej vyhnúť |
Česť výnimkám: keď napríklad prídete na výstavu a vidíte človeka, že vec dotiahol do takej formy, že si na ňu môžete siahnuť. Toto má zmysel. A ďalej je to už na ľuďoch, ktorí veria ´eku´ - aby ho prezentovali v rámci svojho kruhu. Multi-level marketing. Éj, tí zbojníci na to prišli, že keď veľa ľudí bude o niečom veľa hovoriť, nakoniec sa to stane. Aj duchovná teória uvádza, že my sme pôvodcovia všetkého. Keď niečomu veríme, tak to aj okúsime. Keď verili Nemci, že sú nadradená rasa a na základe toho im musí celý svet slúžiť, okúsili, k čomu to vedie.
Rozvoj ekologického poľnohospodárstva iniciovali spotrebitelia. A spotrebitelia majú zodpovednosť za to, či bude fungovať na čistej alebo len na marketingovej úrovni... Napríklad za štyri roky niekto vymyslí diétu a vrhneme sa na ňu. Takisto bolo objavené hnojenie minerálnymi hnojivami - v dobrej viere - ľahko sa stanovilo, že určitý obsah dusíka, fosforu..., ako základných živín, zvyšuje úrodu na takú úroveň, že je teoreticky možné predpokladať výživu ľudí bez problémov na celej zemeguli. Krásna myšlienka. Nakoniec sa to zvrhlo na to, že chemické koncerny zarobili na tejto pozitívnej myšlienke a dnes 80 percent ľudí hladuje. Keď som bol na ambasáde OSN v Budapešti ohľadom agrokruhu /Jánov spôsob pestovania - pozn. red./, jeden z nich mi povedal: ´Pán Šlinský, to, čo robíte, má svoj zmysel, a len toto vám dáva silu´...
Ekológia - módny trend?
"Mám obavu, vzhľadom ku ekologickému povedomiu, ktoré je dnes už na vysokej úrovni aj medzi štandardnou populáciou, že slovíčko ekologický sa stáva určitým módnym trendom. Čo sa dá veľmi ľahko zneužiť. Dôkazom toho je, že bio-potravina má na západe svoje opodstatnenie. Ale ekologické pestovanie znamená trvalú udržateľnosť na tejto zemi. A to je ten nosný pilier, od ktorého by sa to malo odvádzať. V rámci trvalej udržateľnosti nemá význam, aby napríklad kamióny od nás utekali do Anglicka s bio-zeleninou. O čom to je? Aj v tom vidím problém eko-farmárov - teoreticky. Aj preto si neviem jednoduchšiu formu ponúkania zeleniny ako verbálnou komunikáciou predstaviť. Viem si predstaviť, že keby som prišiel do Košíc, zásobím celý vchod jedného paneláku. Zeleninou, ktorú som ráno nazbieral. Tu je toľko ľudí, že by sa uživili aj piati, nie jeden farmár. Lebo, či chcete, či nie, zeleninu si kupujete. A od tohto individuálneho stavu sa odvíja marketing. Pomocou neho by sme mohli vyhnúť špekulantom, ktorí chcú bio-produkciu vyvážať niekde za hranice. Nastal by stav, žeby sa vytvorilo centrálne odbytové stredisko a drobní farmári by nemuseli všetko robiť sami. Viem, čo je to za záťaž kadžý deň zbierať, vážiť a ukladať zeleninu do jednotdlivých sáčkov..."
Môže to na Slovensku fungovať?
| Určitá skupina ľudí nás dostala do takého štádia, že rozhoduje o našich osudoch bez toho, žeby mala za to zodpovednosť. |
Ako hovorí naše slovenské porekadlo - dôveruj ale preveruj! V bio-pestovaní je prvým článkom tohto preverovania oficiálny systém o bio-produktoch /od roku 1998 je u nás v platnosti zákon o ekologickom poľnohospodárstve a výrobe bio-potravín/, kde je jednodznačne uvedené, čo všetko je potrebné naplniť a čo všetko je kontrolované...
