Košický Župný dom a Spišský hrad asi pôjdu pod bratislavskú správu
V rámci decentralizácie štátnej moci a reformy verejnej správy na základe zákona č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov dňa 19. decembra 2001 poslanci vúc odsúhlasili zriadenie Úradu Košického samosprávneho kraja. Približne štyri mesiace po tomto akte predseda vúc Rudolf Bauer zvolal tlačovú besedu, aby zhodnotil súčasný stav.
Financie a verejné práce
Vyššie územné celky postupne preberajú zodpovednosť za chod viacerých oblastí verejného života, čo bez financií nie je možné. Tie úrady vúc získajú buď priamo z Ministerstva financií SR, prípadne z príslušných krajských úradov v rámci delimitácie majetku pri prevode správcovských činností jednotlivých rezortov ako i z činnosti priradených organizácií. Rudolf Bauer prezentoval rozpočet Košického samosprávneho kraja v dvoch kapitolách - ako bežný a kapitálový.
V bežnom rozpočte sa pre Košický samosprávny kraj v roku 2002 v návrhu počíta na školské zariadenia je to 614 miliónov 162 tisíc, na kultúrne zariadenia 69 miliónov, pre zariadenia sociálnej pomoci 161 miliónov 645 tisíc. V kapitálovej časti na kultúrne zariadenia 27 miliónov 900 tisíc, na školské zariadenia 35 miliónov 716 tisíc, na zariadenia sociálnej pomoci 2 milióny 18 tisíc, na činnosť vyššieho územného celku 12 miliónov 585 tisíc.
Pracovníci úradu vúc už pripravili pre poslancov informačný materiál, ktorý uvádza rozvojový program priorít verejných prác Košického kraja na roky 2002 až 2005. Ten vznikol na základe spolupráce vedenia vúc s mestskými a obecnými samosprávami, pričom priority navrhovali primátori a starostovia, resp. obecné zastupiteľstvá.
Poslanci vúc teda získajú tento materiál bez priamej možnosti jeho ovplyvnenia. Stalo sa tak na základe súčasného legislatívneho stavu, schválenie priorít ešte podlieha ministerstvu, ale Rudolf Bauer verí, že sa situácia budúcim rokom zmení.
"Materiál sme zaslali na ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja. Tento program je možné aktualizovať každý rok. Predpokladám, že už budúci rok bude zákon novelizovaný a bude aj iná procedúra na schvaľovanie priorít, teda bude o tom rokovať a schvaľovať zastupiteľstvo vyššieho územného celku."
Celkový objem verejných prác je vyčíslený nad 40 miliónov Sk, najväčšia položka sú geotermálne vrty pri obci Ïurkov. Pomerne veľká časť z týchto peňazí pôjde aj na práce pri dobudovaní kanalizácie, vodovodov a čističiek odpadových vôd v tých oblastiach, ktoré majú výraznejšie problémy.
Zamestnanci VÚC
K 14. marcu 2002 mal Úrad Košického samosprávneho kraja 29 zamestnancov, stále sa však zvyšuje počet žiadostí o zamestnanie. V súčasnosti ich evidujú už 826. "Je to odraz vysokej nezamestnanosti na východe Slovenska," konštatoval Rudolf Bauer.
Možnosť prijímania nových pracovníkov je limitovaná, určená termínmi prevodu kompetencií v jednotlivých rezortoch. Napríklad v kultúrnej oblasti, kde sa kompetencie prenášajú k 1. 4. 2002 už na Úrad Košického samosprávneho kraja prešli robiť traja pracovníci z krajského úradu. Rovnako je tomu v oblasti dopravy. Pokiaľ ide o sociálne služby, nových pracovníkov pre tento odbor zatiaľ neprijali, pretože väčšia časť kompetencií na vyšší územný celok prejde k 1. júlu.
