 S najväčšou pravdepodobnosťou sa už v najbližších hodinách rozhodne o budúcnosti Košických lesov. Ako sme už informovali, okrem predaja lesov existujú aj iné návrhy, podľa ktorých by tieto lesy mohli ostať vo vlastníctve mesta a dlhy, kvôli ktorým sú lesy po núkané na predaj, by sa splácali z výťažkov novej formy hospodárenia v týchto lesoch. Pri splácaní dlhov by mali výrazne pomáhať aj donori, ktorí investujú do enviromentálnych programov. Mestské lesy by sa takto pravdepodobne transformovali z mestskej s.r.o. na akciovú spoločnosť.
Podľa navrhovaného projektu by sa nie len zachránili lesy vo vlastníctve mesta, ale vzniklo by aj 600 nových pracovných príležitostí. Jeho reálne presadenie záleží od hlasovania mestského parlamentu.
Prečítajte si „Návrh environmentálneho programu pre Košické les, ktorý nám zaslal poslanec mestského zastupiteľstva a líder mimovládnej organizácie ¼udia a voda – Michal Kravčík.
Obsah
o Rámce Environmentálneho programu v Košických lesoch
o Možnosti riešenia získavania vodných zdrojov v Košických lesoch
o Biomasa – Alternatíva pre Komunálnu energetiku
o Návrh na predaj vybraných lokalít v okrajových častiach Košických lesov pre ekologické bývanie
o Ekologické aspekty navrhovaného programu pre Košické lesy
o Certifikácia Košických lesov
o Záver
Environmentálny program pre Košické lesy
Environmentálny program je postavený na podnikateľskej činnosti zhmotňovania finančnej výnosnosti Košických lesov prostredníctvom ich polyfunkčného využívania, aby Košické lesy boli zdrojom surovín, energie, vody, pracovných príležitostí i environmentálnych funkcií lesov pre Košickú sídelnú aglomeráciu.
• Rámce Environmentálneho programu v Košických lesoch
Celosvetové rastúce problémy s vodou priviedli aj Radu Európy i Európsky parlament prijať koordinovanú vodohospodársku politiku v členských štátoch EÚ prostredníctvom zavádzania environmentálnych princípov do integrovaného manažmentu povodí s výrazným posilnením občianskej participácie v jednotlivých krokoch rozhodovacieho procesu ochrany, využívania a tvorby vodných zdrojov. Oficiálny vestník Európskej Komisie publikoval 22. decembra 2000 Rámcovú smernicu EÚ o vodách pod číslom 2000/60/EC( OJ L 327/1). Do troch rokoch sú členské štáty EÚ zaviazané presadiť túto smernicu do svojich legislatívnych noriem v týchto rámcoch:
• ochrana všetkých vôd štátov EÚ
• stanovenie ekologických hodnôt vody
• zavedenie efektívnej prevencie pred zhoršovaním ekologickej kvality vody, pred znečistením povrchových vôd a obnova kvality znečistených povrchových vôd s termínom do 31. decembra 2010
• prevencia pred zhoršovaním kvality podzemných vôd a obnova kvality znečistených podzemných vôd s termínom do 31. decembra 2010
• integrovaný vodný manažment a ochrana vôd na princípe prirodzených celkov so zavedením plánov povodí do roku 2004
• akčný program opatrení na dosiahnutie environmentálnych kritérií pri ochrane vôd
• strategické úlohy pre elimináciu znečistenia vôd nebezpečnými látkami
• intenzívna občianska participácia na príprave integrovaných plánov povodí a zavedenie mechanizmov pre širokú informovanosť verejnosti
Základom je vytvoriť predpoklady pre komplexnú systémovú ochranu vôd prostredníctvom integrovaného manažmentu povodí s veľmi silnou orientáciou na občiansku participáciu pri ochrane vôd, tvorbe a využívaní vôd. Členské štáty EÚ sú povinné rámcovú smernicu zapracovať do svojich legislatívnych noriem do konca decembra 2003 a v ďalších rokoch dosiahnuť stupeň ochrany vôd, tak aby boli naplnené predstavy, ktoré sú definované v uvedených rámcoch. Slovensko ako budúci člen EÚ má veľkú šancu intenzívne prispievať k ochrane vôd, tak ako je to definované v Rámcovej smernici o vodách.
Napriek tomu, že to nie je jednoduché, sú tu veľké príležitosti zrealizovať projekt, ktorý dáva šancu presadzovať udržateľné rozvojové programy ochrany, obnovy i využívania vodných zdrojov pre zásobovanie obyvateľstva kvalitnými vodami, prevenciu pred povodňami spolu s ochranou i obnovou biodiverzity i zmierňovania negatívnych dôsledkov klimatických zmien. Takto navrhované programy majú nie len politickú podporu, ale sú predmetom záujmu podporovaných grantových schém. Veľkú iniciatívu v tejto oblasti má Európska Únia a vo svojich finančných schémach podporných programoch dáva veľkú príležitosť pre tých, ktorí majú záujem realizovať také programy, ktoré integrujú riešenia viacero doteraz neriešených problémov a sú v metodológii, v technikách i v inštitucionálnych rámcoch inovatívne. To znamená, že vznikajú nové poznatky a skúsenosti, ktoré je možné realizovať v iných regiónoch Európy i sveta na riešenie tých istých problémov.
