Spoločnosť priateľov Zeme (SPZ) a ďalšie mimovládne organizácie ostro protestujú proti narýchlo podanému pozmeňovaciemu návrhu Výboru NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pre úplné zrušenie zákazu PVC v SR od r. 2008.
Je potrebné zdôrazniť, že zrušenie PVC nesystémovo navrhol Výbor NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako pozmeňujúci návrh v zákone o prevencii závažných priemyselných havárií. Tento zákon má úplne iný účel a nemá v kompetencii riešiť problematiku PVC.
Návrh bol podaný až po prvom čítaní, len pred niekoľkými dňami a už v najbližších dňoch budú o ňom poslanci hlasovať.
Tento návrh je potrebné odmietnuť, pretože odôvodnenia je v rade bodov nepravdivé:
1. Nepravdivo uvádza, že zákon o odpadoch je postavený na konštrukcii ochrany územia a občanov pred nekontrolovaným pohybom odpadov. V skutočnosti účel zákon a (§3) deklaruje základnú filozofiu a ciele - na prvom mieste predchádzať vzniku a škodlivosti odpadov (prevencia). Nejde o žiadnu nesúrodosť zákazu výroby, dovozu a vývozu PVC od r. 2008 v zákone o odpadoch. Prvoradým cieľom zákona o odpadoch je predchádzanie škodlivosti odpadov. PVC pre obsah chlóru a škodlivých aditív zvyšuje škodlivosť odpadov a jeho zákazom sa škodlivosti odpadov dokázateľne predchádza.
2. Zavádzajúco sa prezentuje, že riešenie problematiky PVC má v takmer výlučnej kompetencii zákon o chemických látkach a chemických prípravkoch a ďalšie uvedené v dôvodovej správe. V skutočnosti mnohé z problémov spojených z PVC neriešia a ani to nie je ich účelom. Okrem iného neriešia dostatočne elimináciu znečisťovania toxickými látkami z PVC (napríklad tvorby karcinogénnych dioxínov) a iné problémy, napr. nemožnosť vysokej miery recyklácie PVC.
3. Nie je teda pravdou, že v zákone o odpadoch nie je možné zakázať výrobu, dovoz a vývoz PVC. Na túto tému bola vykonaná právna analýza, ktorá potvrdila, že je možné takýto zákaz prijať v zákone o odpadoch, hlavne z dôvodu naplnenia prvoradého účelu zákona - predchádzať škodlivosti odpadov.
4. Podobne nie je celkom pravdou, že SR potrebuje v plnej miere zrušiť zákaz PVC z dôvodu neobmedzovania voľného obchodu. Legislatíva EÚ obsahuje ustanovenia umožňujúce členským štátom prijať reštrikcie voči konkrétnym výrobkom z dôvodu ochrany zdravia ľudí, životného prostredia a pod. v osobitných, odôvodnených prípadoch. Takisto môže SR prijať kompromis, kde by sa odložila platnosť zákazu u komodít, kde by spôsoboval vážne problémy voľnému obchodu a ponechal by sa tam, kde takéto problémy nespôsobí, alebo kde je použitie PVC zdravotne najnebezpečnejšie. Návrh Výboru NR SR pre hospodárstvo však navrhuje úplné zrušenie zákazu PVC, nezaoberá sa možnosťou kompromisných opatrení, ktoré využilo napr. Dánsko, Švédsko.
5. Výrobcovia PVC okrem vyššie uvedeného používajú viaceré klamlivé tvrdenia v "odôvodnení" zrušenia zákazu PVC. Napríklad strašenie "stratou desiatok tisíc pracovných miest", odvolávajúc sa na "analýzu" VÚSAPL* je demagógiou, pretože tá neobsahuje rad základných údajov a obsahuje nepravdivé tvrdenia :
- Nezohľadnila nárast pracovných miest zvýšením výroby a predaja alternatív - čistejších materiálov. Komplexná ekonomická štúdia z Kanady (J. Harris 1998) preukázala, že pri náhrade PVC sa zvýši počet pracovných miest a prinesie aj niektoré ekonomické pozitíva. NCHZ Nováky sa môžu postupne preorientovať na výrobu iných chemikálií a čistejších materiálov, nie je v tomto podniku nutná strata pracovných príležitostí.
