Do našich kín prichádza na jeseň slovenský film o slávnej rómskej huslistke, ktorá sa vzoprela svojmu osudu. Režisérom projektu je Dušan Rapoš - našej verejnosti známy predovšetkým ako režisér a scenárista. Jeho najznámejším filmom je už v súčasnosti 'kultová' Fontána pre Zuzanu I. (1985), II. (1993) a III. (1999), hudobný film Rabaka (1989), nakrútený podľa scenára Borisa Filana, ktorý zachytáva muzikantské začiatky legendárnej skupiny Elán, tragikomédia Utekajme, už ide! (1986)...
Je držiteľom viacerých významných, predovšetkým zahraničných ocenení. Jeho doposiaľ posledný film, rodinná hudobná komédia Fontána pre Zuzanu 3, (ak nerátame už dokončený, no ešte nepremietaný film Cinka Panna) získal najvyššie ocenenia na medzinárodných filmových festivaloch v americkej Atlante a Philadelphii. Poroty oboch festivalov vysoko hodnotili nielen umeleckú a remeselnú úroveň diela, ale aj jeho výraznú protirasistickú myšlienku a medzinárodnú výzvu k láske, pochopeniu a tolerancii medzi ľuďmi rôznej farby pleti.
Oslovila som pána režiséra Dušana Rapoša, aby som sa povyzvedala čo-to o filme, ktorý v lete dokončil a onedlho ho budeme môcť vidiet na plátnach našich kín.
Čím Vás oslovil príbeh cigánskej primášky Anny - Cinka Panny?
„Môj filmový debut Svetlo na konci tunela bol o slepom rómskom klaviristovi Josefovi Rácovi z Bohumína a keďže získal ocenenia na festivaloch, otvoril mi, už ako študentovi, cestu do našich a následne i nemeckých profesionálnych filmových štúdií.
Hraný film z prostredia rómskej komunity, ktorý by priblížil súčasným ľuďom rómsky naturel, životnú filozofiu a predovšetkým osobitosti, som sa chystal nakrútiť už dávnejšie. Veľkou inšpiráciou a zároveň výzvou bol pre mňa vynikajúci dokumentárny seriál môjho ročníkového pedagóga na Vysokej škole múzických umení v Bratislave profesora a režiséra Martina Slivku 'Deti vetra'. Keď ma pred dvomi rokmi oslovil jeho syn - scenárista a producent ¼ubomír Slivka s ponukou režírovať 'Cinka Pannu', považoval som to za fatálny okamih, lebo na takýto scenár som už niekoľko rokov čakal...
Od slávneho ruského filmu 'Cigáni idú do neba' uplynuli už desiatky rokov a nastal čas opäť sa vrátiť k rómskej téme a v úzkej spolupráci viacerých európskych kinematografií urobiť film, ktorý zachytením fascinujúceho osudu Cinka Panny, osudu jednotlivca na pozadí dejinných udalostí, nielenže pootvorí dvere do 'trinástej komnaty Európskej únie', ale pripomenie aj samotným Rómom ich dávny vzor, na ktorý môžu byť právom hrdí, na ktorý môžu nadviazať, a tým pádom im naznačí cestu ako nájsť v labyrinte súčasného rozháraného sveta svoju stratenú identitu a korene svojej podstaty.
Film o 'deťoch vetra' som nakrúcal veľmi pocitovo (i poctivo) a dlho som hľadal
kód, ktorým tému otvorím vo svojom vlastnom srdci. Esteticko-sémantickým kódom mojej réžijnej koncepcie sa nakoniec zákonite stala vášeň, hudba, tanec, úprimnosť citov a sloboda tela i ducha. Prial by som si, aby Cinka Pannu budúci diváci lúštili viac srdcom, než rozumom, aby prehodnotili svoj konvenčný pohľad na Cigánov, ako na 'zlodejov z trhoviska', viac sa otvorili ich hudobnému talentu a nechali sa inšpirovať ich túžbou objavovať doposiaľ nepoznané. Lebo cesta do vesmíru je niekedy jednoduchšia, než cesta do hlbín ľudskej duše.“
Niektoré historické zdroje opisujú Annu ako krásavicu, iné pramene zas tvrdia opak. Ako ste Annu obsadzovali, na ktorý variant sa môžeme tešiť?
„Ja som vsadil na krásu a mladosť.“
Vraj nosila mužské šaty a vystupovala s fajkou v ústach :-)...
„Áno. Presne tak, ako niektoré dnešné dievčatá...“
Doba, kedy Cinka Panna žila, teda začiatok 18. storočia, zrejme nebola veľmi naklonená emancipácii žien, tobôž žene pochádzajúcej z rómskej komunity...
„Tým, že hlavnou hrdinkou nášho príbehu je žena - prvá známa cigánska primáška, dostáva príbeh ešte ďalšiu dimenziu a širší feministický kontext. A tým je odveký zápas ženy presadiť sa v širšom spoločenskom živote, a pritom si uchrániť svoju ženskosť.“
Čím podľa Vás historický príbeh rómskej primášky osloví dnešných ľudí, napríklad mladých Rómov?
„Môže im ponúknuť vzor a posilniť ich hrdosť na to, že sú Rómami.“
Ako ste sa ako tvorcovia, (myslím spolu so scenáristom ¼ubomírom Slivkom), ako "Gadžovia" zžili a prenikli do spôsobu života a rozdielnej filozofie Rómov?
