Kampaň  k Svetovému dňu mozgových príhod je vedená po heslom: “Zastavme milióny každoročných zbytočných úmrtí“. 

Cievna mozgová príhoda, porážka, màtvica, mozgový infarkt alebo iktus je tretia najčastejšia príčina smrti po srdcovom infarkte a rakovine. 1 zo 6 ľudí bude mať počas svojho života cievnu mozgovú príhodu, v inom vyjadrení - každých 6 sekúnd niekto niekde vo svete zomiera na mozgovú porážku. Hoci je výskyt màtvice vyšší u starších ľudí môže zasiahnuť kohokoľvek v akomkoľvek veku. 

Celkový  výskyt mozgových príhod sa pohybuje medzi 100 až 285 na 100 000 obyvateľov ročne, u staršej generácie nad 65 rokov však predstavuje 4 – 7 tisíc prípadov  na 100 000 obyvateľov ročne. Keď zoberieme do úvahy, že na Slovensku žije 620 000 obyvateľov nad 65 rokov, zistíme, že počet mozgových príhod sa len u tejto vekovej kategórie pohybuje v rozsahu 10 - 25 tisíc ročne. V celej Európskej únii predstavuje počet mozgových príhod u obyvateľov nad 65 rokov približne 3 – 4 milióny prípadov ročne.  Aj u populácie mladšej ako 45 rokov je výskyt viac ako 20 prípadov na 100 000 obyvateľov ročne, čiže na Slovensku viac ako 800 prípadov ročne. Tieto hrozivé čísla sú však len prípady diagnostikovaných symptomatických príhod, skutočný počet je však 7-10-krát vyšší a tieto prípady hoci nie sú diagnostikované a teda ani liečené nie sú bez následkov, toto sa dá prirovnať k podmorským otrasom ktoré sú schopné vyvolať tsunami.

V percentuálnom vyjadrení 83 % mozgových príhod tvoria ischemické  stavy, z toho 52% trombózy a 31% embólie. Zvyšných 17 % predstavujú  krvácania (hemorágie) po prasknutí ciev,  z čoho 10 % sú intracerebrálne a 7% subarachnoidálne hemorágie. Úmrtnosť pri mozgových infarktoch je 10-12 % a pri hemorágiách až 40 %. Treba brať do úvahy, že ďalších 30% pacientov zomiera do 1 roka po mozgovej príhode a 50 % v priebehu 5 rokov. Najviac prípadov je u mužov nad 55 a žien nad 65 rokov. Iktus je najčastejšou príčinou úmrtia u tejto vekovej skupiny žien a druhou najčastejšou u mužov, častejšou ako onkologické choroby.
Treba si uvedomiť, že v týchto prípadoch sa spravidla jedná a obrovskú osobnú ale aj rodinnú tragédiu a finančnú záťaž pre štátnu kasu. Mozgové príhody sú jedným z onemocnení s najdrahšou liečbou ako v nákladoch priamych, tak aj nepriamych. V USA vypočítali, že priame náklady na liečbu 250 000 mozgových príhod ročne predstavovali  viac ako 30 miliárd dolárov a nepriame náklady 50 miliárd dolárov. Vo Veľkej Británii predstavujú náklady na liečbu mozgových príhod minimálne 4-6 % všetkých nákladov Národného ústavu zdravia, bez započítania výdavkov na sociálne a občianske služby.

Možnosti ako znížiť vyššie uvedené škody sú v podstate dve. Na prvom mieste je to prevencia, čiže dodržiavanie zdravého životného štýlu a životosprávy. Šport namiesto tabaku, alkoholu a drog, aktívny život a dostatok pohybu aj v staršom veku, plnohodnotná pestrá strava. Sem patrí aj pravidelná kontrola a liečba vysokého krvného tlaku, ktorá je mimoriadne dôležitá. Systolický krvný tlak u prírodných ľudí stredného veku v Keni je 115 mmHg u civilizovaných ľudí v Európe je to  135. Dostatočný príjem soli denne je 180 mg, skutočný príjem  v „civilizovanej“ strave je 5 000 mg denne, tu sú skutočne obrovské rezervy v oblasti prevencie.
Druhou možnosťou ako znížiť riziko úmrtia resp. ťažkého poškodenia mozgu, je rýchle rozpoznanie onemocnenia  a hoci by sa jednalo len o podozrenie z možnej mozgovej cievnej príhody urýchlený transport do nemocnice. Každý kto by na sebe alebo ľuďoch vo svojom okolí pozoroval problémy s výslovnosťou, skrivený/nesúmerný úsmev alebo neschopnosť predpažiť súčasne obe ruky by mal byť bezodkladne lekársky vyšetrený. Bolo jednoznačne dokázané, že ľudia z väčších miest, ktorí sú transportovaní do nemocníc skôr ako pacienti z vidieka majú väčšiu šancu na prežitie alebo menšie následky.

Vo vyspelých krajinách sa kladie veľký dôraz na budovanie národných stratégií, preventívnych kliník a špecializovaných pracovísk – jednotiek cievnych mozgových príhod (stroke units), ktorých jedinou úlohou je liečba cievnych mozgových príhod. Ekonomický dopad napr. v Kanade bol za posledných 20 rokov vyčíslený nasledovne: zabránili výskytu  160 000 mozgových infarktov, 60 000 ťažkých poškodení vedúcich k invalidite a ušetrili 8 miliárd dolárov! Asi si uvedomujú, ľudia aj politici, že chrániť si svoje zdravie aj investovať do zdravotníctva je dôležitejšie ako chrániť medvede.
     

Z hľadiska vedy: cielený koordinovaný výskum,  budovanie kapacít, aplikácia do klinickej praxe

V klinickej praxi: národná stratégia, budovanie kliník prevencie a jednotiek špecializovaných a vybavených prístrojovo aj personálne len na liečbu mozgových príhod.

Z hľadiska médií: pravidelne  neprestajne presviedčať ľudí, že sa oplatí starať sa o svoje zdravie a presviedčať politikov, že aj oni sú len ľudia.

World stroke day 

    (http://www.worldstrokecampaign.org)