JUDr. Mgr. Ladislav Rovinský | Zbierka potrvá od septembra tohto roku do decembra 2010. Výstavbu pamätníka podporujú osobnosti z kultúry, samosprávy, školstva a predstavitelia viacerých cirkví. Od holokaustu uplynulo 65 rokov, no v Košiciach obete nemajú zatiaľ pamätník.
KOŠICE 14. septembra (SITA) – Zbierku na pamätník košickým obetiam holokaustu organizuje občianske združenie Spolok na podporu skrášľovania Košíc. Zbierku povolilo ministerstvo vnútra. Ako dnes agentúru SITA informoval predseda spolku Ladislav Rovinský, zbierka sa začala v septembri a potrvá do 31. decembra 2010 na celom území Slovenska. Na verejnú zbierku možno dobrovoľne poukázať peniaze na osobitný účet číslo 2589646953/0200, zriadený vo VÚB, a. s., priamo, poštovými poukazmi alebo prevodmi z účtu prispievateľa. "Nakladanie s finančnými prostriedkami možno robiť len prostredníctvom účtu verejnej zbierky bezhotovostnými úhradami. Náklady spojené s konaním verejnej zbierky nemôžu presiahnuť prevažnú časť hrubého výnosu a osoby podieľajúce sa na organizovaní verejnej zbierky nemôžu byť odmenené z jej výnosu,“ informoval Rovinský.
Podľa Rovinského organizovanie zbierky podporujú ¼ubica Blaškovičová - herečka, poslankyňa Mestského zastupiteľstva Košice; Profesor Lev Bukovský - UPJŠ Košice, ¼ubomír Grega -starosta mestskej časti Košice - Staré Mesto, Pavol Halža - kazateľ Zboru Cirkvi bratskej v Košiciach, Dušan Havrila, pastor - Evanjelický a.v. cirkevný zbor v Košiciach, Najdôstojnejší vladyka Milan Chautur - Gréckokatolícka eparchia Košice, František Knapík - primátor mesta Košice, Ladislav Mirossay - rektor UPJŠ, Anton Konečný - dekan Teologickej fakulty v Košiciach, Zoltán Orémus - farár Maďarského reformovaného cirkevného zboru, Rudolf Schuster - bývalý prezident SR, Jaroslav Seleš – farár, Farský úrad reformovaného zboru v Košiciach, Jossi Steiner - rabín Židovskej náboženskej obce v Košiciach, Dagmar Takácsová - predsedníčka Českého spolku v Košiciach; Mons. Alojz Tkáč, košický arcibiskup - metropolita, Arcibiskupský úrad Košice.
Židia žili v Košiciach trvale od roku 1840, keď bol prijatý zákon povoľujúci usadzovanie Židov na území mesta a tvorili jednu z významných náboženských komunít. Postupne sa Židia zapájali aj do spoločenského života v meste, zastávali funkcie v rôznych oblastiach spoločenského života, či už v miestnom zastupiteľstve alebo rôznych úradoch. V roku 1941, keď mali Košice 66 981 obyvateľov, tvoril počet košických Židov 15 percent obyvateľstva. Zoznam významných osobností židovského pôvodu z Košíc obsahuje desiatky či stovky mien, ktoré sa nezmazateľne svojím životom a prácou zapísali do histórie mesta.
Židovskú komunitu však v 40 rokoch minulého storočia postihla najväčšia tragédia novodobých dejín - holokaust. Tragédia sa začala postupne príchodom Hitlera k moci, prijatím Norimberských zákonov, rasistických protižidovských zákonov v krajinách, ktoré boli satelitmi Nemecka. Židia boli postupne vytláčaní zo spoločenského života, obmedzovaní v ľudských právach, vo vzdelaní, ich majetky boli vyvlastňované, boli zriadené uzavreté getá a nakoniec uskutočnené deportácie do koncentračných táborov.
Z Košíc, ktoré vtedy patrili k Maďarsku, a z ich okolia bolo v období máj - jún 1944 sústredených v košickej tehelni a v synagóge okolo 14 000 Židov. Odtiaľ boli deportovaní v štyroch transportoch smrti do koncentračných táborov, kde väčšina z nich za strašných podmienok zahynula. Po oslobodení sa z nich vrátilo len niekoľko sto osôb. „Od tej hrôzyplnej udalosti uplynulo už 65 rokov a doteraz v meste Košice nestojí dôstojný pamätník, ktorý by pripomínal ich osud. Po väčšine týchto spoluobčanov neostalo vôbec nič, väčšina obyvateľov mesta nepozná dokonca ani ich mená. Na pamiatku týchto našich spoluobčanov židovského pôvodu pripravujeme postavenie pamätníka na znak úcty k ich životu a dielu a na znak protestu proti ich usmrteniu. Sme presvedčení, že títo naši spoluobčania, ktorí pre svoj pôvod a vyznanie prišli o život, si takýto pamätník zaslúžia,“ povedal Rovinský. |
tlačiareň
|