- Nezaoberá sa všetkými dotknutými podnikmi v SR.
- Nezaoberá sa všetkými alternatívami k PVC a nepravdivo bagatelizuje ich kvality.
- Zamlčala a skresľuje závažné fakty - v rozpore s desiatkami vedeckých štúdií i dokumentami EÚ neodborne a nepravdivo bagatelizuje škodlivé vplyvy PVC. Výrobcovia PVC zamlčali informácie napr. o nepodporení návrhu zrušenia zákazu PVC od r. 2008 v SR zo strany niektorých významných spoločností, pretože majú modernú politiku náhrady PVC.
6. Úplné zrušenie zákazu PVC by prispelo k zvýšeniu znečisťovania prostredia toxickými látkami a záťaži zdravia ľudí jednými z najnebezpečnejších chemikálií - dioxínov, furánov, ftalátov, ťažkých kovov.
Spoločnosť priateľov Zeme upozornila na zvyšujúci sa počet vedeckých štúdií, ktoré preukazujú vážne škodlivé vplyvy PVC a výzvy odborných i štátnych orgánov pre vyradenia PVC z rôznych oblastí (Americká lekárska asociácia a Health Canada - odporučenie pre vyradenie PVC zo zdravotníctva, stovky miest v EÚ zakázali PVC vo verejných budovách…).
Výrobcovia PVC však stále odmietajú dialóg aj o kompromisnom, vyváženom riešení. To aj pri výrobkoch, ktoré sú pre zdravie ľudí najviac nebezpečné, u ktorých vo svete rastie počet výziev k vyradeniu (napr. zdravotníctvo), alebo sú najľahšie nahraditeľné (obaly /s výnimkou farmaceutických/, niektoré stavebné výrobky).
Nie je však prekvapením, že dialóg o kompromise odmietajú práve NCHZ Nováky. Tento (jediný) výrobca PVC v SR je známy svojou neochotou včas inovovať technológie k čistejšej produkcii. NCHZ Nováky si napríklad presadili vyjednanie až 3 prechodných období zo smerníc EÚ.
Úplné zrušenie zákazu PVC by bol unáhlený a nepodložený krok, ktorý by vytvoril priestor pre znečisťovanie prostredia škodlivými chemikáliami, sťažil by možnosť dialógu o kompromise a vytvoril by nebezpečný precedens zmien zákonov na základe nepravdivých tvrdení, okrem iných aj lobbystických skupín znečisťovateľov.
Ing. Karolína Béberová
vedúca programu zníženia toxického znečistenia
Spoločnosť priateľov Zeme
Ladislav Hegyi
koordinátor Spoločnosti priateľov Zeme
Príloha
Stručné, základné informácie o problémoch spojených s PVC.
Nie je plast ako plast. Pojmom PVC niektorí nesprávne označujú všetky plasty. V skutočnosti PVC (polyvinylchlorid) označuje iba jeden druh plastu, ktorý sa nepoužíva vo všetkých výrobkoch, je však najnebezpečnejší. Celkovo je bežne dostupných okolo 20 rôznych druhov plastov s odlišnými vlastnosťami a zložením.
Ako škodí PVC
PVC spôsobuje problémy životnému prostrediu a zdraviu ľudí od výroby cez používanie až po likvidáciu. Príčina je v použití veľkého množstva chlóru a škodlivých prísad.
VÝROBA: vytvára množstvo toxických látok - etylén dichlorid (karcinogénny, môže spôsobiť vrodené poruchy, poškodzuje obličky), vinylchlorid (spôsobuje kožné problémy, impotenciu, poškodenie pečene, je karcinogénny - ŠZÚ v SR zdokumentoval úmrtia 7 pracovníkov vystavených vinylchloridu v NCHZ Nováky). Výroba PVC produkuje aj vysokotoxické dioxíny - len z 1 závodu v Edmontone bola zistená ročná produkcia dioxínov, ktorá podľa Americkej agentúry pre životné prostredie predstavuje prijateľnú dávku pre 8,9 až 12,4 miliárd ľudí. Niekde sa používa pri výrobe aj toxická ortuť.