Z týchto dôvodov je možné chápať Košické lesy aj celú sídelnú aglomeráciu mesta Košice s priľahlými územiami ako priestor, ktorý môže slúžiť pre presadzovanie inovatívnych rozvojových programov, ktoré budú realizované na princípoch trvalej udržateľnosti a zároveň vyriešia problémy, ktoré my máme. Toto je jeden zo základných predpokladov toho, aby bolo možné získať grantové finančné zdroje pre potreby mesta Košice. To znamená, že nám by malo byť jasné čo chceme robiť a ako to chceme riešiť. Nemôže to byť naopak.
Na to je však potrebná politická vôľa predovšetkým vedenia mesta, mestských častí, ako aj všetkých reprezentantov politických strán, ktoré určujú politickú kultúru mesta. Ak by sa našla politická vôľa, je veľká šanca súbežne vyriešiť dlhy mesta a rozvojové programy.
V týchto rámcoch ponúkame jednu z možných alternatív odštartovať environmentálny program pre Košické lesy, aby Košické lesy neslúžili iba ako zdroj dreva, ale aby Košické lesy nadviazali na históriu a boli pre Košice i Košičanov zdrojom energie, vody, pracovných príležitostí, obnovy biodiverzity, priestorom pre relaxáciu, priestorom pre praktickú environmentálnu výchovu, priestorom pre stabilizáciu životného prostredia i priestorom pre udržateľný rozvoj celej Košickej aglomerácie.
2. Možnosti riešenia získavania vodných zdrojov v Košických lesoch
Črmeľské údolie Košíc má jedinečný vodný zdroj, ktorý historicky vlastnilo mesto Košice, podobne ako mestské lesy. Po revolúcii mesto Košice požiadalo štát o vrátenie mestských lesov Košiciam. Podobne aj Črmeľský vodovod vlastnilo mesto Košice, ktorý štát v období socializmu zoštátnil. Tento unikátny vodovod dopravuje do Košíc najkvalitnejšie vodné zdroje pre zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou s priemerným prítokom 10 litrov za sekundu. Navrhujeme, aby mesto požiadalo štát o vrátenie tohto majetku, ktoré tvorí distribučná sieť cca 10 km i odberné objekty na prameňoch v Črmeľskom údolí. Je potrebné zdôrazniť, že tieto pramene sú preto, lebo sa dobré hospodárilo i hospodári v Košických lesoch. Ročne do Košíc je dopravených viac ako 300 tisíc kubických metrov kvalitných pitných vôd, za predaj ktorej VVaK (Východoslovenské vodárne a kanalizácie) ročne inkasujú podľa nových cenových výmerov viac ako 5 mil. Sk. Prevádzkové náklady na distribúciu vody odberateľom dosahuje približne 50%.
Preto navrhujeme, aby mesto požiadalo štát o vrátenie majetku v rámci reštitúcii a dohodnúť zmluvné podmienky s VVaK za dodávku vody do ich distribučnej siete. V prípade nezáujmu VVaK o toto riešenie riešiť ako súčasť transformácie vodárni a kanalizácii. Na tomto majetku navrhujeme založiť Košickú vodárenskú spoločnosť so 100%-nou účasťou mesta. Táto Košická vodárenská spoločnosť pripraví v spolupráci s Mestskými lesmi Košice komplexný program posilňovania vododržnosti Košických lesov pre potreby zvyšovania výdatnosti prameňov. Na tento program je potrebné na každom hektári dosiahnuť nárazové plošné zachytenie dažďových v rozsahu 1.000 kubických metrov s predpokladaným vytvorením viac ako 5 l/s.
Tento program si vyžaduje investovať do revitalizácie vodných zdrojov na každý štvorcový kilometer 8 mil. Sk. Ak by sa program realizoval na celých Košických lesoch, potom by si vyžadovala investícia 1,6 mld. Sk. Reálne je však možné realizovať program na približne polovičke Košických lesov (800 mil. Sk).
Zvýšenie výdatnosti využiteľných vodných zdrojov bude dosahovať 475 l/s, čo odpovedá približne 15 mil. kubických metrov vodných zdrojov. Pri súčasnej cenovej úprave (16 Sk za vodné), Košice získajú ročný obrat v priemere 240 mil. Sk. Je predpoklad, že cena vodného bude v budúcnosti rásť a na východnom Slovensku zvlášť, pretože na východnom Slovensku sú neúmerne vysoké prevádzkové náklady na distribúciu vody (veľké prepravné vzdialenosti). Preto toto riešenie zásadne zníži prevádzkové náklady na distribúciu vody pre Košice, pretože vodný zdroj sa bude nachádzať priamo na území mesta a gravitačne bude možné dopravovať vodu do vodovodnej siete.
Toto riešenie prinesie ďalšie efekty v regionálnom merítku, pretože realizovaný program uvoľní vodné zdroje vo Východoslovenskej vodárenskej sústave pre jej využívanie v iných regiónoch východného Slovenska (napríklad presmerovanie vodného zdroja zo Stariny na Východoslovenskú nížinu i vodné zdroje z Drienovca i Bukovca).
Črtá sa taktiež potenciálny priestor v budúcnosti v zmene využívania vodárenskej nádrže Bukovec ako potenciál pre rekreačné využitie za podmienky, ak by došlo k realizácii revitalizačného programu vodných zdrojov hospodársky využívaných lesných ekosystémov až po Kojšovú hoľu.