Stálo ma dva roky úsilia, kým som zistil, čo vyžaduje náš zákon o ekologickom poľnohospodárstve, jeho naplnenie i legislatíva spracovania projektu. Zistil som, že som narazil na byrokratickú bariéru z dôvodu, že sme hovorili o jednom, ale každý iným spôsobom. Tvrdil som, že spracujem osevný postup na uvedenie odrody na dva roky dopredu, lebo zákon to vyžaduje. V zelenine je to náročné, keďže rok po roku pribúda minimálne dvesto, tristo odrôd, ďalších štyristo sa pripravuje... Môj osevný postup, ktorý som spracoval na základe individuálnych požiadaviek konkrétneho zákazníka, nebol schválený. A tak som dotyčnému /úradníkovi/ vysvetlil: Na kruhu /Ján sadí do kruhu, keďže v prírode hrany neexistujú - pozn. red./ číslo jedna je koreňová zelenina. Pre zákon to síce nič neznamená, pre agronómiu takisto, ale pre konkrétneho zákazníka, ktorý má eminentný záujem o mrkvu karotku, toľko, že do toho kruhu vysadím iba ju. Čo tým chcem povedať? Toto: Od úradníka mám zaistených šesťtisíc korún. | Technická civilizácia dospela ku svojmu azimutu, kde ak nezačne svet ovládať človečenstvo, končíme |
A od svojho zákazníka na základe toho, že projekt je stavaný na jeden a pol hektárovú farmu, kde je tržba spočítaná na 320 tisíc korún, aby ročný priemer pre farmára vychádzal aspoň na dnešný biedny priemer mzdy, tak musím viac akceptovať svojho zákazníka, lebo jeho pomer finančnej podpory k peniazom, ktorým úradník rozumie, je jedna ku pätnástim. A toto mi niekedy dodáva takú agresívnu silu, že som ochotný aj motykou zarúbať do takého vola, keď mu nemôžem vysvetliť, že to, čo napísal, nemá zmysel. A že sa chcem dohodnúť, aby to mohlo fungovať de-jure i de-fakto..."
Takže ešte raz: Spomínaný Jánov kalendárik slúži na: "Stanovenie osevného postupu v zmysle zákona, a zároveň vytvára exaktnú podobu vašej potreby, ktorú by ste mali hmotne vykryť. To znamená, že pre farmára, ktorý sa rozhodne pestovať a dostane overený a funkčný systém, je potrebné zabezpečiť aj prevádzkový i štartovací kapitál. | Družstvá museli zaniknúť kvôli tomu, lebo vznikli násilne |
A tak bez naťahovania sa s úradníkmi, zasypania byrokratickou agendou, máte okamžite použiteľné prostriedky a vami kontrolovateľné. Kdežto pri oficiálnom dotačnom systéme..., ktorý bohužiaľ je aj politickou záležitosťou... Lebo u nás sa dotácie odvíjajú od hektárov, pri tom sa apriori medzi riadkami v zákone o ekologickom poľnohospodárstve predpokladá, že bio produkt bude predávaný za vyššiu kvalitu, a tak musí byť prísnejšia kontrola, aby sa zabránilo podvodníkom a v konečnom dôsledku to ale znamená, že nikto sa do toho nepustí, lebo zákon svojimi tvrdými sankciami vám garantuje v prechodnom období šesťtisíc korún na hektár."
Na Čiernom poli - medzi Pavlovcami a Veľkými Kapušanami je jeho experimentálna záhradka
Ak by ste si u Jána niekedy objednávali ekologicky vypestovanú zeleninu, čestne vás upozorní: "Musím vás požiadať o zhovievavosť, pokiaľ to dobudujem do štádia armády. Rok dopredu je potrebné definovať požiadavku. Na jednotlivý týždeň napísať konkrétnu potrebu s tým, že ja tam uvádzam konkrétnu cenu. Prečo by som mal dávať za šesť korún zemiaky? Preto, lebo zákazník mi dá, ak bude systém bežať, aj zálohu. A tých šesť korún pred uplatnením tohto systému mi zaručuje zhruba 35 percentnú mieru rentability. To je dobrá miera. Nemôžeš byť zbojník. Na tom skončili aj tí dobrodruhovia, ktorí sa v ´91´ postarali o to, že zlikvidovali zeleninárske strediská s tým, že na zelenine sa dá najrýchlejšie zbohatnúť. Dopadlo to tak, že dnes sa na 830 hektárov plochy nepestuje nič. | Keď niečomu veríme, tak to aj okúsime |
Aj plocha, ktorú som pripravoval, že na nej budem fungovať, je dnes zdevastovaná, cigáni hliník odniesli do šrotu, predseda dal zbytok rozobrať. Nebude predsa nejaký Šlinský dokazovať, že je ´to´ možné aj inak, ako my tvrdíme, že ´to´ je možné! A tu je ten problém. Ak nastavíte zrkadlo, rozbijú vám s ním hlavu. Nikto sa nechce doňho pozerať. Každý nastavuje zrkadlo druhému. Ale to je zmysel našej činnosti - aby som si ja vytvoril zrkadlo, do ktorého sa pozriem...
