"Súčasné vedenie mesta nevie riešiť problémy na odbornej, ale iba na politickej úrovni"
Vláda SR dňa 19. 12. 2001 hlasovala o kúpe, prípadne odmietnutí kúpy košických mestských lesov do vlastníctva štátu. Mestské lesy majú rozlohu 19 tisíc hektárov, hodnotené sú asi na 3,5 miliardy Sk a Vláda SR dostala ponuku odkúpiť 14 tisíc hektárov za 980 miliónov Sk, čo by Košiciam pomohlo znížiť dlh mesta. Ten sa v súčasnosti pohybuje asi na úrovni 1,98 miliardy Sk. Vláda SR nakoniec ponuku Košíc hlasovaním zamietla a lesy pre štát nekúpila.
Dňa 20. 12. 2001 na doposiaľ poslednom mestskom zastupiteľstve primátor mesta Zdenko Trebuľa v správe o svojej činnosti za posledné obdobie hovoril, že politicky pravicovo orientovaná časť mestského zastupiteľstva nesie pečať viny na skutočnosti, že Vláda SR neodsúhlasila kúpu košických mestských lesov pre štát. O tomto sme na stránkach Cassovia.sk priniesli obsiahlejšiu správu pod názvom Podľa primátora Košíc bude Slovensko len Bratislava s blízkym okolím, zvyšok bude skanzen.
Pretože v danom článku získalo priestor len vyhlásenie primátora, za pravicovo orientované politické strany sme požiadali predsedu Mestského koordinačného centra KDH Ing. Emila Kočiša.
Primátor mesta Zdenko Trebuľa vo svojom vystúpení na mestskom zastupiteľstve hovoril o tom, že rozhodnutie ministrov pravicovo orientovaných strán bolo negatívne aj vďaka lobovaniu mestských politických štruktúr pravice. Ako vnímate toto vyhlásenie? Mali ste snahu ovplyvniť vládu pri jej rozhodovaní?
"Je potrebné povedať, že toto nie je prvé vyhlásenie pána primátora, podobných už bolo viac. Musím odmietnuť ich opodstatnenosť. Skôr to vidím tak, že kde je nedostatok odborných argumentov, ktoré by dokázali poukázať na príčiny vzniku a možnosti nápravy súčasnej ekonomickej situácie mesta, tam sa používajú demagogické argumenty. To situáciu nerieši, ide o plané reči, čo má zakrývať neschopnosť súčasného vedenia mesta.
Za posledné tri roky sa so zadlženosťou mesta ani nepohlo. Keď to niekto nedokáže konštruktívne riešiť, hľadá nepriateľa, ktorý údajne škodí mestu Košice, na koho možno pred verejnosťou zhodiť vinu. Príčinou tohto stavu sú však vlastné rady zo straníckej príslušnosti pána primátora, celej povolebnej košickej koalície SOP-SD¼-SDSS.
My sme vždy argumentovali odborne. Dôkazom toho je, že po šiestich rokoch našej argumentácie Ministerstvo financií SR všetky naše návrhy dalo do novely zákona o rozpočtových pravidlách. Mali sme tri podmienky - vyrovnaný rozpočet, reálny rozpočet a 25 percentná klauzula dlhovej zaťaženosti. Tak sa pýtam, čia diskusia bola odborná a čia len politická alebo imidžotvorná?
Vyhlásenia, ktoré vychádzajú zo strany pána primátora, neškodia len možnej spolupráci všetkých zložiek mestského zastupiteľstva, ale sú zlé aj vo vzťahu k bankám, celkovo škodia mestu. Napríklad sa stalo, že na jednom z predchádzajúcich zastupiteľstiev primátor obvinil banky, že sú zodpovedné za súčasnú situáciu a to tým, že pri rozhodnutiach vo vzťahu k mestu Košice sa správajú politicky, lebo nechcú dať ďalšie úvery mestu, prípadne neprijímajú návrhy zo strany mesta na riešenie vzniknutej situácie. Ale veď banky nikdy nekonajú politicky, ale len vo svojom vlastnom obchodnom záujme, za účelom zvýšenia vlastného zisku. Keď banka nepožičia peniaze, je to hlavne preto, že vidí neschopnosť splácania dlhov. Toto je reálny dôvod, nie to, že niekto politicky ovplyvňuje banky."