Toto riešenie ponúka východiská v štátnom záujme rozvojových programov na Východnom Slovensku, preto je tento program zaujímavý pre štát ako súčasť vodohospodárskych rozvojových programov (získavanie vodných zdrojov, protipovodňová ochrana). Preto je vhodné, aby štát v strategických záležitostiach vstúpil do podpory tohto programu. Predpokladáme, že štát prejaví záujem o spolufinancovanie resp. zvýhodní podmienky pre Košice, aby Košice nemuseli predávať les. Pre štát je tento projekt zaujímavý aj z dôvodu nízkej nákladovosti.
Náklady na získanie vodného zdroja 1 liter za sekundu navrhovanou celoplošnou technikou nepresahujú 2 mil. Sk. Doterajšie klasické riešenia sú finančné veľmi náročné. Investície na získanie 1 l/s presahujú až 10 mil. Sk. Týmto riešením Košice získajú vodný zdroj, za vytvorenie ktorého by nemuseli nič platiť, ako je to v ďalšej časti predkladaného projektu popísané. Preto navrhujeme založiť Košickú vodárenskú spoločnosť, aby mohli Košice zhodnocovať tento vodný zdroj pre svoje vlastné potreby. Ročné výnosy z predaja vody odberateľom v Košickej aglomerácii budú dosahovať 240 mil. Sk s predpokladaným čistým výnosom 30% (72 mil. Sk). Z toho dôvodu navrhujeme vytvoriť podmienky pre inštitucionálnu reformu vodárenských inštitúcií na východnom Slovensku na diverzifikovanom princípe. Košice by mohli byť lídrom aj s podanou pomocnou rukou ostatným samosprávam na východnom Slovensku, aby došlo k stransparentneniu transformácie vodárni a kanalizácií.
Navrhovaný projekt vytvorí viac ako 600 pracovných príležitostí pre nezamestnaných, hlavne pre vrstvu nízko kvalifikovaných pracovných príležitostí. Vzhľadom na to, že tento návrh je výsostne netradičný a je málo skúseností, navrhujeme pripraviť projekt obnovy vodných zdrojov v Košických lesoch ako model získavania vodných zdrojov ekologickou obnovou lesných ekosystémov a ponúknuť tento projekt na financovanie z podporných programov EÚ ako jeden z prioritných projektov nenáročného získavania vodných zdrojov, pretože tento projekt má aj ďalšie pozitívne vplyvy (obnova biodiverzity a zmierňovanie negatívnych dôsledkov klimatických zmien. Projekt navrhujeme realizovať v rokoch 2004-2008 s jeho prípravou v roku 2003.
Základné informácie o spôsoboch a technikách obnovy vodných zdrojov
Vodné zdroje je možné získavať prostredníctvom zvyšovania celoplošnej retencie dažďových vôd v ekosystémoch. Celoplošná retencia dažďových vôd spočíva v spomaľovaní odtoku dažďových vôd a zvyšovaní infiltrácie do podzemia, doplňovaní zásob podzemných vôd, znižovaní povodňových prietokov v potokoch a riekach, nadlepšovaní minimálnych prietokov, podpory biodiverzity a ekologickej stability, zvyšovaní prírodného produkčného potenciálu, posilňovaní malého hydrologického cyklu a znižovaní teploty zemského povrchu. Ide o celý komplex retenčných opatrení, ktoré bude potrebné realizovať v Košických lesoch s jedinou podmienkou vytvorenia plošných retenčných kapacít v rozsahu zadržania 100 litrov na každý meter štvorcový prostredníctvom týchto techník:
• Zasakovacie pásy po vrstevniciach pre zastavenie povrchového odtoku dažďových vôd a posilňovania plošnej retencie.
• Mokrade s periodickým i stálym zamokrením na zachytenie prívalových dažďových vôd. Ich veľkosť i priestorový návrh bude závisieť na reliéfových charakteristikách i samotnej zbernej lokality.
• Depresné plochy pre zachytávanie dažďových vôd s periodickou i stálou hladinou. Ich veľkosť i håbka bude závislá od zbernej plochy dažďových vôd. Z poznania hydrologických prepočtov transformácie čiary prekročenia denných prietokov vyplýva potreba vytvorenia akumulačných depresných plôch podľa potreby protipovodňovej ochrany. Realizácia svahových depresií je závislá priamo na reliéfových charakteristikách s výberom lokalít priamo v údolniciach na chrbátoch, vo svahoch i v údolniciach, kde dochádza ku koncentrácii odtoku zo zrážok.
• Drobné prehrádzky resp. stupne z kameňa, dreva alebo iných miestnych materiálov (napr. mačiny) v suchých svahových roklinách, v stržiach i na vlásočniciach prítokov do tokov. Prehrádzky resp. stupne zabránia prehlbovaniu roklín, strží i potôčikov. Podobne ako mokrade, vodné plochy i prehrádzky budú plniť funkciu spomaľovania odtoku dažďových vôd
• Prehrádzky z kameňa a dreva v korytách potokov v širších alúviách. Ich funkciou je vzdúvanie hladiny vody v koryte za účelom vylievania vody do okolitého prostredia, čím sa znižuje rýchlostné pole prúdenia vody, s obmedzením erózie svahov a obmedzením korytotvorných procesov. (V prípade výskytu rýb doporučujeme technicky riešiť tak, aby nedochádzalo k obmedzovaniu migrácie rýb v potoku.)
• Prietočné malé vodné nádrže a rybníky v širších alúviách mimo hlavného toku budú súčasťou zvyšovania retencie a zároveň budú súčasťou rekreácie i extenzívnych rybníkov. Výber lokality i technického riešenia bude predmetom spracovaného celého projektu.
