Chudnime v pohode, bez tabletiek, diét a namáhavých cvikov - s Editou Sipeky
@ Aktuálne -> Medicína
Dec 16 2002 - 20:10 GMT
|
Viem, viem, čo si mnohé poviete: "Ále! Zasa nové táraniny! Mne nič nepomôže! Už som skúšala všetko možné!..." Súhlasím s vami. Napriek tomu hovorím ale! Editku Sipeky si jednoducho skúste! Prečo? Lebo je autorkou skvelej knižky "Vysoká škola chudnutia". Okrem toho je chodiaci dôkaz, že všetko sme schopné dokázať - aj schudnúť. Sama mala roky nadváhu 38 kíl. Dňa 5. decembra som ju videla na vlastné oči krásnu, štíhlu, rozprávala som sa s ňou, jej knižku som prečítala jediným dychom a začala sa ňou riadiť. Nikdy som nebola obézna, ale spevniť telo, byť zdravá, to sa mi vždy páčilo. I ja som roky hľadala, ako byť príťažlivá, ale tak, aby mi to nezabralo veľa času, aby som stihla písanie, svoje dve deti, skvelého muža, dom, záhradku... A konečne to prišlo - vďaka milá Editka. Vďaka za tvoje toľkoročné úsilie schudnúť a porozumieť tomu, prečo? som obézna? prečo nie som príťažlivá? prečo neviem riešiť svoj problém???
Ani neviem, ktorou jej vetou začať. Ono je to totiž tak - ak niekto hovorí pravdu a napíše ju do celej knižky, ťažko vybrať jednu múdru vetu. Kým ale začnem, rada by som spomenula vydavateľstvo, bez ktorého by zrejme tieto "lieky" pre všetky slovenské ženy neuzreli svetlo sveta. Je to IKAR.
A keď hovorím o slovenských ženách, väzí za tým samozrejme úmysel. Editka Sipeky je slovenská autorka a okrem toho, že touto - zdôrazňujem múdrou - knižkou by určite pomohla celému svetu, k našim ženám prehovára tým najzrozumiteľnejším jazykom. Za prvé: ak čítame knižky preložené, síce im rozumieme, ale jazyk, mentalita... nám nie sú až také blízke a jednoducho nie sú stavané na nás, na naše telá, hlavu, srdcia. Za druhé: Editka píše pútavo, vtipne a s tým najlepším úmyslom - pomôcť ostatným. Ono sa to zatiaľ až tak na verejnosti nenosí, lebo každý chce robiť iba biznis, ale verím, že i táto jej pomoc je jedným z prvých krokov k tomu, aby sme sa konečne naučili hovoriť pravdu /hlavne o sebe/, nebáli sa jej a prišli na to, že je taká jednoduchá... A tak môže byť aj náš život veselší, šťastnejší, plnší... A my pritom štíhlejší, zdravší, múdrejší...
Trošku filozofujem, ale v Editkinej knižke nie je iba návod na chudnutie. Je v nej návod na zmenu života. Ako hovorí kniha: "Ktovie, čo je dôležitejšie, či nenávratne odbúraný tuk alebo návrat strateného sebavedomia, upevnenie zdravia a uvedomenie si vlastnej krásy a sexuálnej príťažlivosti?"
Prečo hovorí Editka pravdu? Aj preto, že sa snaží nájsť liek na jednu nevyliečiteľnú chorobu... O tomto snažení zrejme nabudúce - ak sa jej to podarí - držíme palce. Aj preto, že tvrdí: "Držať diétu je nezmyselné. Okrem JO-JO efektu problém je v tom, že diéty pre nás zostavuje niekto iný. Nepozná stavbu nášho tela a ani, čo potrebujeme. Uveríme tomu, že JA dnes musím jesť zeleninu, no moje telo si žiada niečo iné..." Alebo tvrdí: To, čo diétou znížime - prísun energie - reguleuje náš centrálny nervový systém, mozog. On vôbec netuší, že hlúposti, ktoré stvárame, robíme dobrovoľne. Stará sa o nás, vyhlási stav: Pozor, nedostatok energie! Ale ja som hrdinka a nejdem sa najesť. Keďže telo nechápe, čo robím, začne dopåňať energiu, či sa nám to páči alebo nie. Má nás na starosti. Začne dopåňať do prázdnej nádrže benzín. A viete, odkiaľ ho berie? Zo svalov. Tam je naša energia. Prečo si neberie z tuku? Lebo tuk je naša rezerva. Mozog ani nenapadne, aby použil zásoby zo špajze..." Editka v knižke veľmi zrozumiteľne objasňuje, čo sa v našom tele deje. A keď to pochopíme, hneď sa nám s telom ľahšie spolupracuje. Tiež tvrdí: "Keby fungovali diéty, každá z nás by musela byť dokonale štíhla... Prestala som sa riadiť návodmi z časopisov, ako sa mám stravovať a riadim sa podľa svojho tela. Jediné, čo nám pomôže, je vrátiť organizmus do pôvodnej polohy. Myslím tým dať do poriadku funkciu hypotalamu, aby pracoval tak, ako má. Aby vydával správne príkazy na potrebu jedla... Mozog neoklamete..."
