Americká obchodná komora v spolupráci s neziskovou organizáciou Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013, n.o. pripravila pre svojich členov business raňajky spojené s prezentáciou na tému „Kreatívna ekonomika – ekonomika budúcnosti?“. Táto téma je kľúčovou v koncepcii víťazného projektu Interface. Zora Jaurová, umelecká riaditeľka projektu spolu s Vladimírom Šuchom, riaditeľom pre kultúru, komunikáciu a mnohojazyčnosť Generálneho direktorátu vzdelania a kultúry Európskej komisie, načrtli ekonomické prínosy projektu pre mesto a udržateľnosť jeho vývoja v súvislostiach s kreatívnou ekonomikou.
„Ekonomika 21. storočia je kreatívnou ekonomikou, dnes ju odborníci nazývajú dokonca až kreatívnou ekológiou organizmom, v ktorom spolupracujú rôzne zložky – komerčné, nekomerčné, súkromné, verejné, umelecké, vzdelávacie a iné. Ekonomický rast a rozvoj sa dosahuje využívaním ľudskej kreativity a talentu.,“ uviedla Zora Jaurová. Dnes už aj najznámejšie svetové korporácie nepredávajú produkty, ale životný pocit, esencie, štýl, idei. Tento produkt je vo svojej podstate veľmi podobný produktom, ktoré tvorí umenie a kultúra. Aj preto považuje umelecká riaditeľka projektu Zora Jaurová za dôležité implementovať princípy kreatívnej ekonomiky do projektu INTERFACE, aby získanie titulu Európskeho hlavného mesta kultúry naštartovalo v Košiciach procesy pre rozvoj invencie a inovácie. Takto nastavený systém by mal zabezpečiť nárast ekonomických ukazovateľov, nie len na lokálnej, ale aj národnej úrovni. Napríklad vo Veľkej Británii v súčasnosti pracovníci, ktorí pracujú s vedomosťami, tzv. knowlege workers, tvoria až 42% populácie a produkujú takmer polovicu HDP, alebo v USA podľa sociologických prieskumov od roku 1998, až 70% pracovných ponúk kladie dôraz na kreativitu.
Európska komisia pred tromi rokmi vypracovala štúdiu, podľa ktorej je kreatívny sektor najrýchlejšie rastúcim (ročný nárast o 12,5%) a tvorí 2,6% HDP v rámci Európskej únie. Pre pritiahnutie, vytvorenie a úspešnú implementáciu tohto progresívneho typu ekonomiky je dôležité vzdelávanie, ktoré kladie dôraz na kreativitu študentov. Podporiť ju môže aj tvorba inkubátorov. „Musíme vytvoriť potenciál pre pritiahnutie kreatívnych ľudí do Košíc,“ dodáva Jaurová.
„V prvom rade je Európske hlavné mesto kultúry o značke, ktorá mesto predáva. Hlavné mesto kultúry nie je festival, ani séria kultúrnych udalostí. Pravidlá súťaže hovoria o udržateľnosti rozvoja. Kľúčom k nemu je kreatívna ekonomika. Postupom času rozvoj technológií spôsobí, že už nebude dôležité kde je to vyrobené (made in), ale kde je to vynájdené (invented in). Problémom je nájsť dostatočné množstvo talentu, aby došlo k inováciám. Ak sa to v Európskom hlavnom meste kultúry, tu v Košiciach podarí, tak rozvoj mesta bude mať dlhodobo udržateľný charakter,“ vysvetlil Vladimír Šucha. Kreatívny sektor by mal byť tiež aktívnou zložkou nástrojov proti finančnej kríze. |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