V celom systéme ide o realizovanie jednotlivých techník od najvyšších polôh mikropovodí až po údolnice v lesných ekosystémoch s vytvorením podmienok pre plošné zachytávanie dažďových vôd v štruktúre reliéfu s celkovou bilanciou jednorázového zachytenia dažďových vôd v objeme 19 mil. kubických metrov. To spôsobí následne zmenu čiary prekročenia denných prietokov. Sploštia sa povodňové prietoky a nadlepšia sa minimálne prietoky s predpokladaným ziskom 475 l/s.
Spôsob realizácie
Projekt navrhujeme realizovať v časovom pláne nasledujúcich krokov:
• Marec 2003 – Pripraviť projekt pre financovanie pre šiesty rámcový program EÚ pod spoločným názvom Integrovaná obnova vodných zdrojov v modifikovaných územiach povodí. Pozvať do spolupráce akademickú a vedeckú obec v Košiciach a ponúknuť partnerskú spoluprácu Viedenským partnerom (Univerzita – Viedenské Lesy – WWF) . Získať financovanie pre rozvoj tejto problematiky na obdobie 4 rokov tak, aby bolo možné financovať prípravu, spracovávanie i hodnotenie dosiahnutých výsledkov pre program získavania vodných zdrojov ako modelový príklad riešenia podpory trvalo udržateľných rozvojových programov vo vodnom hospodárstve veľkých sídelných aglomerácií
• Apríl – Máj 2003 - Dopracovať projekt podpory environmentálneho programu v mestských lesoch do úrovne konkrétnych návrhov realizácie s časovými a finančnými schémami a ponúknuť ho záujemcom, ktorí môžu byť potenciálnymi investormi. Pri návrhu odporúčame úzko spolupracovať s UNDP, ktorý by sa pokúsil nájsť darcu, ktorý by prejavil záujem zaplatiť dlhy bankám za mesto vo výške 800 mil. Sk. Mesto by sa zaviazalo realizovať tento projekt v priebehu rokov 2004-2008 zo svojich zdrojov i zdrojov jednotlivých rezortov i medzinárodných podporných programov.
• Jún – december 2003 – spracovanie detailov celého projektu už ako súčasť projektu „Integrovaná obnova vodných zdrojov v modifikovaných územiach povodí“ v spolupráci s domácimi a medzinárodnými partnerskými inštitúciami. Rozpracovaný projekt bude definovať konkrétne kroky realizácie investícií, systém vytvárania pracovných príležitostí, hodnotenie získaných skúseností i spôsob investovania i získavania finančných zdrojov s návrhom odporúčaní pre financovanie Ministerstvom práce a sociálnych vecí (vytváranie pracovných príležitosti), Ministerstvom životného prostredia (získavanie vodných zdrojov, protipovodňová ochrana, podpora biodiverzity, presadzovanie AGENDY 21), Ministerstvom pôdohospodárstva (ochrana lesných ekosystémov i pôdy).
• Rok 2004 – realizovanie I. etapy projektu vo výške investícii 200 mil. Sk v povodí Črmeľského potoka. Hlavný investor Ministerstvo práce a sociálnych vecí SR prostredníctvom vytvorenia 600 pracovných príležitostí pre program obnovy vody v Košických lesoch.
• Rok 2005 – Realizovanie II. Etapy projektu vo výške 200 mil. Sk v oblasti Čiernej Hory. Hlavným donorom Ministerstvo životného prostredia a pôdohospodárstva SR. Revitalizácia hlavného privádzača vodovodného potrubia do Košíc. Monitorovanie a vyhodnocovanie získaných poznatkov z I. Etapy.
• Roky 2006-7 – Dokončenie III. A IV. Etapy projektu vo výške 400 mil. Sk na ostatných lesných plochách s vyhodnotením skúseností z programu s rozpracovaním všetkých relevantných podmienok, ako využívať získané skúsenosti pre oblasť vodného hospodárstva.
3. Biomasa – Alternatíva pre Komunálnu energetiku
Potreba zaistiť plynulú dodávku energie patrí medzi základné celospoločenské priority. Súčasné krytie potreby prevažne zo zdrojov neobnoviteľných foriem energie, napr. fosílnych palív alebo jadrového paliva začína prerastať environmentálne prijateľnú únosnosť. Jednou z možností krytia časti spotreby energie a zároveň minimalizovanie environmentálnych problémov je využívanie biomasy v podmienkách komunálnej energetiky.
Vzhľadom na súčasnú situáciu možno povedať, že problematika využívania zdrojov obnovitel'ných foriem energie, medzi ktorými patrí biomasa na Slovensku k najvýznamnejším, je problematika nová. Napriek tomu si zasluhuje pozomosť.
Štáty s porovnateľnými podmienkami - reálnymi zásobami biomasy kryjú týmto zdrojom energie nasledovné podiely: Rakúsko 19 %, Švédsko 11 %, Fínsko 11 %, Dánsko 6 %,Švajčiarsko 4 %. Vo vyspelých európskych štátoch, USA a Kanade sa realizujú štátne programy zamerané na výskum energetického využitia biomasy, rozširovanie a stabilizáciu obnoviteľných zdrojov cez regionálne energetické koncepcie.
Financovanie prípravy a realizovanie projektu podporuje aj európska politika v oblasti využívania zdrojov obnovitel'ných foriem energie.
Problém dlhodobého zabezpečenia zdrojov palivovej biomasy je veľmi ľahko riešiteľný v lesníctve a u spracovatel'ov dreva, kde je spravidla dostatok suroviny, ktorá sa považuje za odpad.