Lobovali teda pravicovo orientované politické strany z úrovne mestských organizácií, aby Vláda SR neprijala návrh odkúpenia košických Mestských lesov?
"Samozrejme že nie, to som odmietol hneď na začiatku, tým mám na mysli teraz KDH, samozrejme nemôžem hovoriť za iné politické strany, tých sa musíte na to spýtať. Mám viacero argumentov. Koalíciu celkovo nemožno ovplyvňovať, ministri zastupujú svoje jednotlivé politické strany. Koľko ministrov má KDH vo vláde? Jedného, pána ministra Jána Čarnogurského. Čo zmôže na spoločnom hlasovaní jeden hlas, keď členov vlády je skoro dvadsať? Každý, kto dobre pozná ministra Čarnogurského, vie, že jeho názory sú ťažko ovplyvniteľné. Za svoj názor sa nikdy nehanbí a veľakrát koná aj tak, že ak má iný názor ako KDH, prezentuje sa podľa vlastného rozhodnutia. Stalo sa tak aj veľakrát pri hlasovaniach vlády. Kto si myslí, že by sa dal v tejto veci minister Čarnogurský ovplyvniť, nepozná ho. Ak primátor Košíc tvrdí, že minister Ján Čarnogurský hlasoval podľa nariadenia predsedu KDH Pavla Hrušovského, mal by to dokázať, alebo sa mu verejne ospravedlniť, ak je slušný človek."
Počas svojho vystúpenia primátor mesta poukázal na to, že pôžičky, z ktorých vznikli dlhy, sa brali v čase, kedy rozhodujúcu väčšinu v mestskom zastupiteľstve mali pravicovo orientovaní poslanci. Oni museli všetko odsúhlasiť a teraz pravica odsúva podiel viny za zadlženosť na osobu niekdajšieho primátora Rudolfa Schustera. Vidíte podiel súčasného - takmer kolapsového stavu mesta aj v radoch svojich poslancov?
"Jednoznačne je potrebné odpovedať, že poslanci KDH v mestskom zastupiteľstve boli s DS jediní, ktorí celých šesť rokov argumentovali a upozorňovali na dôsledky nezodpovedného hospodárenia v meste Košice. Ak by sme sa na to chceli pozrieť podrobnejšie, tak by sme to mali rozobrať z pohľadu orgánov mesta, t.j. z pohľadu mestského zastupiteľstva a z pohľadu primátora, teda aké kompetencie a zodpovednosť dáva týmto dvom orgánom mesta zákon o obecnom zriadení. Každý z týchto orgánov má zo zákona svoje kompetencie a svoju zodpovednosť.
Pozrime sa na to z pohľadu primátora mesta. V médiách som počul argument, že primátor Schuster za to nie je zodpovedný, pretože on nehlasuje. Samozrejme že nehlasuje, lebo mu to neumožňuje zákon. Ale primátor má podľa zákona v procese prijímania uznesení dve dôležité funkcie, objavujú sa tam jeho dva podpisy, ktorými vyjadruje súhlas s návrhom. Prvýkrát, keď ako predkladateľ podpíše materiál, aby sa dostal na rokovanie do mestského zastupiteľstva, druhýkrát, keď podpisuje uznesenie mestského zastupiteľstva.. Pýtam sa: keď predchádzajúci primátor predkladal materiály na rokovanie MZ, podpisoval by ich, keby s nimi nesúhlasil? Primátor má dokonca možnosť, že ak s materiálom nesúhlasí, tak ho nepredloží. Potom si zastupiteľstvo má možnosť vynútiť predloženie na rokovaní, lenže to potom nepredkladá primátor. Pokiaľ sa pamätám, všetky materiály na pôžičky, zmenky ako aj na nereálne rozpočty predkladal niekdajší ale aj terajší primátor. Nemôže sa teda vyvliecť zo zodpovednosti.
