SITA) - Európsky deň depresie sa dnes po prvýkrát uskutočňuje aj na Slovensku, pričom krajiny Európskej únie (EÚ) si ho pripomínajú už niekoľko rokov a organizuje European Depression Association (Európska asociácia pre depresiu). „Cieľom kampane je upozorniť na problém depresie a destigmatizovať toto ochorenie. Postihuje totiž čoraz väčší počet ľudí a viditeľný je tiež posun k nižším vekovým kategóriám. Ničím nezvyčajným nie je ani výskyt tohto ochorenia u adolescentov či detí. Náklady spojené s liečbou depresie pritom nie sú zanedbateľné - podľa Svetovej banky sa stane toto ochorenie do roku 2020 druhým najnákladnejším vo svete,“ povedala Eva Pálová, prednostka I. Psychiatrickej kliniky FN L. Pasteura Košice a LF UPJŠ koordinátorom kampane.
Kampaň podporujú Združenie profesora Matulaya, Liga za duševné zdravie, Združenie príbuzných a priateľov Radosť, Združenie Otvorme dvere, otvorme srdcia (ODOS) a Premeny.
Ako skonštatovala Eva Pálová, počet ochorení na depresiu z roka na rok stúpa. ¼udia by podľa nej mali vedieť, že úzkosti a depresie nie sú dôvodom na diskrimináciu v práci a okrem toho aj v prípade vypísania, lekár nemusí na lístok pre zamestnávateľa uviesť skutočnú diagnózu. Ak sa objavia spúšťače - dlhodobo negatívne udalosti v živote, problémy, ich kumulácia, skleslosť, nechuť do života, zdôraznila, že treba zabrániť, aby sa počet týchto javov začal zvyšovať, pretože pri ich dlhodobom neriešení môže ochorenie prejsť do fázy, keď už treba vyhľadať odbornú pomoc. V tomto smere môže pomôcť aj linka dôvery.
„Budem rada, ak sa podarí zmeniť predsudky ľudí vďaka tejto kampani. Až polovica depresií, ak je správne diagnostikovaná a správne liečená, sa končí úplným vyliečením. ¼udia môžu navštíviť psychiatra či psychológa, nemusia žiadať od praktického lekára odporučenie, čo umožňuje zachovať diskrétnosť. Z pozície psychiatrie je urobené maximum, aby ľudia za nami chodili so svojimi problémami,“ povedala Pálová.
Psychiatrická klinika v košickej FNLP sa už dlhé roky špecializuje na liečenie depresií a iných duševných porúch. Dodala tiež, že z celkového počtu okolo 1300 liečených pacientov liečia ročne až štvrtinu ľudí trpiacich na depresie a úzkostné poruchy z celého Slovenska. Zdôraznila, že v priebehu sledovania výskytu za posledných 25 rokov narástol počet samovrážd v rámci Košického kraja až o 30 percent.
„Pre porovnanie, v roku 2001 bolo v psychiatrických ambulanciách na Slovensku uskutočnených milión 100-tisíc vyšetrení, v roku 2005 ich bolo milión 560-tisíc a v roku 2006 až milión 615-tisíc. Z toho bolo cca 30-tisíc pre depresívne poruchy, pričom 15-tisíc pacientov absolvovalo vyšetrenie po prvý raz a 3000 vyšetrení sa zrealizovalo u mladých ľudí do 18 rokov. Ïalších cca 20-tisíc pacientov malo diagnózu úzkostných, neurotických a stresových porúch,“ povedala Pálová, podľa ktorej bolo v roku 2006 na Slovensku hospitalizovaných 33 000 pacientov s psychickou poruchou. Takmer 4500 z nich pre depresívne poruchy - cca 2900 žien a 1500 mužov.
Depresia je pritom hlavnou príčinou samovrážd - vo vyššom veku sa podpisuje až pod 90 percent samovrážd, pričom v krajinách EÚ je percento samovrážd najvyššie vo vekovej skupine nad 75 rokov. Podľa štatistík spáchalo samovraždu v EÚ v roku 2006 takmer 58 000 ľudí, kým na následky dopravných nehôd pripadalo 50-tisíc úmrtí. U občana EÚ je desaťnásobne vyššia pravdepodobnosť, že zomrie v dôsledku samovraždy, než na ochorenie aids. |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