Druhou možnosťou je pestovanie energetických rastlín ako suroviny alebo dreviny, ktoré sa zberajú - ťažia po krátkej dobe rastu - rýchlorastúce dreviny.
Odpady zo spracovania dreva sa spaľovali a spaľujú. Racionalizácia v tejto oblasti spočíva vo využívaní modemých plne automatizovaných kotolní na spal'ovanie drevných štiepok, resp. biomasy všeobecne alebo kombinovanej výrobe elektrickej energie a tepla.
Ekonomický prínos biomasy
Využívanie biopalív na báze dendromasy pre energetické účely znižuje náklady na výrobu tepla. Pri cene 850 Sk za tonu štiepok sú výrobné náklady na 1 GJ cca 150 Sk. Pri vlastnej " produkcii" štiepok z odpadného dreva je cena za 1 GJ podstatne nižšia. Preto sa štiepky stávajú ekonomicky zaujímavým vývozným artiklom. Z environmentálneho hľadiska je spaľovanie (výroba energie) vhodné z hľadiska podstatného zníženia imisného zaťaženia prostredia pri porovnaní s používaním hnedého uhlia - možnosť získania dotácii.
Ïalšie priame prínosy pre komunálnu sféru:
• mesto môže ovplyvňovať cenu tepla
• vznikajú ďalšie pracovné miesta rieši sa sociálna otázka
• pri získavaní biopaliva sa podporuje lokálne, či regionálne podnikanie
• peniaze za teplo ostávajú v rozpočte mesta (úplne po splatení úveru )
• biopalivo je vyrobené z obnoviteľnej suroviny - dendromasy a tá by mala rást' pravidelne
Finančné zhodnotenie s investičnými nákladmi:
Pri súčasnom objeme ťažby dreva v Košických lesoch ostáva v lese 10 -15 000 ton ročne priemyselne nevyužitej drevnej hmoty. Priamo v Košiciach je ďalších 5.000 ton. Spracovanie tohto množstva na drevné štiepky s prakticky zanedbateľnými mzdovými nákladmi (využitie pracovných síl z Úradu práce) sa získa cca 8 miliónov Sk formou priameho predaja.
Z ekonomického hľadiska je zaujímavý prínos lepšieho zhodnotenia zvyškovej dendromasy pri ťažbe dreva, kde 48 – 50 tisíc ton ročne sa predáva na spracovanie do celulózky za cenu cca 600 Sk/tonu. Využitím tohto množstva dreva na štiepky (opäť so zanedbateľným zvýšením nákladov) predstavuje finančný objem 12,5 mil. Sk pri priamom predaji.
Využitím približne 100 - 150 ha plochy pod elektrovodmi na pestovanie rýchlorastúcich drevín s minimálnym uvažovaným ročným prírastkom 10 ton/ha predstavuje 1000 - 1500 ton štiepok a vo finančnom vyjadrení 0,8 -1 milión Sk ročne. Menší, ale tiež nezanedbateľný finančný efekt môže priniest' aj priamy predaj palivového dreva pre školy v rámci VÚC - samozrejme po zvážení rentability z pohľadu prepravných nákladov. Sumárne teda je možné získať ročne pri terajších cenách dreva 20 - 22 miliónov Sk. S realizáciou je možné začať už v tomto roku bez zaťaženia rozpočtu mesta. Navrhujeme pripraviť projekt s jeho predložením na financovanie Ministerstvu práce a sociálnych vecí.
Finančné zhodnotenie pri investičných nákladoch 10 -12 miliónov korún
Ïalšou možnosťou je piliarske spracovanie vyt'aženého dreva, ktoré sa momentálne predáva ako guľatina. Je pravdou, že nevysušené hranoly a dosky sa len ťažko umiestnujú na trhu s minimálnym zhodnotením oproti guľatine. Pr prvostupňovom spracovaní vzniká približne 30% zvyškovej dendromasy, ktorá po premene na štiepky dá 20 000 ton paliva (pri súčasnej ťažbe 64 000 ton ročne ). To dáva vo finančnom vyjadrení 17 miliónov Sk.
Finančné zhodnotenie pri investičných nákladoch presahujúcich 100 miliónov Sk
Navrhujeme výstavbu kotolne na spaľovanie štiepok, prípadne pri kotolni s vyšším výkonom aj priamo polien je zhodnotenie "odpadného" dreva podstatne vyššie. Pri horeuvedených množstvách dreva je možné "utiahnut"' kotolňu s výkonom 100 MW, pri cene 150 Sk za 1 GJ. Návratnost' takýchto investícií pri cenách zemného plynu z roku 2002 je 4 roky.
Návrh získania potrebné finančných prostriedkov
Projekt „Využívanie biomasy v slovensko - českom hraničnom regione“ získal zo zahraničných zdrojov vo forme grantov a mäkkého úveru 201 783 000 Sk s dobou splatnosti 11 rokov pri 10 % -nom najvyššom možnom úroku. Prvý rok realizácie projektu je odklad splácania istiny. Štátny rozpočet poskytol 32 296 200 Sk. Realizuje sa prevádzka na spracovanie pilín s ročnou produkciou 12 - 15 000 ton peliet z približne 20 000 ton drevného odpadu (viď priložený súbor – info o realizovanom projekte Žilinskou spoločnosťou BIOMASA).
Je možné využívanie ďalších finančných nenávratných zdrojov, ktoré sa ponúkajú. Pri takto získaných finančných zdrojov je návratnost' investícií podstatne kratšia a lesy nám budú produkovať nielen palivo.