Editka na stretnutí s nami - novinármi - prezradila ešte mnoho iných vecí. Že sama schudla až ako štyridsiatnička, lebo "vtedy mi to konečne došlo!" Dnes sa považuje za motivačnú trénerku. Zmyslom jej práce nie je len naučiť ženy chudnúť. "Skôr sa usilujem znova a znova pripomínať, že každá jedna z nás má v sebe dostatok sily, aby zmenila vo svojom živote všetko, čo pokladá za dôležité." Podľa nej nie je potrebné vyhovárať sa ani na vek ani na životné podmienky. V jej skupine takme každá žena /percento neúspechu vždy existuje/ schudla a ani jedna nepribrala späť. U nich neplatí slovíčko "zakázané". Naopak, je dovolené sa zabávať, nájsť si čas na oddych, relaxáciu, na seba... Dámske jazdy sú súčasťou terapie. "Je to také jednoduché, že je to až neuveriteľné", hovorí Editka. "Treba len uveriť vlastnej biológii."
V knižke je znázornených aj niekoľko jednoduchých cvikov, ktoré robia divy. Editka tvrdí, že nie je potrebné telo "vyšťaviť". Nadváhu vyvoláva stres. Taktiež podceňujeme vnemy. Jeden vnem = jedno ochorenie. "Obezita nie je prirodzená. V prírode sa nikde nevyskytuje. Je to chronické ochorenie. V tele máme vlastné liečivé látky..." Na medicínu má taktiež zaujímavý názor: "Nič horšie sa za socializmu nemohlo stať, ako oddeliť rodinných lekárov. Tí poznali pacienta. A tiež sa nič horšie, ako antibiotiká vymyslieť nemohlo." Istý čas žila v Nemecku, odkiaľ si okrem iného priniesla aj túto zaujímavú skúsenosť: "V našich školách chýbajú motivačné tréningy. Namiesto, aby sme deti podporovali "Ukáž, čo vieš!", povieme: Ty si ale blbý..."
Ako sme sa tak bavili o zdraví, chorobe a všetkými prepojeniami, povedala nám jedno: "Civilizácia nám nedovolí, aby sme vykričali svoj hnev. A tak nám ostáva hrča v hrdle, putuje do žalúdka, potom sa nám zrastajú nechty na nohách, prídu na rad kolená, žlčník, chrbát a do roka a do dňa nosíme okuliare..."
Editka sa istý čas venovala aj drogovo závislým: "Čo robí narkotikum s telom? Napomáha pohode. Prečo sa stane človek návykovým? Telo si povie: Načo by som vyrábal hormón pohody, keď ho dostanem? A potom už pacient prekonáva fyzickú bolesť... Viete, na prežitie na tejto planéte máme všetko. Ak ale opomenieme, že sme súčasťou prírody, zahynieme."
Na záver azda spomeniem, že Editka sa chystá vypracovať program aj pre chlapov a mládež - je potrebné s nimi inak komunikovať ako so ženami. Tiež sa chystá do Košíc - urobiť seminár pre záujemkyne. Chce tu nájsť osobu, ktorá by viedla skupinku žien. Ale musí to byť žena, ktorá prekonala vlastnú obezitu.
Samozrejme, jej knižku odporúčam každej žene - je vynikajúca. Keď som sa Editky opýtala, prečo to robí, povedala mi: "Keď dokážem pomôcť jednému človeku, akoby som pomohla celému svetu."
S týmto tvrdením možno iba súhlasiť. Aj preto Editka hovorí pravdu. Chcem sa ešte ospravedlniť, že ju oslovujem tak familiárne, pričom sme si ani nepotykali. Ale o nej sa hovoriť ani inak nedá. Veľa zdaru Editka a ďakujem za všetky krásne slovenské ženy.
¼udmila Paňáková
Foto: Karol Hatala |
tlačiareň
|
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