Ak primátor predloží materiál do zastupiteľstva, ale poslanci ho v priebehu rokovania pozmenia tak, že on s tým nesúhlasí, má možnosť nepodpísať uznesenie. Potom hlasovanie o uznesení neplatí, materiál sa musí opäť vrátiť na rokovanie do mestského zastupiteľstva a na jeho odsúhlasenie je potrebná trojpätinová väčšina. Pokiaľ viem, ani raz sa nestalo, že by pán primátor, či už bývalý alebo terajší, nepodpísal uznesenie. Ak nesúhlasil so zadlžovaním mesta, prečo to všetko podpísal? On s tým teda súhlasil a nemôže sa vyvliekať zo zodpovednosti, teda z tej zodpovednosti, ktorá mu vyplýva zo zákona o obecnom zriadení.
Teraz sa na vec pozrime z pohľadu mestského zastupiteľstva. Zastupiteľstvo vždy hlasuje v zbore, čiže tam nerozhoduje jednotlivec ako v prípade primátora, ale väčšina, pri mnohých finančných otázkach dokonca trojpätinová väčšina. Samozrejme, jednotlivci sú spojení v poslaneckých kluboch zastrešených politickými stranami, ale svoj klub majú aj nezávislí poslanci. Poslanci nakoniec zvyčajne hlasujú podľa spoločného rozhodnutia príslušného klubu, prípadne ako sa dohodnú.. Ale argument, že zastupiteľstvo v čase vzniku dlžôb mesta bolo pravicové, nie je pravdivý. To pretože väčšina tých poslancov, ktorí boli pôvodne na začiatku volebného obdobia v pravicovom klube, už hlasovali len v zhode s tým, čo chcel pán primátor Schuster a väčšina z týchto ľudí sa potom objavila aj v jeho novej politickej strane SOP, ktorá ku koncu volebného obdobia vznikla. Aká to teda bola pravicová väčšina, keď sa potom objavili v politickej strane SOP? Fakty sú také, že, že z poslancov Demokratickej únie, ktorá už teraz neexistuje, a ktorých bolo na začiatku volebného obdobia 16 ostal jediný poslanec ako posledný mohykán, z DS ostala asi polovička cca štyria a dokonca aj niektorí nezávislí poslanci nakoniec preskočili do novej politickej strany SOP. Títo ľudia sa síce dostali do zastupiteľstva cez pravicové strany, prípadne ako nezávislí, ale ako pravica tam fungovali iba na úplne prvom povolebnom zastupiteľstve, keď sa volili námestníci primátora a komisie. ¼udovo sa tomu hovorí tam kde vietor, tam aj kabát. Jediný poslanecký klub, ktorý pretrval celé volebné obdobie bez zmeny bol poslanecký klub KDH."
Jedným z bodov, o ktorom hovoril primátor mesta Zdenko Trebuľa, je obdobie, v ktorom na čele mesta stál primátor KDH Rudolf Bauer. Tam poukázal na takéto body, ako výpredaj mestského majetku, prakticky likvidácia Správy mestských komunikácií, Správy mestskej zelene a podobne. Ako v súčasnosti pozeráte na toto obdobie? Má podľa vášho názoru vplyv na súčasné dlhy mesta?
"Takýto pohľad na veci je vysoko demagogický a neodborný. Je potrebné sa pozrieť na čísla a porovnať zadlženosť mesta, keď končil primátorovanie Bauer a keď končil primátor Schuster. V čase ukončenia funkčného obdobia Rudolfa Bauera mesto nemalo problém splácať svoje dlhy, finančné hospodárenie nebolo krízové. To si je všetko možné overiť jednoduchým nahliadnutím do archívu.
Čo sa týka výpredaja mesta, ja viem argumentovať práve naopak. Lacný výpredaj bol za čias Rudolfa Schustera a Zdenka Trebuľu. Napríklad za čias Schustera sa predalo jedno obchodné centrum v mestskej časti Sídlisko Dargovských hrdinov. Podľa znaleckého posudku bola jeho hodnota okolo 25 miliónov Sk. Tento majetok bol predaný za dvesto tisíc. Pretože mesto muselo zaplatiť daň z prevodu nehnuteľností podľa znaleckého posudku, vytvorilo si predajom stratu asi dvoch miliónov. Daň z predaja bola väčšia ako cena, za ktorú to predali. Pýtam sa, aké je toto hospodárenie? Takýchto príkladov je viacej.