Ïalšie prínosy ponúkaného riešenia
Základným predpokladom realizácie tohto riešenia je dobrá vôľa zainteresovaných ponúknuť Košiciam i spoločnosti nové netradičné riešenia, ktoré harmonizujú vzťahy medzi ekonomickými, environmentálnymi, kultúrnymi i sociálnymi záujmami komunít i spoločnosti. Navrhované riešenia práve ponúka priestor presadzovania trvalo udržateľných rozvojových programov pre 21. storočie.
Preto cieľom projektu je:
• Premietnuť filozofiu a trvalo udržateľné princípy definovaných v AGENDE 21 do rozvojových programov Slovenska pre tri úrovne (národnú, regionálnu a lokálnu) a ponúknuť ich spoločnosti.
• Ukázať spoločnosti, že existujú lacnejšie, spoločensky tolerantnejšie a ekologický prijateľnejšie riešenia.
• Ukázať spoločnosti, čo to znamená v praxi konkrétna realizácia trvalo udržateľných princípov.
• Posilniť aktivity z dola a dať priestor občanom aktivizovať sa pri ochrane ich práv na zdravé životné prostredie a šetriť naše dane pri riešení spoločenských potrieb.
• Ponúknuť spoločnosti moderný a efektívny model hospodárenia, využívania a ochrany obnoviteľných prirodných zdrojov na Slovensku.
• Na regionálnej úrovni ukázať možnosti efektívneho inštitucionálneho zabezpečenia podnikatelských spoločností s posilňovaním zodpovednosti miest a obcí za stav obnoviteľných prirodnych zdrojov na vlastných územiach
• Ukázať, že je možné obnovovať prirodne zdroje v súlade s ďalšími potrebami udržatelného rozvoja (prevencia pred povodňami, podpora biodiverzity, prírodného potenciálu i zmierňovanie negatívnych dôsledkov klimatických zmien).
4. Návrh na predaj vybraných lokalít v okrajových častiach Košických lesov pre ekologické bývanie
Aglomerácia Košíc podľa doterajších hraníc intravilánu mesta neumožňuje ďalší perspektívny rozvoj a rozširovanie mesta z pohľadu rodinného bývania, čo najviac spojeného s prírodou, mimo bezprostredného dosahu a dotyku s mestom. Z pohľadu ponúk mesta, alebo vytvárania výhodných lokalít pre obyvateľov Košického regiónu toto mesto za posledných 15 rokov neprišlo so žiadnou alternatívou a riešením v prospech záujemcov o bývanie v rodinných domov osadených do prírody v dotyku s mestskými lesmi.
Mesto doposiaľ ponúka rozvoj bývania v bytových sociálnych a nájomných bytoch (viď. soc. byty Luník IX., byty na Čechovej, Golianovej pripravované zahustenie výstavbou na Terase, alebo obytný súbor plánovaný na ďalšom okrsku sídl. ahanovce). Určite je to len jedno z riešení, ktoré prináša skôr výdavky ako príjmy pre mesto. Mesto aj pri svojej nezávidenniahodnej finančnej situácii má možnosť vytvoriť predpoklad pre rozvoj individuálny bytovej výstavby.
Navrhujeme diverzifikáciu malej časti mestských lesov, čiže odčlenenia vytypovaných lokalít vo vhodných lokalitách pre takzvané ekologické bývanie.
Postup a harmonogram spojenýn s týmto návrhom
• Výber vhodných lokalít
výber lokalít, ktoré sú vhodné na tento zámer a splňajú predpoklad na takúto formu bývania u záujemcov (Myslava – Kamenný potok, Bankov, Čermeľské údolie, Jahodná, Družstevná, Košická Belá, Košická hora - Furča, Beniakovce, Krematorium, les za ahanovským sídliskom, Nižný Klatov, Opátka, Podhradová, Kavečany, Kostoľany) s výberom lokalít v termíne do 04/2003
• schválenie vybraných lokalít v mestskom zastupiteľstve na odpredaj pre ekologické bývanie (bývanie v prírode v menších skupinách domkov, rančové bývanie na väčších plochách)
Termín májové – junové zastupiteľstvo 2003
• predaj pozemkov záujemcom termín od 07/2003 – neobmedzene
2. Cena pozemkov a náklady spojené s predajom
Po prieskume trhu je záujem o pozemky v týchto lokalitách v cene od 200 do
300.- Sk / m2.
Navrhujeme cenu: 200.- Sk/m2
Náklady: geometrické plány, kúpne zmluvy, zápis do katastra znáša kupujúci.
Od 07/2003 do 07/2004 predpokladaný príjem z predaja cca 200.000.000.- Sk, pri cene 200.- Sk/m2 – sa predá asi cca 100 hektárov. Pozemky by sa predávali od výmery 10 árov až do 1 – 2 ha a viac. V daľších rokoch predaj daľších pozemkov až do konečnej výmery 500 ha vytypovaných plôch vhodných na výstavbu s konečným finančným efektom pre mesto cca 1,0 miliardy Sk.
• Technické podmienky
Vo vytypovaných lokalitách prihladať na možnosť využitia asfaltových obslužných lesných ciest , ktoré týmito lokalitami prechádzajú (asfaltové komunikácie, prípadne spevnené lesné cesty). Elektrická energia – vo väčšine lokalít / Myslava – Kamenný potok, Jahodná, Bankov, Košická Belá, Kavečany je možnosť napojenia sa na elektrickú energiu. Týmito lokalitami prechádzajú významné rozvody elektrických trás. Dôležítá podmienky ekologického bývania je alternatívne zdroje energie:
• kúrenie: - alternatívne – slnečná energia
- tepelné čerpadla
- biomasa
- kotly na spalovanie drevnej hmoty
• odpadové hospodárstvo:
• separovaný zber
• čističky odpadových vôd
• Vyhodnotenie
Za predaj cca 19 000 ha mestských lesov sa ponúka cca 360 mil Sk.
