Zastupiteľstvo Košického samosprávneho kraja schválilo symboly, rozpočet a rokovací poriadok
@ Aktuálne -> Verejná správa
Apr 10 2002 - 12:59 GMT
|
 Zastupiteľstvo Košického samosprávneho kraja sa dňa 21. marce 2002 zaoberalo troma závažnými bodmi, ktoré majú dominantný vplyv na profilovanie najmladšej formy verejnej správy na Slovensku - vyšších územných celkov. Po ukončení rokovania sme sa streli s predsedom Košického samosprávneho kraja Dr. Rudolfom Bauerom a požiadali ho vyjadrenie.
Z hľadiska oficiálneho postavenia kraja dôležitým hlasovaním poslanci rozhodovali o základných oficiálnych symboloch. Rovnako ako mestá, obce, štát, aj vyššie územné celky majú základné symboly - erb, vlajku a pečať. Keďže územie terajších vyšších územných celkov nie je totožné s územím niekdajších žúp, pri tvorbe symbolov bolo potrebné vychádzať z historickej heraldiky všetkých území. Posledné slovo v schválení symbolov má Heraldická komisia Ministerstva vnútra SR. Návrh symbolov pripravil člen Heraldickej komisie a riaditeľ Archívu mesta Košice Dr. Jozef Kirst. Poslanci ho na minulom zastupiteľstve neschválili, pretože existoval aj protinávrh, ktorý podľa predchádzajúceho vyjadrenia Rudolfa Bauera nespåňal požiadavky na schválenie Heraldickou komisiou Ministerstva vnútra SR.
Problém symbolov mal ešte jeden rozmer. Podľa zákona ho Heraldickej komisii predkladá vyšší územný celok, ale nikde nie je stanovené, že ho musia schvaľovať poslanci. Precedens nastal, keď predseda Bratislavského samosprávneho kraja ¼ubo Roman predložil ministerstvu vnútra symboly bez schvaľovacieho procesu zastupiteľstva a všetko bolo v poriadku.
K aktuálnemu stavu Rudolf Bauer uviedol:"Po dnešnom zastupiteľstve sú tieto symboly schválené. Po predchádzajúcom zastupiteľstve som oslovil pána poslanca Voľného, pretože na základe jeho návrhu vtedy tento bod neprešiel s tým, že existujú ďalšie návrhy. Požiadal som ho, aby ich teda predložil. Do poslednej chvíle tak neurobil. Dnes sa tak stalo, ale návrh nebol odborne pripravený, nezodpovedal heraldickým požiadavkám, preto o ňom nemohlo byť rokované.
Po rokovaní už máme schválený návrh symbolov, čiže erbu, vlajky a pečate, ako bol pripravený od januára. Už vtedy sme s ním oboznámili poslancov na dvojdňovom školení. Návrh bol aj konzultovaný s Heraldickou komisiou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, pretože každý takýto symbol musí byť zapísaný do zoznamu Heraldickej komisie. Teraz už len požiadame o zápis.
Máte pravdu, že poslanci nemuseli schvaľovať tieto symboly. Ja som to predložil zastupiteľstvu, pretože si myslím, že o takýchto veciach má hlasovať. Je to chyba v zákone, že to tam nie je presne vymenované, že aj poslanci majú právo rozhodovať o symboloch kraja.
Uznesenie je už prijaté, v najbližších dňoch pošleme návrh Heraldickej komisie Ministerstva vnútra SR a v podstate môžeme dnešným dňom tieto symboly používať."
Rozpočet
Rozpočtové pravidlá v roku 2002 sú určené predovšetkým decentralizačnou dotáciou, naviac vzhľadom na skutočnosť, že Úrad Košického samosprávneho kraja vznikol 19. 12. 2001, nemôže disponovať so skúsenosťami pri financovaní zverených inštitúcií.
Aktuálny návrh v objeme 964 miliónov Sk bol delený na bežné výdavky v hodnote 885 miliónov a kapitálové v hodnote 78 miliónov. Z toho v rámci bežných pre školské zariadenia 614 miliónov, 69 miliónov pre kultúrne zariadenia a pre zariadenia sociálnych vecí približne 162 miliónov. Réžia na činnosť správy VÚC zahàňa približne 12,2 milióna Sk.
Určením rozpočtových pravidiel bolo rozhodovanie poslancov čiastočne obmedzené a v tejto situácii aj ťažko povedať, nakoľko spåňajú reálne potreby.
Rudolf Bauer k tejto téme uviedol: "Čísla sme dostali z ministerstva financií a krajského úradu. Týkajú sa jednotlivých odvetví, čím mám na mysli kultúru, školstvo, sociálne veci, zdravotníctvo, dopravu. V priebehu roka sa budú jednotlivé položky spresňovať podľa toho, ako bude prebiehať delimitácia majetku.
