A tak som sa vybrala na prednášku o ekologicky ohľaduplnom pestovaní plodín. Poriadala ju Spoločnost priateľov Zeme /SPZ/ ako prvú z cyklu, ktorý pripravila pre košickú verejnosť už po štvrtý krát. Tentokrát s názvom "Večery priateľov Zeme".
Na počudovanie, sála bola plná. Pred tabuľou už stál, úplne nenápadný ten, ktorého sme mali v ten podvečer počúvať. Neveľký chlap v jednoduchých nohaviciach, pulóvri, po svojsky učesané vlasy... Keď prehovoril, bolo mnohým jasné, že je svojský úplne. Nepatrí nikam a nikomu a zároveň všetkým a všade. Ján Šlinský prišiel do Košíc z Pavloviec nad Uhom, aby sa podelil o svoje - vzácnejšie ako zlato - skúsenosti. Prišiel nám ukázať jednu z ciest, po ktorej sa dá statočne, férovo a spokojne kráčať.
Ako som spomenula v úvode, cieľom prednášky bolo priblížiť nám ekologicky ohľaduplné pestovanie plodín. Naozaj len priblížiť, pretože vymedzený čas nemohol postačiť na Janove mnohoročné skúsenosti. Prednáška ubehla ako voda a Ján nestihol ani naplánovaný autobus, pretože ľudia mali kopec otázok typu: prečo mi nevzišiel petržlen, ako sa mám starať o stromy, čo mám robiť s voškami...? Obkolesili ho a boli by si ho najradšej vzali domov. Aj oni by radi pestovali ekologické plodiny, za iných podmienok, ako poznali doposiaľ. A možno by radi porozumeli tomu, na čo prišli už mnohí - za prírodným farmárstvom sa skrýva aj duchovné zdravie človeka.
Janov život má jasný smer - pestovať zdravú zeleninu, zásobovať ňou tých, ktorí o ňu majú záujem a ponúknuť nezamestnaným možnosť pracovať. Podľa neho nezamestnaný bude len ten, kto nechce robiť! Tento Ján tiež vie, že ak zmeníme spôsob, akým pestujeme svoje potraviny, zmeníme svoje potraviny, zmeníme spoločnosť, zmeníme hodnoty.
Skôr, ako začal hovoriť o tom, že sadenie špenátu je základným princípom k obnoveniu pôdy, že holá pôda je ako rana, že rôznorodosť v záhrade je dôležitá..., spomenul, že poľnohospodárstvo by na Slovensku nemalo byť ako folklór, ale malo by byť seriózne a zákonom akceptovateľné. A takisto bolo pre mňa novinou, že v roku 1991 sme - vtedy ešte Československo - oficiálne začali akceptovať termín ekológia. Finančná podpora prišla zo Švajčiarska a vláda uvoľnila pätnásť miliónov korún. Po rozdelení republiky a po vyčerpaní dotácií na Slovensku tento ekologický rozvoj prestal. V Čechách nie. Bolo opäť jasné, že Ján Šlinský nám neprišiel porozprávať o sadení bez toho, aby rozumel životu vrátane politiky.
"My ľudia sme zázrak, príroda je zázrak. Ale nie sme nadradení ničomu, " poznamenal a mal tým na mysli toho najmenšieho živočícha na našej planéte, to najtenšie steblo trávy. Tento Ján vie, že voška nie je škodcom. Ale je potravou pre lienku, ktorú bohužiaľ stále menej vídame. Prečo? Vraj z jednoduchého dôvodu - chemický postrek. To je naozajstný škodca. A k ním chceme zničiť takzvaných škodcov, zničíme všetko - aj vošky, aj lienky. Pri tom nové vošky sa vyliahnu o dva týždne po tomto postreku a lienky o niekoľko týždňov neskôr. To znamená, že nové vošky nemajú prirodzeného predátora, a tak následuje ďalší postrek... Týmto spôsobom nielenže znehodnocujeme pôdu, ale zrejme si neuvedomujeme, aké zisky idú chemickým fabrikám, nie tým, ktorí na tej pôde drú. Ale nielen o tom hovoril Ján. Rozdával hlavne rady a podelil sa o svoj patentovaný stroj, ktorý mu pomáha uľahčiť prácu a pomáha aj pôde. Ale spomenul aj nebezpečie neekologicky pestovaných plodín, za ktorých zvniknuté škody i náklady platíme a pri ktorých vypestovaní ani laboratórne výskumy nedokážu prítomnosť všetkých chemikálií, ktoré v sebe obsahujú...
"Keď sa deje niečo, čo sa mi nepáči, len ja som na vine, " reagoval pán Šlinský na ďalšie otázky týkajúce sa nezdarov pri pestovaní. Poukázal na to, že on sám svoju záhradu delí na kruhové tvary. "V prírode nenájdete nič hranaté. Len naše domy a myslenie je hranaté. Keby ľudia nažívali v kruhoch, viac by spolupracovali. Lebo kruh je harmonický. Ale my sme prestali spolunažívať. Už sa len využívame." Ján apeluje na zdravý rozum a srdce na správnom mieste. Ak toto v sebe nájdeme - alebo nám to niekto našepká, budeme vedieť, ako máme konať. A ide vo svojej múdrosti ďalej. Zeleninu - vyrastenú v zdravej zemi, bez postrekov, vypestovanú poctivými rukami, ktorá je podľa neho potrebná pre nervovú sústavu dnešného napätého človeka možno ešte väčšmi ako kedysi, túto zeleninu on dodáva ľuďom, ktorí si ju uňho objednajú. A zaplatia za ňu toľko, ako v obchode. Tak prečo si ju nekúpiť? Ak by vám to zaváňalo reklamou, nedajte sa zmiasť. Pretože tu naozaj nejde o predaj. Ale o spôsob."Keď prestaneme byť anonymní, skončí sa neporiadok", tvrdí Ján, ktorý vám nepredá zeleninu bez toho, aby ste ho nepoznali. Podľa neho zárukou na poctivú výmenu tovaru je poznať sa. "Keď si kúpite zeleninu v obchode, kto vám zaručí, že je to naozaj zelenina?" Jemu naozaj nejde o bohatstvo. On už bohatý je. A cestu k tomuto bohatstvu nám ostatným chce ukázať. On už pochopil, čo je jeho úlohou na tejto zemi: "Človek dostal rozum, aby ho využíval na vytváranie harmónie..."
Ešte by som vás rada pozvala na ďalšiu prednášku, ktorú poriada SPZ opäť vo štvrtok - 21. februára 2002 o 17. hodine na Hlavnej ulici 68. Rozprávať tentokrát bude Ing. Roman Havlícek (Združenie Slatinka). Téma je veľmi akútna - BUDEME PRIVATIZOVA VODNÉ HOSPODÁRSTVO? Vstup je bezplatný...
(19.2.2002)
¼udmila Paňáková |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
