 Mestské zastupiteľstvo na svojom zasadnutí dňa 27. 2. malo v rokovacom programe body, ktoré sa priam existenčne dotýkali života mesta nie len v roku 2003, ale následky rozhodnutí mohli ostať trvalé. Išlo predovšetkým o rozpočet mesta, ktorý v pôvodnom návrhu počítal aj s odpredajom, prípadne dlhodobým prenájmom Košických lesov.
V úvodných bodoch programu primátor mesta Zdenko Trebuľa predniesol správu o plnení ozdravného režimu. Ten bol prijatý v marci minulého roku, aby na mesto pre jeho dlhovú zaťaženosť nebola uvalená nútená správa. To obdobie má mesto za sebou. Nielenže nútená správa nehrozí, ale taktiež nie je nutné pokračovať v ozdravnom režime. Inými slovami – Košice v rámci zákonom stanovených kritérií ozdraveli. Výsledok hospodárenia za január 2003 predstavuje prebytok 108,3 milióna Sk.
Primátor uviedol: "Pri realizácii výdavkov mesto prednostne uhrádzalo záväzky po lehote splatnosti. Záväzky mesta z obchodného styku k 31. 1. 2003 boli znížené oproti stavu k 31. 12. 2002 o 10,5 milióna Sk. Od prijatia ozdravného režimu došlo k celkovému zníženiu záväzkov z obchodného styku o 253,3 milióna Sk.
Záväzky z dlhovej služby (úvery) boli oproti stavu k 31. 12. 2002 zvýšené o 1,4 milióna Sk. Od prijatia ozdravného režimu došlo k celkovému zvýšeniu záväzkov z dlhovej služby o 70,6 milióna Sk. Tento stav bol spôsobený čerpaním úverových zdrojov na zníženie záväzkov z obchodného styku.
V štruktúre celkových záväzkov došlo k zníženiu záväzkov po lehote splatnosti nad 60 dní o 545,8 milióna Sk oproti stavu k 31. 3. 2002. Záväzky po lehote splatnosti nad 60 dní predstavovali k 31. 1. 2003 104,1 milióna Sk.
Celkový stav záväzkov k 31. 1. 2003 predstavoval 1 644 miliónov Sk, z toho záväzky po lehote splatnosti 126,1 milióna Sk, t.j. 11,25% bežných príjmov roku 2002, čo znamená, že mesto Košice už nespåňa podmienky ozdravného režimu.“
Samozrejme, pokiaľ by sa situácia v hospodárení mesta zmenila, zákonná povinnosť zavedenia ozdravného režimu by bola opäť aktuálna; pri jeho nezvládnutí aj nútená správa. Práve preto bolo schvaľovanie rozpočtu na rok 2003 mimoriadne citlivým bodom.
Jeho najcitlivejšou stránkou bolo hlavne rozhodnutie, či do rozpočtu započítať aj financie vo výške 300 miliónov Sk z predaja, prípadne dlhodobého prenájmu Košických lesov. Myslím si, že zbytočne nedramatizujem, ak tvrdím, že práve na vlastníctvo lesov sú Košičania veľmi citliví. Mesto však v reštruktualizácii dlhovej zaťaženosti ráta aj s príjmami, ktoré sa mali poskytnúť práve takouto obchodnou transakciou.
V poslaneckej diskusii k tomuto bodu programu sa objavilo väčšie množstvo protichodných názorov.
„Musíme hľadať rýchle finančné zdroje,“ apeloval na poslancov primátor mesta, ktorý chápe možné riziká, pokiaľ si mesto nebude plniť svoje záväzky voči bankám. V čase kulminácie dlhovej zaťaženosti mesta sa dlhy vyšplhali na 2,2 miliardy. V súčasnosti predstavujú 1,644 miliardy. Splácanie je nutné zabezpečiť tak, aby sa zachovali všetky vitálne funkcie mesta. „Keď nezískame financie z lesov, treba povedať z čoho. My nemáme rezervný fond,“ uviedol primátor.
Pri návrhoch na dopredaj Košických lesov existuje aj návrh na ich ekologicko-hospodárske využitie, ktorý vznikol spoluprácou viacerých subjektov a presadzuje ho hlavne poslanec mestského zastupiteľstva a líder mimovládnej organizácie ¼udia a vodaMichal Kravčík.