Aby sme neobišli ani terajšie obdobie, stačí sa pozrieť, za akú cenu sa predávali pozemky pod hypermarketami. Ani sa nečudujem, že tie firmy si to pochvaľujú. Je tu ďaleko viac vecí, ktoré boli v neprospech mesta, dali sa urobiť inak, s väčším efektom. Na číslach sa dá jednoznačne preukázať, že oveľa nevýhodnejšie bolo hospodárenie za posledných osem rokov samosprávy ako na jej začiatku.
Pozrime sa však na prvé štyri roky samosprávy. Keď vznikla začiatkom 90-tych rokov, zvolili sa jej orgány, zastupiteľstvo a primátor Ján Kopnický. Bolo to niečo nové, ľudia ani nevedeli ako to má fungovať, o čom tá samospráva vôbec je. Bola ešte porevolučná eufória spoločnosti, rok sa len učili ako to má byť. Samozrejme, že sa prijali aj rozhodnutia, ktoré neboli celkom správne. Po dnešných skúsenostiach by možno aj tí pôvodní poslanci hlasovali celkom inak. Ale im chýbali informácie a skúsenosti, vedeli čerpať a mali skúsenosť len z komunistickej totality. Preto sa robili aj chyby v strategických rozhodnutiach v otázkach majetku mesta a prevádzkovania mestských podnikov. Ale aj tí, čo v súčasnosti majú skúsenosť a minulosť kritizujú, by v daných časoch asi konali rovnako. Je však pravda, že transformácie podnikov mohli prebehnúť za iných okolností, urobilo sa niekoľko chýb, čo je jasné až dnes.
Rudolf Bauer bol za primátora zvolený v doplňujúcich voľbách na obdobie január 1993 až december 1994. Nastúpil už do nejakého rozbehnutého vlaku. V roku 1994 už vyhral voľby Rudolf Schuster."
Počas doposiaľ posledného zasadnutia mestského zastupiteľstva vystúpila v diskusii aj poslankyňa NR SR Mária Sabolová. Vo svojom príspevku označila pravicovo orientované politické strany mesta za opozíciu súčasného vedenia. Podľa primátora Zdenka Trebuľa pravicová politička takto na pôde zastupiteľstva po prvýkrát prezentovala postoj pravice k vedeniu mesta. Cítite sa politickou opozíciou, alebo ste prístupní spoločným konštruktívnym a racionálnym jednaniam s vedením mesta v prospech jeho obyvateľov?
"Vždy sme v mestskom parlamente boli na racionálnej úrovni, vždy sme boli schopní komunikovať a vždy sme pripravení mestu pomôcť. Svedčí o tom aj naša vytrvalosť s akou sme predkladali návrhy pri schvaľovaní rozpočtov za posledných šesť rokov. Naše návrhy sa už premietli do novely zákona o rozpočtových pravidlách. Keby tieto pravidlá boli prijaté pred šiestimi rokmi, Košice by nemuseli byť v takej situácii ako teraz.
Na druhej strane si je potrebné uvedomiť, ako vznikla terajšia vláda v meste po posledných komunálnych voľbách. Výsledky posledných komunálnych volieb boli také, že koalícia SOP, SD¼ a SDSS má v mestskom zastupiteľstve kvalifikovanú väčšinu, čiže tri pätiny poslancov. Sú schopní schváliť všetko čo chcú. Nepotrebujú nikoho, aby bol nejaký návrh prijatý, nepotrebujú teda ani opozíciu na schválenie akéhokoľvek uznesenia MZ a podľa toho sa aj arogantne správajú.
Našu spoluprácu mestská koalícia SOP-SD¼-SDSS odmietla hneď na začiatku volebného obdobia. Pri vytváraní orgánov mesta si zvolili svojich námestníkov aj svoju mestskú radu, predsedami komisií sa až na jednu výnimku stali poslanci tejto ľavicovej koalície. Nám nedali v mestskej rade ani také zastúpenie, ako nám patrilo z výsledkov mestských volieb."
Je podľa vášho názoru mestská rada zvolená v rozpore s platnými zákonmi?
