"Príroda nás stvorila takto: urobila nám guľatú hlavu. Preto mozog nestráca žiadnu energiu. Naopak, uchováva ju, pretože je to najdôležitejšia časť nášho tela, riadiaca centrum. Musí byť chránená guľatou lebkou. Energia nemôže vychádzať z guľatého predmetu. Preto sú všetky planéty: Zem, Slnko, Mesiac a hviezdy guľaté. Inak by stratili energiu a zahynuli..."
Táto /nami/ nedokončená úvaha jedného /naschvál nemenovaného/ človeka sa mi zdala veľmi príbuzná ďalšiemu výroku jedného iného človeka: "Všetko v prírode je guľaté, len naše hlavy a byty sú kockaté".
Z týchto dvoch postrehov /zdá sa, že aj právd/ som si dovolila vymyslieť toto:
Všetko, čo nájdeme v prírode - stromy, hory, lesné chodníky, lúky, kvety, plody... sú aj zašpicatené, ale väčšinou majú oblúkovitý, guľatý tvar, a hlavne! sú nepravidelné... Azda ani v najhoršom horore by sme si nevedeli predstaviť kockatý strom, obdåžnikový kvet, vtáka, líšku... Teda, nič v prírode nemá pravidelný tvar. Ale! MY ¼UDIA! sme vymysleli niečo "geniálne" - pravidelné paneláky, postele, izby, betónové chodníky... Dokonca aj záhrady sme si oplotili v pásikoch, kockách. Aj sejeme, orieme, žneme vo štvorcoch, pásikoch... Aj žijeme v pásikoch /viem, že takéto rozmýšľanie je tiež následkom bývalého režimu - aspoň u nás - toho režimu, ktorý nás učil o ničom nerozhodovať, nepremýšľať, ničomu nerozumieť, iba vykonávať..., ale všetko je vec vývoja a ja verím, že nie opäť k dobe ľadovej alebo spálenej - azda nevysušíme Zem?/. Aj Aikido má vo svojom učení kruh. Všetky pohyby musia končiť tam, kde začali. Energia zostáva, ak bola správne použitá, dokonca sa násobí. Cesta bojovníka je upevniť harmóniu. O. Sensei povedal: Príroda nedokáže robiť rozdiely medzi dobrom a zlom, ale ničí svojimi silami všetko neprirodzené.
Takisto nie je tajomstvom, že mnohí ľudia dávno začali podobne rozmýšľať - aj vďaka väčšej komunikácii s ostatným svetom a zrejme aj v prebudení sa zo snov, že za život, jeho kvalitu nie je zodpovedný niekto iný ako "ja". Držať sa systému, názoru, sa prinajmenšom nevypláca. Ale k veci: Určite ste počuli, že mnohí ľudia začali zaguľatievať svoje príbytky zvnútra. A poniektorí začali vytvárať oblúkovité tvary vo svojich záhradkách. A práve o tom bude dnes reč. Prečo? Lebo to naša guľatá Zem potrebuje, a teda samozrejme aj my! Lebo načo nám bude taký život - plný prírodných katastróf /o chorobách a ostatných našich ´haluškách´ v hlave nehovoriac/ ?Za prvé: Dlho nepotrvá. A za druhé: Že nás nezastihne? Ale áno. Deje sa to už dlho a každú sekundu.
Keďže všetko - hory, rieky, rastliny, stromy, knihy, ľudia... môžu byť našimi učiteľmi, vyrobíme si dnes bylinnú špirálu - v záhrade, pred domom, kde len chcete...
Návod na ňu mi poskytla SOSNA - košická organizácia, ktorá mimo iného, poriadala vlani pre ženy náučný kurz o šetrnej domácnosti - pre gazdinky, ktoré šetrným zaobchádzaním s vodou, energiou, potravinami, odpadmi... môžu prispieť k lepšiemu životu na tejto Zemi...
- na bylinnú špirálu nám stačí 3,5 x 2,5 m veľké miesto, najlepšie slnečné. Špirály ale môžu byť aj také veľké, že po nich budete môcť kráčať zdola až po vrchnú časť.
- veľké množstvo kameňov rôznych tvarov a veľkostí môže tvoriť základnú východziu kopu slúžiacu na postupné navrstvovanie hliny. Špirála môže byť upevnená aj prúteným výpletom z akýchkoľvek prútov nazhromaždených pri preriezke v záhrade
- pôda na spodku špirály by mala byť hlinitá, dobre priepustná /ale kde takú nájsť, všakáno, keď sme si takmer všetku zničili chemikáliami?.../. Ale vychádzajme z našich najlepších predstáv: Na vrch špirály dáme hlinu sypkú, piesočnatú, tá je vhodná pre suchomilné rastliny. Množstvo pôdy závisí od veľkosti špirály. Odporúčané je navrstviť aspoň 60 cm hlinu na základný kamenný podklad.
- stará pneumatika na obvod jazierka
- staré či nové hrubé nedravé igelitové vrece alebo väčšia hrubá fólia /jazierko na spodku špirály vytvára vlhkú mikroklímu/
- semienka na výsadbu, trsty rastlín, odrezky, priesadky - na spodok špirály k jazierku sa hodia vlhkomilné rastliny ako napr. medovka, petržlen, potočnica... Na vrch špirály, kde bude najviac svietiť slnko, sa hodia suchomilné bylinky ako šalvia, levandula, bazalka, rozmarín, saturejka, majoránka, oregano...
Dúfam, že to, čo vidíte na obrázku /bylinnú špirálu/, vám postačí k jej vytvoreniu /ak nie, tak som sa mýlila/. Súčasťou špirály je spomínané jazierko. Postup je jednoduchý: Vykopete jamu /budúce jazierko/, z ktorej hlinu môžete použiť na spomínaný bylinný kopček. Na dno jamy /jazieka/ dáte igelitové vrece, ktoré bude také veľké, že prikryje celé vnútro diery, dokonca bude vytàčať až cez jej vrch, resp. bude ju prekrývať /nakoniec trčiaci igelit zakryjete kameňmi a časom zarastie aj trávičkou -s vašou pomocou/. Igelitové vrece na dne zaťažíte pneumatikou a na vrchu spomínanými kameňmi. No a kopček hliny obložíte taktiež kameňmi, kamienkami - vytvoríte špirálu, do ktorej stačí vysadiť tie správne semienka. Tie budú brať vlahu z jazierka. Tomu sa časom potešia aj nejaké živočíchy, ktoré ste možno dávno nevideli, alebo iba ak v rozprávkach /nič nové nemôže vzniknúť, pokiaľ tomu nevytvoríte miesto/. A nakoniec - táto špirála ulahodí nielen vášmu brušku-telu, ale aj oku a duši. Tak malou vecičkou môžete prispieť k veľkej veci - znovuožívaniu našej nádhernej modrej planéty.
Á - ešte čosi: táto špirála nie je len pre tých, ktorí majú v záhradke málo miesta. Roky sme boli naučení - aspoň z mojej skúsenosti, v našej dedine, v našom štáte - že všetku pôdu treba zúžitkovať, všade musíme niečo vysadiť, aby sme mali čo najviac. Ale stratila sa kvalita a zostala len kvantita. Okrem toho, nadreli sme sa ako muly. Všetko vysadiť, okopať, oplieť...! Ale prišla permakultúra s pánom Billom Mollisonom a ďalší iní koumáci, ktorí vedia, ako na to! Ale o tom nabudúce...
¼udka Paňáková |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