Z množstva, ktoré si u mňa objednáte, teda zhruba zo 43 druhov zeleniny, dokážem dodať 20, 30 percent. Z jednoduchého prostého dôvodu - pestovanie bio-zeleniny je spojené s veľkými problémami, ktorým sa nedá vyhnúť: zaburinenosť plôch, zhutnenosť pôdy, mizerná sociálna situácia vo väčšine obyvateľov a určitá neinformovanosť, až ignorácia problémov, ktoré sú spojené so životným prostredím..."
Peniaze nespåňajú svoje poslanie
"Poľnohospodárstvo je prirodzená ľudská činnosť za účelom zabezpečenia výživy. Nie za účelom zabezpečenia zisku. Peniaze, už len tým, že nesplňajú svoje poslanie - mali byť meradlom hodnoty a uchovávateľom hodnoty - stali sa hodnotou kvôli tomu, že je pohodlnejšie požičať si... Nebudem to ďalej rozpitvávať, lebo je také ťažké vysvetliť ľuďom aj to, že im ponúkam ekologicky dopestovanú zeleninu za rovnakú cenu ako v obchode... Pochybujú o mne. Lebo nevyzerám ako uhladený, vymašľovaný pánko, ktorý keď im povie: "vložte do nás peniaze, my vám zaručíme toľko a toľko percenté zisky..., uveria mu. A ako blázni vložia do tohto nablískaného pána svoje peniaze. A keď s nimi dotýčný odfrčí do Chorvátska, sťažujú sa a idú vymeniť vládu. Viete, keby som ja mal dať pol milióna korún do BMG Invest s tým, že táto suma pre mňa znamená štyridsať alebo sedemdesiat vagónov brokolice, neexistuje, že im ich dám. Lebo viem, čo vyžaduje táto moja pätnásťročná robota... Ale BMG ľudia uveria skôr..."
Reklama môže mať opodstatnenie
"Vtedy, ak je dostatok producentov. Inak by sme skončili v štádiu, v akom som ja: Že mám odberateľov, ale aj nemám. Z jedného prostého dôvodu - že nepestujem /prehnané kvôli lepšiemu pochopeniu/. Lebo riešim problémy právneho, technického i osobného charakteru. A následne aj to, čo krvopotne vypestujem pri zrealizovaní do podoby, že tovar záujemcovi dopravím, náklady na dopravu mi nepokryjú ani tržbu. Z toho pramení aj nebezpečenstvo, že niektorí ľudia - a právom - mi vytknú, že len hovorím a neprinesiem. Pre mňa by bolo oveľa pohodlnejšie vo veľkosklade v Michalovciach /blízke mesto/ naložiť do auta kaleráby, ktoré ste si ich objednali, než sadnúť do vlastného auta a vrátiť vám zálohu, ktorú ste za tie kaleráby dali, pretože ekologicky som ich tohto roku nedopestoval z dôvodu, že som to nezvládol. A to nezvládnutie vyplýva z toho, že človek je na všetko sám. Na všetko. Tak ako mi onehdy na daňovom úrade povedala jedna pani: ´Pán Šlinsky, so svojim vysokoškolským vzdelaním by ste mohli vedieť, že 36 halierov sa zaokrúhľuje na štyridsať a nie na tridsať.´ Odvetil som jej: ´Keby som ja mal na starosti len to, že kolonku s číslom dvadsať zelenej farby a jej súčet s kolonkou dvanásť, musím zapísať do kolonky tridsať dva, máte pravdu. Ale keď som tento váš formulár vypåňal, volal mi brat, že cigáni kradnú na poli, žena hovorila, že odpad je zase zapchatý a telefonoval kolega, že tých pätnásť tisíc, čo mi požičal, chce do konca týždňa vrátiť. Vtedy nejaké štyri haliere bol môj najmenší problém, na ktorom vy bazírujete a snažíte sa ma tak ponížiť...´