"Vypísali sme výberové konania, ktoré boli zverejnené už minulý týždeň. Ide o miesta vedúceho odboru školstva, vedúceho odboru sociálnych vecí, vedúceho odboru regionálneho rozvoja a lekára Košického samosprávneho kraja. Termín je do osemnásteho."
Aj v oblastiach, kde budú kompetencie na vyššie územné celky prevedené až 1. 7., musia byť tieto miesta obsadené, aby mohol prebiehať delimitačný proces. Napríklad len v rezorte kultúry prechádza pod košický vúc 22 inštitúcií.
"Od 1. marca sme zriadili pracovnú komisiu, kde sú zástupcovia vúc, krajského úradu, zástupca ministerstva kultúry a zástupca katastra. Táto komisia má za úlohu skontrolovať podklady pre delimitačné protokoly, jednotlivé zariadenia. Podľa zákona prechádza v kultúre zakladateľská funkcia na náš úrad, rovnako majetok, pričom delimitačné protokoly majú byť podpísané do dvoch mesiacov."
Spišský hrad a Župný dom
V kultúrnom rezorte to vrie asi najviac. Ako problematické sa javí správcovstvo Spišského hradu a Župného domu v Košiciach.
V čase vzniku zákona o vyšších územných celkoch bolo viacero návrhov. Nie všetky zohľadňovali prirodzené a historické územno-kultúrne regióny a tak sa stalo, že Spiš je teraz rozdelený na dve časti - medzi Košický a Prešovský vyšší územný celok. Spišský hrad sa nachádza na území Košického samosprávneho kraja, ale v súčasnosti je v správe Spišského múzea so sídlom v Levoči, ktoré sa nachádza v Prešovskom samosprávnom kraji. Podľa Rudolfa Bauera je dohoda s vedením Prešovského vúc možná, ale zamiešala sa do toho "všemocná" Bratislava s tým, že z poverenia Ministerstva kultúry SR má byť Spišský hrad v správe bratislavského Slovenského národného múzea.
"Pred viac ako dvoma týždňami som o tom rokoval s ministrom kultúry Milanom Kňažkom. Dali sme aj písomné stanovisko, mali sme zástupcu aj na porade na ministerstve kultúry.
Myslíme si, že návrh ministerstva kultúry, podľa ktorého by správcovstvo Spišského hradu prešlo pod Slovenské národné múzeum, nie je správny. Spišský hrad bol vždy spravovaný v rámci východného Slovenska, dlhé roky patril pod Východoslovenské múzeum. Nie je žiadny dôvod, aby teraz patril pod Bratislavu. Aj v duchu verejnej správy, v duchu decentralizácie, veci sa majú spravovať na čo najnižšej úrovni riadenia. Len keď to tá úroveň nedokáže, má prejsť na úroveň vyššiu. Tú takýto dôvod nie je.
Vážne je i to, že koncepcia počítala s viaczdrojovým financovaním. I keď národná pamiatka Spišský hrad nikdy nebude zisková inštitúcia, prostriedky naň by išli z nášho rozpočtu, miestnej úrovne, štátneho rozpočtu i ďalších možných európskych a nadačných zdrojov. Keď bude správcovstvo centralizované, odpadá možnosť finančnej podpory z našej strany."
Ešte menej pochopiteľný je bratislavský postoj k vlastníctvu košického Župného domu. Ten je v správe Východoslovenského múzea, ktoré prechádza pod Košický samosprávny kraj k 1. 4. 2002. Podľa zákona o vyšších územných celkoch by aj všetok majetok mal prejsť pod vyšší územný celok. V budove však sídli Východoslovenská galéria, ktorá patrí priamo pod Ministerstvo kultúry SR.
