Nastupujúcej generácii nie je ľahostajné, čo zanechá svojim potomkom
"Pamätaj si jednu vec: Nemal by si opustiť túto Zem, pokiaľ ju neučiníš trochu krajšou, trochu milovanejšou, trochu láskyplnejšou", povedal jeden múdry človek. Tiež povedal, že medzi nami a našimi deťmi je rozdiel noci. Kým my si líhame, naše deti vstávajú s novým slnkom...
O ekológii, záchrane Zeme, pestovaní bez chémie... sa rozpráva už tak dlho, že jeden by si myslel, že iba teraz. A výsledky sú také, že Zem sa nachádza stále vo väčšej katastrofe. Zrejme činy nebudú až také účinné, alebo nie také rýchle ako snaha opačnej strany usilujúca o iné ako o život, alebo sa viac hovorí ako robí, alebo je stále málo tých, ktorí robia... Možno pravda je niekde inde, alebo vôbec nie je, ale jedno je isté: Kým túžba žiť v čistote /tým nemám na mysli lesklé kachličky v kúpelni, ale čistú vodu v jazere.../ a harmónii trápila donedávna niektorých dospelákov - aspoň u nás na Slovensku - dnes sa nad ňou zamýšľa aj mládež. Či je to osvetou, väčším spojením so svetom alebo čímkoľvek iným, na tom nezáleží. Záleží iba na jednom - aby sme mali čistú vodu, pôdu, vzduch...
Týmto dlhým úvodom sa chcem dostať k jednej vzácnej udalosti, ktorá je momentálne v Košiciach v štádiu príprav. Je to oslava Dňa Zeme. Toho dňa sa Košice na chvíľu stanú centrom svetového diania.
Po prvý krát bol Deň Zeme oficiálne ohlásený v San Francisku v roku 1970 /hoci pochádza z čias čínskej histórie a v roku 1969 bol vyhlásený na konferencii UNESCA/. O rok neskôr - 1971, 21. marca v deň jarnej rovnodennosti, kedy je dåžka dňa a noci na severnej a južnej pologuli rovnaká a kedy sa chce pripomenúť aj túžba po jednote medzi človekom a prírodou - sa v San Francisku rozozvučal zvon mieru. Odvtedy sa tento Deň oslavuje na mnohých miestach Zeme každý rok. U nás, na Slovensku - v Košiciach - sa tento deň oslávi 22. apríla 2002. Ako nám vysvetlila študentka Gymnázia na Poštovej ulici Petra Rudohorská - jedna z aktivistiek podujatia, je to kvôli organizačným dôvodom, keďže ide o nultý ročník. Na moju otázku, či sa študenti zaujímajú iba o tento Deň alebo im naozaj záleží na Zemi, povedala: "Podľa mňa je snahou tých, ktorí vyhlásili tento Deň, podporiť našu pramatku Zem. A osloviť tak ostatných, ktorí by radi pomohli. Pridať sa môže ktokoľvek a kdekoľvek. Samozrejme, všetko závisí od každého jednotlivca, ale väčšina študentov z našej školy, ktorí sa rozhodli do tohto podujatia zapojiť, majú chuť pomôcť našej Zemi. Pretože nie len tí starší si uvedomujú, ako sa devastuje. Každý, kto o tom aspoň trošku premýšľa, chce pomôcť. Pretože aj my sme tí, ktorí chcú niečo zanechať ďalším generáciám. Hoci sme mladí, uvedomujeme si, že aj po nás tu niečo bude..."
Veľkolepé divadlo a sadenie rastlín No a dostávame sa ku vzniku myšlienky - aby sa aj Košice pripojili k medzinárodnej aktivite zvanej Deň Zeme. Nápad dostal Štefan Bačo. Oslovil RNDr. Oľgu Bodnárovú, momentálne bylinkárku s bylinkami na Hrnčiarskej ulici, a tá rozbehla veci správnym smerom. Oslovila školy, oboznámila ich s projektom, ktorého konečný výsledok sa odohrá na Hlavnej ulici pred Vedeckou knižnicou 22. 4. 2002 so začiatkom o 14-tej hodine. Na myšlienku zareagovali už spomínaní študenti z Gymnázia na Poštovej /3. ročník/, ktorí sa pustili hneď aj do práce. Spolu s Oľgou Bodnárovou oslovili ďalšie základné a stredné školy už s konkrétnymi úlohami. Žiaci a študenti vyrobia nádoby /črepníky/ z recyklovateľného odpadu na hodinách dielenských prác, do ktorých v ten deň posadia semienka rastlín. To znamená, že pred Verejnou knižnicou bude veliká kopa hliny a mládež do nej /následne do črepníkov/ posadí rastlinky. Ako povedala Oľga Bodnárová: "Cieľom je, aby tie deti mali kontakt aj so zemou, nielen s igelitovými sáčkami..." Vysadené rastlinky sa potom rozvešajú po celej Hlavnej ulici, na balkóny. Tým sa akcia nekončí. Na Deň detí 1. júla, sa skontroluje, ako semienka podrástli. Hoci tento akt sadenia najviac vystihuje myšlienku záchrany Zeme, štartovať ju bude takzvané divadlo pre tisíc hercov. Podpíše sa pod neho Nina Rašiová, šéfka súkromného hudobno-výchovného divadla, ktorá za pomoci hercov zapojí deti do sadenia. Sprievodnou akciou podujatia je výtvarná súťaž s názvom Môj zelený domov, ktorá už prebieha. Deti majú za úlohu - samozrejme dobrovoľne - nakresliť svoju predstavu ekologického bývania. Práce budú v ten "Deň" vystavené vo výkladoch na Hlavnej ulici. Hlasovanie o najkrajšie práce sa bude konať cez našu internetovú stránku - podrobnejšie informácie prinesieme včas. Súčasťou programu bude tiež módna prehliadka, na ktorej uvidíme modely z recyklovateľných materiálov. Ako povedala ďalšia z nadšených študentiek, všetko závisí na kreativite detí a mládeže, ktoré sa do projektu zapoja.