A tu vyvstáva problém - spotrebiteľská verejnosť je už na takej úrovni, že keby sa urobila masívna reklama, nastane stav, že dopyt bude. Ale kto tú eko-zeleninu vypestuje? Sám môžem veci pomôcť tak, že pôjdem za kolegom, predložím mu hotový, schválený projekt a on môže začať pestovať. Ale vzniknú dva roky prechodného obdobia. A za druhé - vydrží to jeho charakter? Neviem, či máte bytostnú skúsenosť s kapustou, ktorá sa vyvíjala v pohode, pokiaľ neprišlo daždivé počasie a ona zhnila. Viem o chemickom prípravku, ktorý ak by som použil, nikto mi to nedokáže. Ale ja musím pred človeka predstúpiť s čistým svedomím a vedieť povedať ako odborný záhradník, že odrodu tú a tú, ktorú som skúšal, nie je možné používať pri ekologickom pestovaní. Asi až po štyroch rokoch vlastných skúseností môžem predstúpiť pred pestovateľa a povedať mu: táto kapusta sa dá zvládnuť. Už len preto, že je masívna a veľká. Keďže u nás /na Slovensku/ je problém so suchými rokmi, ona vydrží. Aj keď ju môžu ohroziť drobčíci. Predíjdeme tomu tak, že kapustu vypestujeme ako priesadu, aby neutrpela šok, a potom drobčíci nestihnú jesť listy tak rýchlo, ako ona rastie. V konečnom dôsledku sa úroda zníži na štyridsať percent. Ale myšlienka zostala čistá a vy jete bio-kapustu..."
Keď si zákon odporuje
"Problém spočíva aj v tom, že zelenina bola štyridsať rokov šľachtená na intenzívnu minerálnu výživu. A to je ľudská záležitosť, že múdri sme až vtedy, keď je už neskoro. Záchrana starých krajových odrôd /každý kraj je, resp. bol, špecifický nejakou rastlinou/..., veľmi pozitívna myšlienka. Už ich skoro niet. Aj keď existuje na Slovensku databáza týchto starých odrôd... Ale! Opäť legislatíva! V zmysle zákona o predaji a distribúcii zeleninových osív nesmiete do maloobchodnej siete dodať osivo, ktoré nie je namorené. Ale zákon o ekologickom hospodárstve hovorí, že nesmie byť morené. Vznikajú takto situácie, ako doržať zákon. Ak sú normálni ľudia, nič sa nedeje. Ale ak natrafíte na byrokrata, urobí vám z toho taký vietor... Alebo taký zákon o ochrane obchodného fondu - v zmysle zákona musíte mať medzi konvenčnými plochami a bio-záhradkou vykosený ochranný pás. Ak ho nestihnete vykosiť, v zmysle zákona vás možno stíhať... | Rozvoj ekologického poľnohospodárstva iniciovali spotrebitelia. A spotrebitelia majú zodpovednosť za to, či bude fungovať na čistej alebo len na marketingovej úrovni... |
To sú tak narýchlo ušité legislatívne záležitosti, že vo mne vzbudzujú obavu, že nie sú ustanovené kvôli tomu, aby sa veci pohli, ale kvôli tomu, aby sa povedalo, že sa s tým niečo robilo, ale nikto sa tým nebude zapodievať, lebo to nemá cenu. A my robíme tak, aby to ani cenu nemalo... Ale. Aby som dokončil myšlienku - aby sa ochranná odroda dostala pre ekologického pestovateľa ako osivo... U nás existuje zákon o osive - nemá cenu pre nejaký šľachtiteľský ústav, resp. pre komerčnú semenársku firmu produkovať osivo pre nejaké štyri hektáre ekologicky pestovanej zeleniny...