„Mne i ¼ubovi je - ako starým filmárom - 'kočovný život' blízky a naozaj rozumieme aj tej intuitívnej túžbe z ničoho nič vsať a ísť zase ďalej. Inak by sme Cinku ani nemohli nakrúcať. Mne osobne sa výborne spolupracovalo s rómskymi hercami a naturščikmi a myslím, že sme sa mali vzájomne úprimne radi.“
Predpokladám, že dôležitou zložkou filmu bude rómska hudba, ktorej autorkou bola aj hlavná hrdinka. Kto sa na nej podieľal?
„Úzko sme spolupracovali s husľovým virtuózom Jánkom Berkym Mrenicom mladším, bez ktorého by sme hudobnú koncepciu diela len ťažko vedeli vystavať. Autorom filmovej hudby je mladý talentovaný maďarský skladateľ Árpád Kákonyi. Playbacky nahrali špičkoví maďarskí muzikanti v Budapešti a filmová hudba sa nahrávala v pražskom FISYO.“
Aká bola Vaša spolupráca pri nakrúcaní s profesionálnym rómskym divadlom Romathan z Košíc?
„Fantastická. Súbor divadla Romathan, s otcovskou prísnosťou vedený pánom riaditeľom Karlom Adamom, tvoria ozajstní profesionáli. Často sme nakrúcali od skorého rána do hlbokej noci a oni to vydržali. Veľmi si ich za to vážim.“
Do hlavnej postavy Cinka Panny ste obsadili mladú gruzínsku herečku Annu Gurji, ako ste k nej prišli?
„Annu nám doporučila istá americko-ruská castingová agentúra v Moskve. Herecké skúšky som robil s Annou v Kyjeve, lebo ju - ako Gruzínku, čiže občianku štátu označkovaného ako 'krajina teroristov' - nikam inam nevpustili... A žiaľ, 'z opatrnosti', nás nevpustili ani na našu slovenskú ambasádu, a tak sme skúšali na hotelovej izbe. Samozrejme, že za prítomnosti Aninej mamičky, keďže naša Cinka mala v tom čase niečo cez 16 rokov. Vždy keď sme si zišli dolu na kávu mi miestni západní turisti, ktorí si chodia do Kyjeva užiť s miestnymi ľahkými dievčatmi, od baru uznanlivo ukazovali, že som 'pašák', keď si každú hodinku beriem na izbu hneď dve také krásne ženy...“
Kedy sa dočkáme premiéry filmu Cinka Panna?
„Na Slovensku by mal ísť film do kín 23. októbra tohto roku, v Čechách 2. februára 2009.“
A vaša pozvánka do kina...?
„Film Cinka Panna je nadčasovým príbehom ženy, ktorá hľadá svoje dôstojné miesto v živote. Odohráva sa v 18. storočí, na pozadí kultúrnej a historickej rôznorodosti bývalého územia Rakúsko - Uhorska, oblasti dnešného Slovenska.
Nadčasovosť ľudského príbehu robí tému filmu stále aktuálnou. Rákociho povstanie so vzburou Kurucov dostáva príbeh do dobových súvislostí. Stretu hodnôt a životných postojov dvoch spoločenstiev, z ktorých každé vyznáva svoj tradicionalizmus. Z pohľadu výstavby našej drámy je stavovská šľachta Uhorska iba protipólom komunity cigánskych kočovníkov. Povstanie Kurucov bolo potlačené. Tento historický fakt síce funguje v rámci dejovej zápletky nášho filmu a istej dramatickej narácie, no nie je tak dôležitý, ako príbeh jedinca. To, či príčinou neúspechu Kurucov bola vnútorná nejednotnosť, hodnotový systém založený na matérii, strety záujmov, či nedostatočné snaženie sa jednotlivcov, ostáva zámerne v pozadí nášho príbehu, v ktorom sa jednoznačným víťazom stáva zdanlivý outsider. Cieľavedomá Cinka Panna. Opustila svoju komunitu, nespreneverila sa však jej ideálom. Preto za jej smútkom je potrebné hľadať nielen obetu, ktorú podstúpila, ale aj večný nepokoj kočovníka.
Film považujem za verejné rozprávanie o veciach intímnych. Cinka Panna nie je výpravný historický veľkofilm, je príbehom silnej ľudskej individuality - najväčšej rómskej hrdinky. Tento príbeh by mal pripomenúť aj nám ostatným našu intimitu, náš priestor, kde sme sami sebou, kde dušu i telo odhaľujeme iba tým, ktorých milujeme a ktorým veríme. V prípade nomádov ide o intimitu veľmi špecifickú, dokonca tzv. 'intimitu kolektívnu', ale prečo nie? Všetci sme predsa detičky božie... A pokiaľ sa naučíme rešpektovať intimitu toho druhého, nehľadať za každú cenu len chyby, ale naopak - vážiť si ho preto, čo je na ňom dobré, budeme si viac vážiť aj samých seba.“
Ïakujem za rozhovor, teším sa na premiéru filmu Cinka Panna a v mene všetkých čitateľov želám mnoho úspechov v ďalších projektoch, ktoré dozaista na seba nenechajú dlho čakať.
Jana Markov
Foto: Pavol Breier, ATTACK s.r.o |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