"Podľa mňa áno. Na základe volieb si koalícia SOP-SD¼-SDSS doslova uzurpovala moc v meste. Nepripustili nás do rady, namiesto troch poslancov nám schválili len jedného, aj keď zákon hovorí, že rada má byť zastúpená podľa percent z výsledkov volieb.
Koalícia si to vysvetľuje tak, že to nie je v rozpore so zákonom, pretože tam máme niektorých našich starostov. Ale starosta je z iného dôvodu členom mestskej rady, nie z titulu percentuálneho zastúpenia poslancov v mestskom zastupiteľstve. Starosta je členom mestskej rady v dôsledku svojej funkcie, je volený samostatne občanmi a členom mestskej rady sa stáva automaticky. Mestské zastupiteľstvo vytvára ďalej mestskú radu z vlastných poslancov, rozhoduje o tom hlasovaním a zákon hovorí o tvorbe a zastúpení poslancov v mestskej rade podľa toho v akom pomere sú zastúpené jednotlivé politické strany v mestskom zastupiteľstve.
Zoberme si ďalej napríklad, ako je v meste zabezpečené vedenie odborných komisií pri mestskom zastupiteľstve. Je úplne v rukách SOP - SD¼ - SDSS. Máme akurát zastúpenie v komisii cirkví, kde je náš poslanec Ing. Ján Forgáč.
Koalícia SOP-SD¼-SDSS nerešpektuje naše návrhy, jednoducho mám taký pocit, že keď je nejaký návrh z radov pravicových poslancov, hlavne v otázkach hospodárskych, finančných, prípadne majetkových, automaticky koalícia hlasuje proti návrhu bez ohľadu na to, o čom sa hlasuje. To je preukázateľné zo záznamov hlasovaní mestského zastupiteľstva.
Takýto politický prístup ľavice k hospodárskym otázkam priviedol mesto Košice do súčasného kolapsového stavu. Šesť rokov dozadu sme nehlasovali za mestské rozpočty, pretože sme boli presvedčení, že nie sú reálne. Mali sme vždy pravdu. Vždy keď sme spätne hodnotili rozpočet za uplynulý rok, ukázalo sa, že predstavy o príjmoch sa nikdy nenaplnili, no napriek tomu hlasovala ľavicová koalícia vždy proti nám. Dôsledkom takéhoto politického prístupu k hlasovaniam a nie odborného, je aj súčasná kríza financovania v meste Košice."
Ako sa staviate k otázke predaja mestských lesov?
"V zásade sme boli proti predaju mestských lesov ako celku. Dokonca sme spolupracovali na petícii proti ich predaju. Boli sme presvedčení, že to nie je dobrý krok. Náš návrh bol ten, aby z mestských lesov, najlukratívnejšieho majetku mesta, boli vyčlenené len určité časti na predaj, z pohľadu mesta pre hospodárenie menej výhodné. Vyčlenené časti mali mať hodnotu asi 600 až 700 miliónov Sk. Ale mali by to byť časti, ktoré z hľadiska hospodárenia mesta Košice v lesoch nie sú veľmi efektívne. Nie pretože by ten les bol horší, ale napr. prístup doň nie je pre nás veľmi výhodný, prípadne iné dôvody. Napríklad v oblasti Kojšova, kde je nutné les obchádzať, aby sa tam mohla dostať technika, alebo ľudia.
Aj keď so zaťatými zubami, z úrovne mesta už Mestské lesy Košice v minulosti aj dostali úlohu, aby takéto lokality vyčlenili, len to bolo potrebné aj realizovať. V tejto situácii vystúpil jeden poslanec mestského zastupiteľstva, ktorý navrhol unesenie predať mestské lesy vcelku. A koalícia SOP-SD¼-SDSS si to tak aj samozrejme schválila.
Takýto majetok predať vcelku nie je ľahké. Návratnosť investícií do lesného majetku síce je reálna, ale veľmi dlhodobá. Domáci investori očakávajú rýchlejšie zúročenie vkladu. Ak by sa našiel nejaký zahraničný investor, nastáva otázka, za akým účelom to kúpi.
