O problémoch okolo platby za zber, zneškodňovanie a likvidovanie odpadu sme už na našich stránkach niekoľkokrát informovali. Išlo o aktivity poslancov SDKÚ mestského zastupiteľstva, ktorí považujú jednotné platby obyvateľov bez ohľadu na vek a množstvo vyprodukovaného odpadu za nespravodlivé. Rovnako sme informovali o investičných a hospodárskych zámeroch spoločnosti Kosit. O slovo sa prihlásili aj aktivisti z mimovládnych organizácií Sosna a Spoločnosť priateľov Zeme. V týchto dňoch začínajú petíciu obyvateľov mesta za lepší poplatok za odpady.
Záujmy oboch organizácií a dozaista aj časti obyvateľov mesta prezentovali predseda mvo Spoločnosť priateľov Zeme Ladislav Hegyi a právnik Sosny a Spoločnosti priateľov Zeme JUDr. Jozef Šuchta.
Podľa vyjadrenia JUDr. Jozefa Šuchtu Košice a ich abovská časť patria medzi najviac znečistené oblasti Slovenska. Ako povedal, na tom má radikálny podiel košická spaľovňa, ktorá produkuje 70 až 330 krát vyššiu koncentráciu dioxínov ako sú limity Európskej únie.
Nedávno sa pre nás vyjadril riaditeľ Kositu Ing. Adriano Marchini, ktorý uviedol, že v spaľovni odstavili jeden z dvoch blokov a do druhého investovali cca 20 miliónov Sk, takže už spåňa slovenskou legislatívou stanovené limity.
"Neviem o akých limitoch je tu reč, pretože zákon stanovuje pre dioxíny 0,1 ng na kubický meter až od roku 2007. V súčasnosti nemáme zákonom stanovené obmedzenie produkcie dioxínov," uviedol JUDr. Šuchta a dodal, že v marci 2001 na konferencii v Košiciach jasne odznelo, že práve táto oblasť sa vyznačuje nadpriemerným výskytom rakoviny, vrodených vývojových vád a skrátenou priemernou dåžkou života. Svoj podiel na tom má údajne spaľovňa.
"Dvadsať miliónov nie je čiastka, ktorou by sa mohlo dosiahnuť zlepšenie stavu. Ani plánovaných ďalších 160 miliónov. Aby sa dosiahol požadovaný stav, v Bratislave to vyšlo na 2,5 miliardy, aj o niečo viac, ale vieme, že to bolo predražené. V Liberci bola nutná investícia 1,5 miliardy. Takáto spaľovňa ako v Košiciach by bola v Západnej Európe okamžite odstavená," oznámil Ladislav Hegyi. Podľa jeho informácií sa v materskom mlieku v priľahlej oblasti našlo toľko nebezpečných látok ako u pracovníčok Chemka Strážske.
"Pokiaľ sa bude platiť paušálny poplatok bez ohľadu na separáciu a množstvo vyprodukovaného odpadu, ľudia nemajú ekonomickú motiváciu a pravdepodobnosť zlepšenia súčasného stavu je menšia," dodal JUDr. Šuchta, ktorého Ladislav Hegyi doplnil: "Paušálny poplatok je absolútne demotivujúci, pretože ľudia, čo odpad triedia a znižujú jeho množstvo určené na spálenie, platia aj za službu, ktorá v ich prípade nie je potrebná v takom rozsahu ako pre ostatných. Naša petícia však nie je populistická, netvrdíme, že výška platby v priemere nemá svoje opodstatnenie. Chceme však, aby sa obyvateľom mesta predložila ekonomická analýza, na základe ktorej bola vypočítaná a možnosť ako vlastným pričinením poplatky znížiť."
Podľa Ladislava Hegyiho sa ani v minulosti neplatilo jednotne. Ako príklad uviedol model, ktorý získali z SBD II. Tu sa stanovilo na základe dlhoročne získaných skúseností, kde má byť umiestnených koľko kontajnerov a ako často sa majú odvážať. Takto vznikali rozdiely v platbách obyvateľov jednotlivých ulíc, prípade jednotlivých panelákov. Tieto skúsenosti z SBD II však Kosit nevyužíva.
Ako možnosť riešenia súčasnej situácie poukázal na príklad z Dubnice nad Váhom, kde obyvatelia údajne platili niekoľkonásobne nižšie poplatky, pokiaľ odpad separovali. Usledovať je to ťažké, ale vraj si to vyriešili sami medzi sebou. S vedomím, že sa všetko odrazí na ich rodinnom rozpočte, sledoval sused suseda, vznikali aj hádky, ale dubnický model môže slúžiť ako príklad motivácie separovaného zberu.
Ako druhú možnosť uviedol nakupovanie odpadových vriec od domových dôverníkov, správcov budov a podobne. Odpad by sa plnil do týchto vriec, pričom by bol stanovený ich ročný minimálny počet, aby ľudia neklamali. Opäť sa tu údajne dá spoľahnúť na to, že ľudia si budú všímať, v čom vynáša odpad sused a vyriešia si to medzi sebou. Podobný model sa osvedčil v niektorých mestách v Maďarsku a Švajčiarsku.
Model jednotnej platby má však predsa len jednu výhodu. Obyvatelia nie sú ekonomicky motivovaní vytvárať čierne skládky. "Aj to je možné prekonať, ako príklad môže poslúžiť Trenčín. Tam mestská polícia starostlivo sleduje vytipované nelegálne skládky, ak tam niekto vyváža odpad, okamžite ho odchytia, dajú mu najvyššiu možnú pokutu a zoznam takto pristihnutých sa zverejňuje v lokálnych médiách," povedal Ladislav Hegyi. V Dubnici bolo dobrým zvykom, že obyvatelia boli o stave v separácii a zneškodňovaní odpadov dokonca informovaní tzv. "odpadovými novinami", kde aj získali rozpis, na čo boli ich peniaze použité.
Petícia začína týmto týždňom, jej hárky budú v kníhkupectvách v centre mesta ako aj v knižniciach a vybraných obchodoch. Pred Štátnou vedeckou knižnicou plánujú v čase oteplenia zriadiť infostánok. Čas trvania petície nie je časovo limitovaný, vedeniu mesta chcú dodávať podpísané hárky, pokiaľ sa stav nezmení.
Pokiaľ ide o politickú podporu SDKÚ, Ladislav Hegyi uviedol, že je to apolitická a vecná akcia, ktorákoľvek politická strana môže vyjadriť svoje sympatie. "Podporiť to môže aj primátor Trebuľa a námestník Filas," dodal Ladislav Hegyi.
Znižovanie emisných limitov chcú teda dosiahnuť dvoma spôsobmi. Separovaným zberom odpadu, aby sa látky produkujúce dioxíny recyklovali a čo najmenej spaľovali a ekonomickou stimuláciou obyvateľov pri znižovaní vyprodukovaného odpadu.
Pokiaľ Vás zaujímajú limity z okolia spaľovne (ešte pred prevádzkovaním spoločnosťou Kosit) stiahnite si ich tu
Pokiaľ máte záujem preštudovať si petíciu, prípadne podpísať a poslať Spoločnosti priateľov Zeme, nájdete ju tu
Petície sa zhromažďujú na adrese:
Spoločnosť priateľov Zeme, Krivá 5, 040 01 Košice
21. 2. 2002
Slavomír Szabó |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