Za predaj najbonitnejšieho lesa na Opátke cca 3 500 ha sa ponúka cca 340 mil Sk.
Za predaj cca 500 ha okrajovách plôch lesa (pasienky, lúky, časti lesa s minimálnym porastom - hrubé tržby v objeme cca 1,0 miliardy Sk. Z toho 50% splatenie dlhovej služby a 50% dane, investície do infraštruktúry.
5. Ekologické aspekty navrhovaného programu pre Košické lesy
Lokality, ako Bankov, Alpinky, Lajoška, Rákocyho prameň, Lajoška alebo Kráľova studňa slúžia už minimálne 150 rokov pre košičanov, ako miesta pre oddych a poznávanie prírody. Väčšina mestských lesov v Európe, ale aj na Slovensku (Bratislava, Trenčín a pod.) má zdôraznenú práve oddychovo – športovo –
náučnú funkciu.
Mestské lesy Košice už vykonali niekoľko krokov v tomto smere: začali budovať bežkárske trasy (Kavečany – Hrešná – Vysoký vrch), bežecké trasy a cyklotrasy (Čermeľ). Navrhujeme zahustiť túto sieť trás a naviazať na ne rôzne súťaže, preteky, rešpektujúce záujmy ochrany prírody.
Ïalej, vo vytypovaných nevyužívaných objektoch (napr. pri obci Sokoľ) navrhujeme vybudovať terénne strediská pre environmentálnu výchovu a vzdelávanie žiakov (v rámci predmetu Environmentálna výchova, ktorý je súčasťou osnov). Za tieto služby by platili školy, finančná podpora je možná aj od Ministerstva školstva. Toto stredisko bude zároveň slúžiť pre relaxačno turistické pobyty pre deti a mládež z Košíc (prímestské tábory), v ktorých budú ponúkané služby pre účastníkov táborov.
Navrhujeme vybudovať 5 ornitologických pozorovacích staníc (jednoduchý zrubový objekt podobný poľovníckemu posedu). O takýto druh ponúkaných služieb je veľký záujem zo strany ornitológov, najmä Západnej Európy a USA aj v rátane sprievodcovských služieb, čo sú ďalšie pracovné príležítostí. Ide o solventných lientov, ktorí budú znamenať prínos finačných zdrojov pre Košice a rozvoj ich cestovného ruchu ako významný zdroj turistickej destinácie vo východnej časti strednej Európy.
Pre objekty, nachádzajúce sa na území ML (chaty Diana, Zálom a pod.) je nevyhnutné vypracovať marketingové plány, zamerané na solventných klientov, ktorým sa budú ponúkať environmentálne programy (pozorovanie prírody, zber lesných plodov a pod.). Klienti budú platiť za ubytovanie aj program. Tieto objekty budú slúžiť aj pre realizáciu tréningov typu Outward Bound (metóda vyvinutá v USA), ktoré sú zamerané na testovanie vzájomných vzťahov a posilnenie pracovných kolektívov v extrémnych podmienkach. Tieto programy sú vyhľadávané práve úspešnými firmami.
Všetky tieto programy navrhujeme rozpracovať do projektových produktov a ponúknuť na financovanie zo štrukturálnych fondov pre podporu turizmu s ich následným realizovaním. Nevyžadujú si prakticky žiadne investičné finančné prostriedky. Finančé prostriedky sú potrebné na koordináciu i na dopracovávanie pmarketingových stratégií. Predpokladaný odhad vzniku pracovných príležítostí je 100.
Environmentálnymi úžitkami ochrany mestských lesov budú:
• ochrana a zachovanie biodiverzity, jedinečnej v podmienkach Európy. Treba si uvedomiť, že napríklad veľké dravce (vlk, rys, medveď, orol, výr) sa v Západnej Európe už prakticky nevyskytujú.
• protipovodňová ochrana (lesy majú schopnosť zadržiavať zrážky a chrániť tak obývané oblasti, najmä v úzkych dolinách, akými je napr. Čermeľská a Suchá dolina). Je to v súlade s programom vytvárania vodných zdorjov pre zásobovanie Košíc
• vytváranie stabilizácie klimy pre Košice (priaznivá vlhkosť vzduchu, znižovanie relatívnej rozkolísanosti zrážok i teplôt počas priebehu celého roka)
• zachovanie a posilnenie prirodzenej štruktúry lesov, zlepšenie druhovej a vekovej skladby lesov
Toto je dôvod na certifikáciu Košických lesov. Certifikát môže udeliť celosvetová ochranárska organizácia WWF. Na SLovensku je zatiaľ iba jediný certifikovaný les. Certifikát je zárukou trvalo udržateľného menežmentu lesov a certifikované drevo sa zároveň lepšie zhodnocuje na svetovom trhu, pretože mnohé firmy sú ochotné zaplatiť za certifikované drevo vyššiu cenu, kvôli zachovaniu svojho dobrého mena.
Realizáciou tohto programu sa vytvorí v podmienkach Košickej sídelnej aglomerácie unikátny integrovaný a komplexný systém zladenia ekonomických, sociálnych, kultúrnych a environmentálnych úžitkov pre komunity, ako model konkrétnej implementácie trvalo udržateľných rozvojových programov pre komunity.