Prečo hovorím konkrétne? Aby to stálo za to. A konkrétne treba vynaložiť námahu, prostriedky." Ján Šlinsky vynakladá námahu stále. Je vynálezca pomocníka - ekologického mechanizačného prostriedku, ktorého používa na svojom políčku. Nazval ho Agrokruh. No nebudem ho popisovať, lebo som ho nevidela. Viem len, že Ján pomocou neho neudupáva pôdu, sadí... "Jeden taký stroj, ak ho urobíte svojpomocne, pri desať kusovej sérii normálneho strojára - to znamená okolo tristo, štyristo percentnej réžii tej firmy, výjde vás zhruba na sto päťdesiat tisíc korún. Jój, kriste pane, taký drahý? Reagujú ľudia. Ale ten stroj, garantujem, vám bude fungovať pätnásť rokov - robiť za vás a udrží tú pôdu v takom živom stave, že následne do toho nebude nutné investovať toľko, ako investujete rok po roku. To znamená, že za tri roky sa investícia vráti a minimálne dvanásť rokov bude za vás robiť. Mercedes stojí štyri a pol milióna korún. A za niekoľko rokov je z neho halda šrotu, s ktorým sú len problémy, a na ktorom zarobili súdruhovia v západnom Nemecku. Tu je ten hodnotový systém. | Človek je na všetko sám. Na všetko |
Mercedes, to je investícia! Lebo v ľudskej ješitnosti a nadutosti vzbudzuje pocit, že - ja mám právo vystupovať povýšene voči niekomu! Kdežto ekologická plocha a nejaký agrokruh vzbudzujú úsmešky takého rázu - či by som naň nemal dať labute a bol by z neho lepší kolotoč? Hodnotový systém zmeníme iba individuálnym oslovovaním. Čo by som za to pre niekoľkými rokmi dal, keby tak, ako teraz, mi načúvali aspoň dvaja ľudia. Za ten pocit. Ubehlo desať rokov a ani oficiálne miesta sa nad tým nepozastavujú. Dokonca deklarujú, že je to potrebné. A obyčajní ľudia sa pýtajú - ako?"
Slovensko do EÚ cez ekológiu
"Mám obavu agitovať ľudí. Aj keď niekedy to tak vyzerá, že agitujem. Ale tou agitáciou bez konkrétneho príkladu som vnútorne nespokojný - že objem mojich slov nie je vyvážený objemom zeleniny, ktorú ľudia odo mňa berú. A ak si nedám pozor, skåznem na to, že skončím ako kecálek. Z toho dôvodu som za úplne triviálnu formu: Povedz, čo chceš! A až potom sa môže ísť ďalej. Či na oficiálne miesta a potom k realizácii. Konkrétne - ekologické pestovanie zeleniny má veľký potenciál, aby Slovensko pri vstupe do EÚ bolo na úrovni takej, že sa môže postaviť zoči - voči smelo aj Angličanom. Dokonca aj ten Angličan príde za mnou na farmu a bude so mnou hovoriť, aj keď neviem po anglicky. Lebo mu to bude stáť za to... | Hodnotový systém zmeníme iba individuálnym oslovovaním |
Nové technológie - na to nemáme prostriedky a ľuďom, hlavne mladým, sa zakaľujú oči. Sú pasívni, bolestinskí a fatalistickí, nemajú záujem o nič. Čím ďalej, tým viac. Skrátka - dať im hotový projekt, hotový program, kde budú mať uvedené, čo ich čaká, keď splnia to, čo je potrebné... Systém musí byť vytvorený inteligentnými ľuďmi tak, aby nikomu nestálo za to v tomto špekulovať. Preto hovorím - bio-zelenina za cenu ako konvenčná, systémom, ktorý eliminuje fyzickú námahu na takú úroveň, že to bude na úrovni doby 21. storočia... Mladých k tomu nepritiahnem. Viem z vlastnej skúsenosti, čo ma stál námahy vlastný syn. Niekedy to možno aj vyzeralo, že ho seknem tou motykou. Lebo na poli komunikujeme nediplomaticky. Tam komunikujeme - podaj! A dosť."
Ak po týchto slovách veríte, že Ján Šlinsky rozumie životu a je schopný dopestovať pre vás to najlepšie aj za takýchto ťažkých podmienok, ozvite sa mu. Jednoducho, zašlite tomuto čestnému človeku svoju požiadavku na zeleninu. Vyplnte kalendárik, ktorý vám poskytne on sám. Nerobí sa to, ale výnimka je tu povolená. Telefónne číslo Jána Šlinského je: 056 6494272. Buďte zdraví! A ešte niečo - teraz sa už nemôžeme vyhovárať, že ničomu nerozumieme... že tvoríme jednotu...
¼udmila Paňáková |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