"Ministerstvo kultúry iniciovalo, aby správa Župného domu bola vyňatá spod Východoslovenského múzea skôr, ako bude Východoslovenské múzeum v našej správe. Týmto neprejde Župný dom pod vyšší územný celok. Dal som písomné stanovisko, že to poškodzuje vyšší územný celok, pretože som presvedčený, že Župný dom by mal byť majetkom regionálnej samosprávy nielen u nás, ale všade. Tak ako pri mestách prechádzali historické radnice zo zákona do majetku miest, mali by podľa môjho názoru prechádzať aj župné domy pod správu vyšších územných celkov."
Ako v prípade Spišského hradu, tak aj pri košickom Župnom dome je Úrad Košického samosprávneho kraja vlastne bezmocný. Všetko je ešte v rukách prednostov krajských úradov štátnej správy. Ak prednosta Krajského úradu v Prešove odoberie správcovstvo Spišského hradu spod Spišského múzea namiesto toho, aby sa dohodol s vedením košického vúc a prednosta Krajského úradu v Košiciach Štefan Vranovský odoberie košický Župný dom zo správy Východoslovenského múzea skôr, ako budú majetky delimitované na vyššie územné celky, budeme na východe republiky sledovať, ako o historicky významných a dejinne spätých objektoch s obyvateľmi rozhodujú bratislavskí úradníci. Štátna správa na krajskej úrovni však zvyčajne vykonáva úlohu poslušných vyslancov štátneho centra a tak by bolo naozaj veľmi prekvapujúce, ak by prednostovia boli ústretovejší voči regionálne blízkym obyvateľom viac, než voči Bratislave.
Župný dom bol aj predpokladaným sídlom Úradu Košického samosprávneho kraja. Keď bude patriť priamo pod ministerstvo kultúry, bude nutné nájsť iné riešenie. Jedno tu už je. Sídlom by mohla byť Divízna budova na Námestí maratónu mieru.
"Východoslovenské múzeum tu platí ročné nájomné takmer milión Sk. Máme ponuku od mesta Košice, aby táto budova prešla do vlastníctva vyššieho územného celku. Tým sa vyrieši problém výšky nájomného Východoslovenského múzea a náš úrad by mohol sídliť v druhej polovici, ktorá je tam voľná. Sú to veľké priestory, mohli by sme tam prijať ďalšie inštitúcie, napríklad košickú pobočku Matice slovenskej a podobne. Podklady sme už odovzdali na ministerstvo vnútra. Minister vnútra by mal predložiť materiál vláde, aby to štát udobril. Urobilo by sa to tak, že by sa hodnota budovy odpísala z dlhu Košíc voči štátu."
Ïalšie pracoviská vúc
Košický samosprávny kraj sa nachádza na ploche je 6 753 štvorcových kilometrov, zahàňa 7 okresov. Aj z toho dôvodu je vedenie vúc rozhodnuté vybudovať vysunuté pracoviská.
Zatiaľ budú v Michalovciach, v Spišskej Novej Vsi a v Rožňave, ktoré by mohli začať pracovať už v apríli. Vo vyhliadke je aj vysunuté pracovisko v Trebišove.
"Budú mať tri hlavné funkcie. Je to predovšetkým regionálny rozvoj, pre koordináciu činností, ktoré v daných oblastiach máme vykonávať. Zároveň budú tieto pracoviská poskytovať servis pre poslancov zastupiteľstva vúc, poslúžia aj ako prijímacia kancelária pre občanov, aby kvôli každej veci nemuseli cestovať do Košíc."
Na týchto pracoviskách jeden až dvaja zamestnanci, pre všetky centrá ich bude osem.
Najbližšie zasadnutie zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja
Rudolf Bauer zvolal poslancov na najbližšie zastupiteľstvo na 21. marca o 11.00 hod. do siene Východoslovenskej galérie na Hlavnej 27 v Košiciach.
Program rokovania:
1. Otvorenie
2. Voľba návrhovej komisie
3. Rokovací poriadok zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja
4. Symboly Košického samosprávneho kraja
5. Návrh rozpočtu Košického samosprávneho kraja na rok 2002
14. 3. 2002
Slavomír Szabó
[email protected] |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