POUŽÍVANIE: 15% - 60% PVC tvoria prísady - zmäkčovadlá, zväčša škodlivé ftaláty a stabilizátory na báze ťažkých kovov. Najčastejšie používané ftaláty sú DEHP (je toxický pre reprodukčný systém - má negatívny vplyv na semenníky, zníženie plodnosti, vývin plodu), DINP (negatívne pôsobí na obličky, pečeň). Ftaláty sa ľahko uvoľňujú do okolia alebo organizmu ľudí, napr. pri okusovaní hračiek z PVC (uvoľnia často až 10 x viac škodlivých ftalátov, ako je prijateľné [1]), používaní medicínskych pomôcok, alebo podlahových krytín z PVC. Štúdie Úradu pre potraviny a lieky USA preukázali, že zdravotnícke pomôcky z PVC môžu vystaviť pacientov nebezpečným množstvám DEHP. Odborná komisia Health Canada pred niekoľkými týždňami odporučila urýchlené vylúčenie a náhradu PVC pri skupinách, ktoré sú najviac ohrozené - tehotné ženy, dojčiace matky, dojčatá, malé deti, pacienti podrobujúci sa hemodialýze srdcového bypasu či transplatácii srdca.
Väčšina stabilizátorov PVC je na báze ťažkých kovov ako olovo, kadmium, ktoré sú toxické, niektoré podozrivé z karcinogenity. Podlahové krytiny z PVC môžu prispievať k zvyšovaniu bolestí hlavy, únave, problémom horných dýchacích ciest. [1]
Ekonomické riziká: Obsah dioxínov po požiaroch budov, ktoré obsahovali PVC je podstatne vyšší ako bez PVC. Dekontaminácia priestorov znečistených dioxínmi je nesmierne nákladná. Požiar PVC káblov v telefónnej ústredni v Düsseldorfe bol uhasený len 10 l vody, ale dekontaminácia budovy prebiehala 3 roky a stála 12 miliónov USD.
LIKVIDÁCIA: Spaľovanie PVC je významným producentom dioxínov - vysokotoxických látok dlhodobo odolávajúcich rozkladu. Dioxíny vznikajú pri spaľovaní materiálov s obsahom chlóru a najviac chlóru sa používa pre PVC (cca 35%). Dioxíny poškodzujú imunitný a hormonálny systém, pohlavné orgány, chrup, spôsobujú cukrovku, niektoré majú karcinogénne účinky, znižujú inteligenciu.
Pri likvidácii PVC na skládkach sa často uvoľňujú jedovaté ťažké kovy a ftaláty. Olovo z PVC tvorí niekedy až 28% z olova v skládkovanom a spaľovanom komunálnom odpade, kadmium 10%. [3]
Mýtus o recyklácii PVC:
Pretože každý výrobca používa rôzne prísady v odlišných množstvách, je recyklácia PVC problematická a minimálna. Z 3,6 milióna ton PVC odpadov vyhodených ročne v EU sú recyklované len 3%, v SR ešte menej. Podľa EÚ nebude ani o cca 20 rokov vyše 90% PVC odpadov recyklovaných. [3]
Kde sa stretávame s PVC ?
PVC sa používa na napríklad na výrobu plastových okien, niektorých okenných žalúzií, tapiet, potrubí (Novodur), sprchovacích závesov, podlahových krytín, izolácií káblov, obkladov, v klesajúcej miere obalov, hračiek.
Čistejšie alternatívy
…sa bežne vyrábajú z iných druhov plastov (polyetylén, polypropylén atď.), alebo iných materiálov (drevo, sklo, kovy…). V mnohých prípadoch sú alternatívy kvalitnejšie. Stovky miest a svetových výrobcov vo svete nahrádzajú PVC čistejšími materiálmi …
Obmedzovanie a náhrada PVC - medzinárodný trend.
