(Magistrát mesta Košice – tlačová správa) -- Z iniciatívy primátora najväčšej východoslovenskej obce – mesta Košice – uskutočnilo sa v stredu 5. februára na Magistráte mesta Košice pracovné stretnutie primátorov a starostov východoslovenských miest k problematike budúcnosti východoslovenskej vodárenskej spoločnosti a úlohám samosprávy v procese prípravy jej vzniku.
Vláda SR rozhodla o transformácii súčasného štátneho podniku vodární a kanalizácií na akciovú spoločnosť so stopercentnou účasťou štátu, následne sa cez Fond národného majetku odovzdajú akcie jednotlivým obciam a tým zanikne majetková účasť štátu. Realizáciou tohto privatizačného zámeru sa zavàši úsilie v rámci komplexnej zodpovednosti a starostlivosti o zásobovanie obyvateľov pitnou vodou a odkanalizovanie tak, ako vyplýva zo záväzných ustanovení zákona o obecnom zriadení. Majetok štátu v správe podniku vodární a kanalizácií sa vloží ako vklad do akciových spoločností a bude tvoriť ich základné imanie.
Podľa privatizačných zámerov, ktoré sa týkajú štátneho podniku Východoslovenské vodovody a kanalizácie Košice, sa v našich podmienkach vytvoria dve vodárenské spoločnosti v Poprade a v Košiciach. Majetok štátu sa prevedie na konkrétne mestá a obce formou akcií podľa počtu obyvateľov. Tieto akcie nebudú verejne obchodovateľné.
Cieľom stretnutia zástupcov východoslovenských miest bola podľa slov primátora Košíc Zdenka Trebuľu predovšetkým dohoda o spoločnom postupe samosprávy voči orgánom, ktoré pripravujú transformáciu vodární a kanalizácií. „Je nutné vytvoriť protiváhu, ktorou by samospráva dokázala účinne pôsobiť tam, kde sa rozhoduje o zásobovaní nevyhnutnou životnou potrebou – vodou. Musíme sa spoločne hlásiť o svoje práva, pretože infraštruktúra východného Slovenska je nevyhovujúca, zaostáva za ostatnými časťami republiky. Potrebujeme sa ozývať spolu a spoločnými silami hlásať spoločnú filozofiu, vyvinúť na ústredné orgány tlak, ktorý bude neprehliadnuteľný.“
Predstavitelia zúčastnených miest a obcí prejavili ochotu a vôľu vstúpiť spoločne vo pripravovanej Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti. Vedomí si princípu solidárnosti rešpektujú, že nie všetky segmenty existujúcej i budúcej vodárenskej spoločnosti sú ziskové, naopak, existujú veľké rozdiely medzi jednotlivými závodmi. Záujem východoslovenského regiónu je však rovnaký – zabezpečiť pre všetkých jeho obyvateľov prijateľné podmienky pre život, nevytvárať rozdiely, na ktoré by doplácali len niektorí. Východ Slovenska musí byť pri vstupe do Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti jednotný.
„Dohodli sme sa, že pri ďalších rokovaniach o transformácii vodární a kanalizácií a lobovaní v prospech nášho regiónu a nášho zoskupenia, budú Východné Slovensko zastupovať primátori piatich miest – Košíc, Prešova, Humenného, Michaloviec a Moldavy nad Bodvou,“ povedal po stretnutí primátor Košíc Zdenko Trebuľa. „Riaditeľa VVaK sme požiadali o hlbšiu analýzu súčasného stavu v podniku, hospodárskych ukazovateľoch jednotlivých závodov, investíciách, ktoré bude treba v najbližšom čase vynaložiť. Potrebujeme mať presnú predstavu, čo nás v tejto oblasti čaká. Dohodli sme sa, že najbližšie stretnutie usporiada v prvej marcovej dekáde primátor Prešova Milan Benč.“
Keďže išlo o prvé stretnutie zástupcov samosprávy k problematike, riaditeľ Východoslovenských vodární a kanalizácií š.p. Košice Ing. Jozef Schurger informoval o súčasnom stave. Existujúci štátny podnik Východoslovenské vodárne a kanalizácie (VVaK) má 12 závodov, pokrýva 22 okresov s 1147 obcami, v ktorých žije 1,6 milióna občanov. Pod vznikajúcu Východoslovenskú vodárenskú spoločnosť (VVS) by malo prejsť 9 závodov, ktoré pokrývajú 16 okresov s 1,226 mil. obyvateľov v 943 obciach. (Pod Popradskú vodárenskú spoločnosť budú spadať závody v Poprade, Starej ¼ubovni a Spišskej Novej Vsi.)
V porovnaní s ostatnými časťami Slovenska východ zaostáva v napojenosti obyvateľov na vodovodnú i kanalizačnú sieť. Na verejný vodovod je síce napojených 71 percent obyvateľov, ale tento údaj skresľujú veľké mestá. Výrazné nedostatky vidno pri porovnaní obcí. Z celkového počtu 1147 obcí je len 518 napojených na vodovod, čo je 45,2 percenta. Najnižšia napojenosť je v okrese Košice – okolie 40,9 percenta a Vranov 46 percenta, najlepšie je na tom okres Košice – mesto 99,4 percenta a Poprad 92,7 percenta. Ešte nepriaznivejšia situácia je v odkanalizovaní východného Slovenska. Na verejnú kanalizáciu je napojených 806 tisíc obyvateľov, čo je len 50,4 percenta. Ešte výraznejší rozdiel je pri prepočte na obce. Z 1147 obcí len 99 má kanalizáciu, 80 z nich je napojených aj na čističky odpadových vôd. Aj po transformácii na Východoslovenskú vodárenskú spoločnosť budú tieto údaje vysoké, z 943 obcí až 826 nebude napojených na kanalizáciu.
Tieto údaje by mal v najbližšom období aspoň trochu vylepšiť projekt, ktorý sa pripravuje s pomocou podporných fondov Európskej únie ISPA v 54 obciach juhovýchodného Zemplína. Ïalší projekt sa týka odkanalizovania obcí horného Zemplína, vo finálnom štádiu je aj projekt dokončenia kanalizácie v Košiciach a privedenie vody z vodnej nádrže Starina do Svidníka, Stropkova a Medzilaboriec. Pripravujú sa aj projekty Čistá Torysa, Čistý Hornád a Čistá Hnilecká dolina.
Zuzana Bobriková, hovorkyňa Magistrátu mesta Košice |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