„Na enviromentálny program sa pozerám ako na niečo reálne,“ uviedol primátor, avšak s tým, že tento program si vyžaduje aj investície zo strany mesta, ktorých návratnosť nie je krátkodobá. Bankám však treba platiť rýchlo.
Je to aj problém priemyselného parku Košice-Pereš. Ako povedal primátor, existujú reálni investori, ktorí by svoj kapitál využili v rámci regiónu Košíc a vytvorili by pracovné príležitosti. Potrebujú však priemyselný park. Na jeho existenciu by Vláda SR uvoľnila cca 240 miliónov, ale 60 miliónov musí investovať mesto. Nemá ich.
Do rozpravy vstúpil aj poslanec Michal Kravčík. Podľa jeho vyjadrenia mestské zastupiteľstvo vo februári 2002 prijalo uznesenie, že okrem predaja a prenájmu mestských lesov je možné tento majetok zhodnotiť aj transformáciou spoločnosti Mestské lesy, s.r.o. na akciovú spoločnosť, prípadne prijať iné alternatívy, medzi ktoré radí ekologicko-hospodársky program. Pritom mesto vypísalo verejno-obchodnú súťaž len na predaj a prenájom lesov a účasť na nej podmienilo zložením zálohy vo výške 1 milión Euro. V tomto podľa jeho vyjadrenia neboli splnené všetky možnosti hospodárskeho využitia majetku tak, ak sa na tom uzniesli poslanci. Mimochodom, v prestávke počas diskusie nám povedal, že pre nerovnosť v obchodnej súťaži a pre nevyužitie možností schválených poslancami prediskutuje s odborníkmi celú záležitosť v tom zmysle, že ju nakoniec možno podstúpi na Ústavný súd SR.
Predaj lesov mal aj svojich zástancov. Medzi nich patril napríklad poslanec mestského zastupiteľstva a starosta MČ Košice – Nad jazerom Ján Jakubčiak: “Čo máme z takého majetku, ktorý má hodnotu dve až tri miliardy, ale teraz nám ročne vynáša 10 miliónov? Ak sa lesy nespeňažia, banky nám všetko zoberú. Ak sa štvrtina, alebo pätina lesov predá, máme potrebný finančný obnos a v zbytku lesov možno vykonať ekologický program, ktorý navrhuje poslanec Kravčík.“
Vzhľadom na rozloženie politických síl v mestskom parlamente mala konečné slovo koalícia politických klubov SDKU-OKS a KDH-DS. Títo už v denníku Korzár uviedli, že rozpočet schvália, ale bez predaja lesov. Tých 400 miliónov, ktoré v rámci reštruktualizácie dlhovej zaťaženosti musí mesto uhradiť, navrhujú získať nie z predaja a prenájmu lesov, ale z výnosov aktív mesta. Teda z predaja iných nehnuteľností a ekonomických výnosov podnikateľských aktivít mesta.
V rámci svojho návrhu uviedli celý rad úloh, ktorými poverili prevažne riaditeľa magistrátu. Ide o zmapovanie efektívnosti práce mestských podnikov, kde každý z nich bude musieť dokladovať vlastný majetok, zamestnanosť, dlhovú zaťaženosť a podobne. Celkovo pôjde o zmapovanie tých podnikateľských aktivít, ktoré slúžia občanom mesta, ale je možné, že vo svojej činnosti majú rezervy, ktoré je možné odstrániť. Tiež navrhujú zníženie výdavkov na ich činnosť ako i na činnosť samosprávy mesta tak, aby po záverečnom zhodnotení a následovných zmenách bolo možné dať veci do pohybu a získať 300 miliónov na splácanie dlhov.
Poslanci nakoniec hlasovali o tomto návrhu, pričom návrh bežného rozpočtu mesta na rok 2003 odsúhlasili v takomto stave – príjmy 1 388 301 000 Sk, výdavky 1 338 301 000, čiže rozdiel 0 Sk. Schválený rozpočet je teda vyrovnaný. Ak sa presadí v praxi ako reálny, Košické lesy naďalej ostanú vo vlastníctve mesta. Ak nie, poslanci budú musieť o tejto veci opäť rokovať.
“Po tomto schválení nás čaká veľa práce. Verím, že zmysluplnej,” konštatoval na záver primátor Zdenko Trebuľa.
Slavomír Szabó |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