6. Certifikácia Košických lesov
Navrhujeme, aby v tomto roku prebehol proces certifikácie Košických lesov systémom FSC. Kritéria, ktoré je potrebné splniť pri hospodárení v lese, tvoria súbor ekologických, sociálnych a ekonomických štandardov. Zaisťujú, že vlastník rešpektuje ekologické limity, nehospodári na úkor miestnych obyvateľov a rešpektuje práva ostatných.
Šetrné hospodárenie bude zaisťovať vitalitu lesa, regeneračnú schopnosť, jeho biologickú rozmanitosť, ochranu vzácnych biotopov i ohrozených druhov rastlín alebo živočichov. Rovnako Košické lesy budú poskytovať trvalé zázemie pre okolité obce, či už ekonomické, rekreačné alebo ochranu proti záplavám a kvalitný zdroj dreva a ďalších doplnkových služieb. Navrhujeme, aby certifikácia sa vzťahovala nie len na samotné drevo, ale rovnako na výrobky z neho. V praxi to znamená, že certifikovaní je vedľa lesov aj drevospracujúci priemysel a ďalšie doplnkové služby.
Výhody certifikácie lesov
Lesná certifikácia je moderným tržným nástrojom, bude podporovať hospodárenie v jeho slobodnom rozhodnutí hospodáriť trvalo udržatelným spôsobom a túto snahu dôveryhodne deklarovať na verejnosti prostredníctvom loga FSC na produktoch z Košických lesoch. Certifikácia bude znamenať komparatívnu tržnú výhodu. To sa prejaví zvýšeným záujmom o sortimenty dreva alebo drevárenských výrobkov. Certifikát FSC sa stane významným faktorom pre odbyt dreva na trhoch v západnej Európe, kde narastá počet zákazníkov, ktorí vyžadujú výrobky zo značkou FSC. Certifikát FSC zákazníkom zaručí, že drevo pochádza zo šetrne obhospodarovaného lesa. Lesná certifikácia FSC je navyše pre vlastníka lesa prestížnym ocenením ich snahy o prírode blízke lesné hospodárenie.
V prípade, že sa zmení majiteľ lesov, certifikát sa stane NEPLATNÝM!
Táto certifikácia vytvára nové veľké možnosti nielen čo sa týka drevospracujúceho priemyslu, ale aj rozvoja cestovného ruchu a turizmu a ďalších doplnkových funkcií v danej lokalite. Tie sa dajú doplniť a zrealizovať za pomoci množstva menších aktivít, ktoré dohromady budú vytvárať funkčný systém nielen čo sa týka dlhodobých finančných ziskov, ale aj plnenia nenahraditeľných environmentálnych, ochranných a zdravotno – rekreačných funkcií lesného ekosystému.
Niekoľko príkladov aktivít:
• budovanie náučnych chodníkov,
• budovanie pozorovacích stanovíšť (v lese aj pri vode),
• sprievodcovské služby,
• prímestské tábory,
• relaxačno – vzdelávacie centrá (slúžiace nielen pre širokú verejnosť, ale aj firmy a skupinové zájazdy),
• rozširovanie cykloturistických a bežkárskych trás a služieb s tým spojených (požičovne bicyklov, lyžiarskeho výstroja...),
Na poskytnutie naozaj kvalitnej a serióznej štúdie o možnostiach využívania Košických lesov je potrebné vypracovať podrobnú a vyčerpávajúcu analýzu stavu i príležítosti environmentálnej orientácie v Košických lesoch.
Podrobná analýza si bude vyžadovať okrem podkladov zohľadňujúcich lesné hospodárstvo aj hodnotenie funkcií a rizík z environmentálného (environmentálne externality, vodné hospodárstvo, turizmus a pod.) a verejnoprospešného hladiska pri súčasnom stave a pri stave, ktorý sa plánuje.
7. Záver (...v histórii je naša budúcnosť...)
Máme šancu nadviazať na historickú kontinuitu, aby Košické lesy sa stali zdrojom ekonomických, sociálnych, kultúrnych a environmentálnych potrieb mesta slobodného mesta Košice, tak ako to bolo v minulost.
Autori predkladaného programu
Michal Kravčík, Ján Hronský
¼udia a voda
Štefan Szabó,
SOSNA
Branislav Moňok,
Spoločnosť priateľov Zeme a Lesoochranárske zoskupenie VLK
Alexander Šamo,
občan Košíc
Ivan Hoško,
Slovenská nadácia pre obnovu vody v krajine
Jozef Kandráč,
realitná kancelária Fok Real
Košice, február 2003
KONTAKTY:
Ludia a voda, Pražska 4/413, 040 11 Košice, tel.fax: 055 6428 184, e-mail: [email protected],
Sosna, Pražská 2, 040 11Košice, tel.: 055 6445124, fax:055 644512, e-mail: [email protected],
Spločnosť priateľov zeme, Alžbetina 53, P.O.BOX H 39, 040 01 Košice Tel: 055 6771617, fax: 055 6771617, e-mail: [email protected],
Fok real, Pribinová 8, 040 01 Košice, tel.fax: 055 6258864, e-mail: [email protected],
Alexander Šamo, občan Košíc, Jenisejska 21, Košice, tel: 0905 636 445,
Slovenská nadácia pre obnovu vody v krajine, Pražská 4, 040 11, Košice, tel.fax: 055 6428 184, e-mail: [email protected] |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