Viem o skutočnostiach, že je zaujímavé skupovať lesy na Ukrajine a vyvážať drevo ako surovinu a spracovať ju inde. Ak má niekto takýto záujem aj s našimi lesmi, nebolo by to v poriadku. Lesný zákon síce dáva pravidlá, ako sa má v lese hospodáriť, na druhej strane vieme, ako sa niektoré zákony na Slovensku dodržiavajú. Otázka je, kto by to bol, čo by kontroloval a preukazoval prípadnú nezákonnosť hospodárenia. Keď už ide o dôkazové jednania, tak často býva právd viacero.
Keby sa predali pre mesto menej výhodné časti lesa a my by sme získali do kasy 700 miliónov, bolo by to výhodnejšie, ako predať približne dve tretiny mestských lesov za 980 miliónov, keď skutočná hodnota tých dvoch tretín je trojnásobná. Aj preto si myslím, že náš návrh je ekonomicky oveľa lepší a reálnejší. Keby sa vedenia mesto len trochu zaoberalo týmto návrhom, už dnes by sme nemuseli mať súčasné problémy.
Dlhy mesta rastú zo dňa na deň aj tým, že sa nerobí nič. Penále, pokuty, kurzové zmeny, veď dlžoba sa dvojnásobne zvýšila len kurzovými zmenami a nesplácaním dlhov. Len kurzové zmeny spôsobili zvýšenie dlhov o štvrtinu. Tento údaj je z analýzy dlhovej služby mesta, ktorú vypracovalo príslušné oddelenie magistrátu mesta Košice. Len na úrokoch sme za posledných päť rokov zaplatili toľko, ako je celoročný rozpočet mesta. To je niečo strašné. Keď mi v tejto situácii začne niekto rozprávať a argumentuje, že toto je nič a na súčasnú situáciu má vraj vplyv predaj nejakého podniku pred desiatimi rokmi, tak to je naozaj všetko postavené na hlavu a ten, kto to tvrdí, je skutočne chorý a nemal by viesť toto mesto, lebo nás privedie ešte do väčšieho nešťastia. Prechádzajúci primátor, predchádzajúce zastupiteľstvo, a hlavne poslanci ktorí hlasovali za návrhy primátora, terajší primátor, terajšie zastupiteľstvo, to sú tí, čo sa pričinili o to, že sme teraz v nelichotivej situácii. Lebo ich rozhodnutia neboli odborné, ale politicky motivované a imidžotvorné.
Z tejto situácie sa dá vyjsť, lenže to bude veľmi drahá skúsenosť a zaplatia to Košičania."
Aké sú ďalšie vami predkladané možnosti v rámci zníženia zadlženosti mesta?
"Normálne hospodárenie s majetkom mesta. Zoberte si napríklad spaľovňu. Ja som bol jediný v komisii, ktorý bol proti takémuto riešeniu odpadového hospodárstva v Košiciach. Je to drahé, najdrahšie, čo mohlo byť pre Košičanov, ale aj keby nebolo iného východiska, malo sa to urobiť tak, aby úžitok z toho išiel do mestskej kasy a nie do kasy nejakej súkromnej firmy."
(pozn. redakcie: Ing. Emil Kočiš mal na mysli vytvorenie spoločnosti Kosit, ktorej 34 percent vlastní mesto, za 66 percentami spoločnosti je kapitál s talianskym zázemím.)
"Pokiaľ vedenie nebude mať k majetku mesta vzťah ako k vlastnému, nikdy sa to nezmení."
Máte vypracovaný plán potrebných zmien v hospodárení mesta, aby sa dostalo z krízovej situácie?
"Samozrejme. V prvom rade sú potrebné komunálne voľby, pretože súčasné vedenie mesta nevie riešiť problémy na odbornej, iba na politickej úrovni. Musia sa rešpektovať základné ekonomické pravidlá a taktiež všetci veritelia, nie tak, že jeden z nich bude prvý medzi ostatnými."
Máte na mysli vzťah mesta a Prvej komunálnej banky?
"Teraz úmyselne nehovorím konkrétne, aby ma niekto neobvinil, že niekomu škodím prípadne nadàžam, nech si každý tieto slová vysvetlí podľa svojich informácií a ako vníma situáciu v Košiciach. To nie sú len banky, ale aj firmy, ktoré doposiaľ nemajú svoje peniaze vyplatené za práce, ktoré si u nich mesto objednalo a nezaplatilo. Aká je to serióznosť mesta, ak si dá niečo urobiť a nezaplatí?