Už dnes je jasné, že v školstve nemáme presné čísla, ale v júli budú ustálené. Po prevzatí kompetencií v oblasti kultúry, čo bude k 1. aprílu, získame všetky informácie a zmapujeme si stav, aká je ekonomická situácia v jednotlivých inštitúciách. V rezorte kultúry k nám prechádza 22 inštitúcií. Podľa toho budeme vedieť povedať, či nám vyčlenené prostriedky budú stačiť, alebo nie.
Dnes, aj keď pracuje spoločná komisia krajského úradu a nášho úradu, stále nemáme dostatok informácií, aby sme vedeli povedať, či je dosť financií, alebo nie je. Aj keď sme oficiálne niektoré informácie nedostali, objavili sa v tlači, nebudú v dostatočnom množstve peniaze pre kultúru. V ich rozpočtoch sú väčšie položky za nájomné a energie, ktoré nie sú vykryté.
Keď budú podpísané delimitačné protokoly, čiže budú delimitované zariadenia i finančné prostriedky, budeme poznať situáciu presne.
Pokiaľ ide o ďalšie rezorty, čo prejde pod našu správu k 1. 7., ani tam ešte nemáme dostatok informácií, aby sme vedeli povedať, či finančné prostriedky dokážu pokryť oprávnené nároky. Podľa toho ako nám to avízuje krajský úrad, prostriedkov nebude dosť, ale vyžaduje si to ekonomickú analýzu, aké potreby majú jednotlivé zariadenia.
Faktom ostáva, že s prevodom nehnuteľností sa objavuje takzvaný modernizačný krok. Bude to citeľné v správe objektov rezortu kultúry, vo väčšom rozsahu i na školách. To je dlh, na ktorý, žiaľ, momentálne nebudeme mať prostriedky zo štátneho rozpočtu, ale ktorý v budúcnosti budeme musieť riešiť.
Isté je, že budeme musieť hospodáriť v inom režime. Doteraz, keď ku koncu roku mali napríklad školy nejaké nezaplatené faktúry, tak sa v ďalších mesiacoch vedeli nájsť zdroje na ich uhradenie. My však budeme môcť hospodáriť s tými prostriedkami, ktoré máme, takže spoločnosti, ktoré budú prevedené pod náš úrad, si nebudú môcť dovoliť ísť do dlhovej služby. Bude to iný režim.
V rozpočte sú aj bežné výdavky na prevádzku úradu, zastupiteľstva, komisií. Tu sme požadovali trošku viacej, ale dostali podľa normy decentralizačnej dotácie.
Na čo nemáme v rozpočte prostriedky, to je regionálny rozvoj. Táto činnosť nám vyplýva zo zákona, ale na žiadne rozvojové programy financie nemáme pridelené. Tu budeme hľadať zdroje v iných rezortoch štátu, prípadne inde.
Rokovací poriadok
Dôležitým bodom zastupiteľstva bol aj rokovací poriadok. Na predošlom zastupiteľstve bol schválený len na aktuálne zasadanie, potrebné bolo schváliť jeho pravidlá, ktorými by sa VÚC mohol riadiť dlhodobo. Štruktúra riadenia vyšších územných celkov nie je presnou kópiou štruktúry riadenia miest a obcí, ani zákonodarného zboru SR. Bolo nutné vytvoriť nový model.
"Rokovací poriadok pre vyššie územné celky bol navrhnutý tak, že čiastočne vychádza z modelu rokovacieho poriadku miestnej samosprávy miest a obcí, ale boli prevzaté aj niektoré prvky z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Náš rokovací poriadok vznikal ako práca špeciálnej komisie, ktorú si zastupiteľstvo zvolilo.
Pripravený návrh bol schválený a myslím si, že bude maximálne vyhovovať, pretože sú v ňom jasne vymedzené všetky situácie a procedúry ako hlasovania, predkladacie návrhy, kompetencie, proste všetko, čo má takýto rokovací poriadok obsahovať.
V rokovacích poriadkoch miest je mestská rada, v prípade vyšších územných celkov je podľa zákona tento orgán nahradený mesačným stretnutím predsedov komisií.
Každý návrh, ktorý bol pripravený na úrade, ide cez pripomienkovanie komisiami zastupiteľstva až po predloženie poslancom zastupiteľstva, kde sa o ňom rozhoduje. Takisto poslanci môžu iniciatívne predkladať svoje návrhy, ale tiež to más voju časovú postupnosť. Návrh musí odovzdať tridsať dní pred konaním zastupiteľstva, aby ho bolo možné prerokovať v komisiách, prípadne pripraviť ďalšie odborné podklady potrebné pre schvaľovací proces," vysvetlil predseda Košického samosprávneho kraja RNDr. Rudolf Bauer.
22. 3. 2002
Slavomír Szabó
[email protected] |
tlačiareň
|
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
