Greenpeace chce odovzdať petíciu predsedovi NR SR. O petícii by mal rokovať parlament, pre poslancov pripravili informačnú brožúru. Ochranári pripravujú novely banského a stavebného zákona, ktoré majú posilniť postavenie samosprávy. Územné plány obcí a krajov by mali byť záväzné pre stavebné i banské úrady.
KOŠICE 4. septembra (SITA) – Predstavitelia štyroch slovenských environmentálnych organizácií oznámili dnes na tlačovej besede v Košiciach, že počet podpisov pod petíciu STOP uránu presiahol zákonom stanovenú hranicu stotisíc podpisov. Ako uviedol riaditeľ organizácie Greenpeace Slovensko Juraj Rizman, ochranári listom oslovili všetkých poslancov NR SR, ktorým poskytli informačnú brožúrku Riziká ťažby a spracovanie uránu v SR.
„Požiadali sme o stretnutie predsedu NR SR Pavla Pašku, ktorému chceme odovzdať petíciu. Udiať by sa tak malo v nasledujúcich dvoch týždňoch. Cieľom je, aby tému prieskumu a ťažby uránu v SR prerokovali poslanci v pléne parlamentu. Máme pripravené legislatívne návrhy zmien, ktoré by efektívnejšie umožnili dotknutým obciam a mestám, i občanom presadzovať svoje územné plány, v ktorých sa nepočíta s využívaním územia na ťažbu uránu,“ povedal Rizman.
Ako uviedol Rizman, petícia si získala podporu občanov aj predstaviteľov obcí a miest, miestnych a regionálnych politikov bez ohľadu na ich politické tričko. Najviac podpisov, viac ako tretinu, vyzbierali v Košickom a Prešovskom kraji, potom v Trenčianskom kraji. Petíciu podporujú dva samosprávne kraje Košický a Prešovský. „Očakávame, že aj pri tejto iniciatíve a legislatívnych návrhoch získame širokospektrálnu podporu parlamentných poslancov podobne ako v prípade kauzy ťažba zlata v Kremnici. Iba poslanci parlamentu môžu legislatívu upraviť tak, aby lepšie chránila oprávnené záujmy obcí a miest ako aj zdravie občanov a naše životné prostredie,“ vyhlásil Rizman. Doložil, že im nejde o totálny zákaz ťažby uránu.
Ako informoval právnik Jozef Šuchta, pripravujú v spolupráci s poslancami NR SR novely stavebného i banského zákona. „Ide nám o to, aby sa prijali ustanovenia, podľa ktorých by ministerstvo životného prostredia nemohlo dať súhlas banskému úradu na vytýčenie prieskumného územia, ak je to v rozpore s územným plánom alebo ak s tým nesúhlasia dotknuté obce alebo vyšší územný celok. Banský úrad v rámci konania o vytýčení dobývacieho priestoru by mal povinnosť rešpektovať územné plány obcí a samosprávnych krajov a musel by mať pred vydaním povolenia kladné stanovisko dotknutej obce. Novela banského zákona by mala zakotviť aj povinnosť, aby organizácia vykonávajúca prieskum na vlastné náklady, musela predložiť aj konkrétny spôsob v prípade ťažby, vrátane prípravy banského diela a spracovania rudy,“ povedal Šuchta.
Ako informoval Peter Nováčik z Trenčianskeho kraja, z analýzy vyplýva, že na Slovensku je 15 lokalít, kde by sa mohol ťažiť urán. „Ak by sa všade začalo ťažiť, ohrozený by bol milión ľudí vo vyše tristo obciach a mestách vrátane Trenčína a Košíc. Devastáciou v dôsledku ťažby by bolo ohrozených viac ako desať percent rozlohy územia,“ povedal Nováčik. Podľa vyjadrenia Rizmana však ide z globálneho pohľadu o nevýznamné množstvá, napríklad u najväčšieho ložiska v lokalite Jahodná pri Košiciach ide o niekoľko tisíc ton uránu.
„Na svete funguje ťažba uránu v neobývaných rozľahlých oblastiach s produkciou niekoľko desiatok tisíc ton ročne. Zdevastovať si životné prostredie v husto osídlenej lokalite pre pár tisíc ton uránu je ekonomicky neefektívne a nemá zmysel. Iluzórne je aj tvrdenie, že Slovensko by sa stalo sebestačné, pokiaľ ide o palivo pre jadrové elektrárne. Slovenské atómové elektrárne môžu fungovať len báze jadrového paliva vyrábaného v Rusku, čo je dané technickým charakterom reaktorov,“ tvrdí Rizman. |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
