Nadácia na podporu občianskych aktivít v spolupráci so samosprávami, MVO ¼udia a voda a Centrom pre rozvoj verejnej správy začína dnes v Košiciach sériu podujatí zameraných na vecnú diskusiu o možných spôsoboch realizácie aktivít obcí na obnovu poškodenej krajiny a zamestnávanie nezamestnaných.

Prieskum, ktorý NPOA zrealizovala medzi starostami 488 obcí, ktoré sa podieľali na realizácii Programu revitalizacie krajiny v rokoch 2010-2012, ukázal, že:

- Viac ako 3/4 starostov považuje Program revitalizácie krajiny v rokoch 2010-2012 za správny prístup z hľadiska protipovodňovej prevencie, protieróznej ochrany, ako aj prevencie proti suchu.

- Väčšina starostov (70 %) považuje Program revitalizácie krajiny za užitočný a zmysluplný spôsob zamestnávania nezamestnaných.

- Väčšina starostov (89 %) by rada nejakou formou v revitalizácii krajiny pokračovala.

- V podpore programu sa starostovia zhodujú bez ohľadu na stranícku príslušnosť.

"Prax ukázala , že iba obce a ich obyvatelia majú najlepšiu znalosť miestnych pomerov, vedia a chcú robiť na obnove krajiny to, čo veľké štátne podniky a organizácie nedokážu" povedala Katarína Vajdová, riaditeľka NPOA. "Na prieskume ma zaujala silná podpora Programu revitalizácie, ktorá ide naprieč politickým spektrom. Ak existuje nejaká súvislosť, tak nie je politická. Podpora programu je zvyčajne vyššia u starostov, ktorých obce boli viac trápené povodňami." povedal Juraj Kohutiar, analytik NPOA.

Prieskum sa realizoval preto, že doteraz neboli vyhodnotené prínosy a nedostatky programu. Jeho výsledky jednoznačne hovoria v prospech pokračovania programu. „Neviem pochopiť, prečo sa v programe revitalizácie nepokračuje. Bol jednoduchý, zrozumiteľný každému a v našej obci som nepostrehol žiaden negatívny ohlas. Ak chceme chrániť naše obce pred nepredvidateľnými následkami povodní, nemáme inej cesty ako robiť takéto jednoduché, dostupné a vlastnými občanmi budované objekty. Je to v záujme ochrany majetku obcí, občanov a prírody" hovorí starosta obce Snežnica Ján Pokrivka. „Tri drobné potôčiky v obci sa počas lejakov v priebehu 15 minút rozzúrili. Ihneď po ukončení projektu bol prudký lejak, kedy hladina rieky dosahovala vysoké stavy a určite aj vďaka vybudovaným vodozádržným opatreniam sme v obci nezaznamenali zvýšenie hladiny na všetkých ostatných prítokoch tečúcich cez katastrálne územie,“ doplnil Marián Štefaňák, starosta obce Matiašovce.

Michal Kravčík z MVO ¼udia a voda pripomenul 20 ročnú skúsenosť s budovaním protipovodňových opatrení. „Príklady zo zahraničia, Modrá alternatíva v Tichom potoku, vodné lesy v Tatranskej Lomnici, Hornom a Novom Smokovci či Hričovská vodná cesta v Hornom Hričove dlhodobo dokazujú účinnosť opatrení. Teraz sa k ním pridalo 488 obcí, v ktorých sa významne zlepšila vodozádržná schopnosť krajiny. Aj preto budeme v spolupráci so samosprávami hľadať spôsoby ako pokračovať v obnove krajiny a ochrane pred povodňami, suchom a klimatickými zmenami. Prvým krokom je spustenie kampane na využitie 2% z daní na obnovu krajiny a tvorbu pracovných príležitostí pre dlhodobo nezamestnaných.“

„V zmysle §26 zákona č. 7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami obec riadi a zabezpečuje vykonávanie opatrení na ochranu pred povodňami na území obce. Najmä preventívne opatrenia, ktoré spomaľujú odtok vody z povodia do vodných tokov, zvyšujú retenčnú schopnosť povodia alebo podporujú prirodzenú akumuláciu vody, zmenšujú maximálny prietok povodne alebo chránia intravilán pred zaplavením povrchovým odtokom. Snahy úradníkov spochybniť aktivity obcí sú preto zásahom do kompetencií samospráv,“ objasnil Igor Urbančík z Centra pre rozvoj verejnej správy.

Séria podujatí sa začala prvou regionálnou konferenciou v Mestskej časti ahanovce, na ktorej sa zídu starostovia, primátori a vodní inžinieri z východného Slovenska.