O akciu doposiaľ prejavili záujem školy a sponzori: SOU Poľnohospodárske Barca - deti tejto školy by mali vedieť, ako sa sadí, a tak v ten deň pomôžu tým, ktorí so sadením skúsenosť nemajú. Osemročné gymnázium Dneperská 1 sa podujalo vyrobiť čosi z keramiky, Robert Gregorek, šéf profesionálneho interiérového aj exteriérového záhradníctva Floracentrum na L. Novomestského 11. venoval semená známych aj menej známych rastlín, ktoré si podľa neho zaslúžia čestné miesto na Hlavnej ulici a ponúkol aj svoje teoretické znalosti, hoci teraz - v čase sezóny je vraj dosť zaneprázdnený. "Urobím pre to všetko", povedal tento nadšený záhradkár. ABC záhradkár i Firma K&K z Hlinkovej 1 darovali semená, Slovosivex zo Štúrovej 33 semená, hlinu i kvetináče. Riaditeľ Centra voľného času Domino sa ponúkol prispieť komplexom prednášok. Podrobnejšie, resp. ďalšie nové informácie prinesieme neskôr. Zájem o podporu tejto akcie totiž rastie každým dňom. Ako nám napríklad s radosťou prezradila učiteľka Špernágová zo spomínaného Gymnázia Poštová: "K tretiakom sa pripojili už aj prváci. Čo ma nesmierne teší. Často mám totiž pocit, že u tejto generácie absentuje cit. Rozdiely medzi bohatými a chudobnejšími má za následok vyvyšovanie sa a na druhej strane získavanie komplexov a utiahnutosť..."
No a nakoniec niekoľko informácií, ktoré ste možno nepoznali a ktoré hovoria o tom, prečo sa máme zamýšľať /a potom aj konať/ nad tým, kde a ako žijeme:
¼udstvo rabuje svoju planétu v rozsahu, čo nemá obdobu. Treba to okamžite zvrátiť, inak hrozí svetová pohroma - taký bol záver výročnnej správy OSN o stave svetovej populácie pre rok 2001.
"Viac ľudí využíva viac zdrojov s väčšou intenzitou, než v ktoromkoľvek bode ľudských dejín", konštatovala správa Fondu OSN pre otázky populácie /UNFPA/. "Cena odkladu akcie s postupujúcim časom rapídne porastie... V roku 2050 bude 4,2 miliardy ľudí /viac než 45 percent svetovej populácie/ žiť v krajinách, ktoré nedokážu uspokojiť základnú dennú požiadavku - 50 litrov vody na osobu."
Počet obyvateľov za za 40 rokov zdvojnásobil na 6, 1 miliardy a vzrastie o 50 percent na 9, 3 miliardy v priebehu polstoročia. "Obyvateľstvo 49 najmenej rozvinutých krajín, ktoré už dnes s vypätím zabezpečujú základné sociálne služby svojim ľuďom, sa takmer strojnásobí zo 668 miliónov na 1, 86 miliardy ľudí, " konštatovalo OSN. Predpovedalo tiež, že voda sa bude používať a znečisťovať v katastrofálnej miere.
Dnes sa ročne využije 54 percent zásob čerstvej vody - z toho dve tretiny v poľnohospodárstve. Toto číslo vzrastie do roku 2025 na 70 percent už len vďaka prírastku obyvateľov, a až na 90 percent, ak spotreba v rozvíjajúcich sa krajinách dosiahne úroveň vyspelého sveta. Už dnes klesá hladina vodných rezervoárov v niektorých čínskych, latinskoamerických a juhoázijských mestách ročne o viac než meter.
Podľa správ 1,1 miliardy ľudí nemá prístup k čistej vode a v rozvíjajúcich sa krajinách sa až do 95 percent kalu a 70 percent priemyselného odpadu jednoducho vypúšťa bez úpravy do vodných tokov. Dažďové pralesy sú zničené v najväčšom rozsahu v dejinách a s nimi odišli aj kľúčové zdroje biodiverzity. Otepľovenie klímy podporilo zvýšenie hladiny oceánov. Erózia ohrozuje rastliny - do roku 2025 môže zmiznúť až štvrtina druhov navždy. Podľa OSN sa produkcia potravín bude musieť zdvojnásobiť a distribúcia zlepšiť. Rozrastajúca sa populácia si tak vyžiada masívnejšie a pre prírodu nebezpečné hnojenie. Toľko z článku Svetu hrozí pohroma, ľudia ničia Zem ako nikdy z 19. 11. 2001 - www.sme.sk.
¼udmila Paňáková |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