Mnohé miestne samosprávy a inštitúcie si začali uvedomovať hrozby plynúce z PVC a začali konať. V júni 1987 nemecké mesto Bielefeld úradne zakázalo používanie PVC vo verejných budovách. Do 2 rokov v Bielefelde zaznamenali 90%-nú náhradu PVC v odvetví výstavby. Alternatívy PVC demonštrujú lepšiu kvalitu a znižujú rozpočet na opravy. Takéto zákazy v obecných vyhláškach platia dnes už v 274 mestách a obciach a 6 spolkových krajinách SRN (napr. Bonn), v mnohých mestách a obciach v Holandsku, Rakúsku (vrátane Viedne), severských štátoch Európy, Dánsku (napr. Aarhus), Španielsku (52 miest), Veľkej Británii, Japonsku, U.S.A. Mnohé západoeurópske nemocnice napr. v Dánsku, Nemecku, Rakúsku intenzívne nahrádzajú používanie PVC výrobkov.
Aj na úrovni štátov sa prijímajú obmedzenia a zákazy PVC. V r. 1992 vo Švajčiarsku zakázali PVC pre obaly minerálnych vôd, podobne Kanada zakázala rôzne obaly z PVC. Japonsko prijalo prísny zákon o obaloch, následne viacerí veľký výrobcovia oznámili prechod od PVC k iným druhom plastov. Dánske ministerstvo životného prostredia (MŽP) r. 1999 prijalo daň z predaja PVC a z jeho škodlivých prísad, obmedzuje spaľovanie PVC. Tam, kde je recyklácia nemožná, alebo obtiažna, musí byť PVC nahradené. Švédsko sa stalo prvou krajinou, kde bol navrhnutý zákaz používania PVC. Konkrétna reakcia bola na odporučenie parlamentu odložená, ale v prijatom zákone o životnom prostredí sa odrazila nová chemická stratégia obsahujúca konečné dáta pre používanie viacerých škodlivých prísad do PVC a zákaz použitia ftalátov v hračkách pre deti mladšie ako 3 roky. V Českej rep. dáva MŽP pre nakladania s odpadmi z obalov prísne podmienky, ktoré vedú posledných výrobcov, ktorí ešte používajú obaly z PVC k prechodu na iné materiály.
Migrácia plastifikátorov ako DEHP, DOA z tenkých priľnavých obalov do jedál viedla množstvo výrobcov k tomu, aby ponúkali obaly bez PVC, niektoré krajiny (napr. Nemecko) obmedzili jeho použitie. V Rakúsku je DEHP zakázaný pre obaly, ktoré majú priamy kontakt s jedlom. Rakúsko, Dánsko, Švédsko, Grécko zakázali používanie ftalátov v hračkách z PVC pre deti do 3 rokov.
Politiku postupného obmedzovania a náhrady PVC odhlasoval 3. 4. 2001 aj Európsky parlament (napr. náhradu PVC a urýchlenú náhradu mäkčeného PVC, zákaz olovených prísad, navrhol vylúčiť tvrdé PVC zo spaľovania…).
Politiku náhrady PVC oznámili stovky svetoznámych spoločností ako napr. LEGO, IKEA, AEG, NIKE, Marks and Spencer, SONY, Ravensburger, Eurotunel, Mercedes, Opel , Matel a ďalšie.
Zdroje:
[1] Vedecký výbor Európskej komisie pre toxicitu, ekotixicitu a životné prostredie (SCTEE)
[2] Nordstrom, K., Norback, D.,Wieslander, G., Walinder, R.: Vplyv vlhkosti budov a typu budov na výskyt nosných a krčných symptómov v švédskych nemocniciach, 1999, J. Environ. Med. 1: 127-135
[3] Green paper, Európska komisia, COM (2000)469, 26/7/2000 |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