V USA je mesto najserióznejší partner. Mestské obligácie a mestské cenné papiere sú najváženejšie. Prečo to tak nie je u nás? Pretože máme nezodpovednú samosprávu v Košiciach, v Banskej Bystrici a podobne. A ktoré politické strany kryjú chrbát týmto samosprávam, tým predstaviteľom samosprávy, ktorí sa správajú ako za hlbokej totality? Odpoveď netreba hľadať ďaleko. Ozdravný proces nastane až potom, ako sa kvalitatívne zmení vzťah mesta k veriteľom. Nadštandardné vzťahy s jedným veriteľom nás z biedy nevytrhnú. Iba ak by zaplatil ostatným veriteľom, čím by ale Košice museli ešte viac i keď postupne splácať svoje dlhy niekoľko desiatok rokov."
Primátor mesta poukazuje aj na údajnú nevýhodu, že finančné prostriedky čerpá dvojstupňové riadenie samosprávy mesta. Zákon o Košiciach vytvoril 22 mestských častí s 22 starostami, s 22 miestnymi zastupiteľstvami, na to ešte mestské zastupiteľstvo, aparát kancelárie primátora mesta a ako výkonný orgán mestský magistrát. Takáto samospráva je údajne drahá a menej funkčná, ako riadenie mesta z jedného centra. Starostovia však poukazujú na to, že pri súčasnej zadlženosti mesta život Košíc beží vďaka nezadåženým mestským častiam. Nastal čas na novelizáciu zákona našom meste?
"Novelizovať zákon len preto, že mesto má finančné problémy nie je celkom múdre. Zákon musí riešiť, ako si samospráva vedie aj v časoch hojnosti ale aj v časoch nedostatku. Zákon musí byť dobrý vždy. Súčasná situácia nie je dôsledok zákona. Ten si už však žiada novelizáciu, ale z iných dôvodov. Bol prijatý v časoch, keď sme nemali terajšie skúsenosti a má teda niektoré nedostatky. Ale z pohľadu samosprávy sa mestské časti viac osvedčili ako mesto. Som však toho názoru, že mesto má byť jedno, no nie s jedným samosprávnym centrálnym riadením. Mali by sa však prehodnotiť kompetencie, právomoci a zodpovednosť v kooperácii a spolupráci. To nie len v oblasti práce a zodpovednosti, ale aj vo vzťahu k majetku a financiám.
Vec je komplikovaná, musia ju ešte posúdiť právnici. Napríklad ústava hovorí, že samosprávou je obec a vyšší územný celok. Nehovorí, že samospráva je mestská časť."
Zákon o meste Košice však hovorí, že mestské časti vystupujú ako obce...
"Preto to ešte musia posúdiť právnici, nakoľko je tento stav v súlade s ústavou. Potom by sme sa v meste mali dohodnúť na novele zákona, pretože tá sa nás bude týkať bez ohľadu na to, kto práve bude vo vedení mesta. Samotný zákon prijmú poslanci Národnej rady SR a poslanci mestského zastupiteľstva by mali byť čo najjednotnejší. Nie ako v tomto volebnom období, keď ľavicová koalícia mesta Košice sa stavala do pozície, že len oni sú tí kompetentní, ktorí majú do toho čo hovoriť.
Mám pocit, že v tomto volebnom období už nebude priestor na to, aby sa novelizácia zákona schválila. Predpokladám preto, že komunálne voľby budú v tomto roku podľa starého zákona.
V ďalšom volebnom období by sa bolo naozaj dobré zamerať na jeho novelizáciu, aby nový zákon bol schválený v dostatočne dlhom čase už pred ďalšími komunálnymi voľbami a vedelo sa, do akého typu samosprávy sa ide v ďalšom funkčnom období. Nebolo by dobre, keby tento zákon bol schválený napríklad tesne pred voľbami a kandidáti na starostu by si ani nemali čas preštudovať čo ich čaká. "
8. 1. 2002
Slavomír Szabó
[email protected] |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
