 Poslanci mestského zastupiteľstva sa opätovne dostali do pozície, v ktorej svojim hlasovaním rozhodovali o existenčných otázkach mesta. Vysoká zadlženosť a prijatý rozpočet hrozili Košiciam nútenou správou. Výdavky bolo nutné krátiť, kde sa dalo. Predkladateľom návrhov všetkých troch bodov rokovania mimoriadneho mestského zastupiteľstva bol primátor mesta Zdenko Trebuľa.
 Divízna budova "desaťnásobne drahšie"
V prvom bode išlo o predaj Divíznej budovy na Námestí maratónu mieru, kde teraz sídli Východoslovenské múzeum. Napriek zadlženosti mesta návrh znel na odpredanie lukratívnej budovy múzeu sa symbolickú korunu. Malo to však svoje dôvody. Vláda SR prisľúbila Košiciam mimoriadne výhodnú pôžičku, aby sa mesto dokázalo z dlhov vyhrabať, prípadne nepodľahlo kolapsu. Pôžička vlády vo výške 580 miliónov bude splácaná 15 rokov s ročným úrokom 5 percent a odkladom prvej splátky o 3 roky. Práve teraz však nastal aj problém, aké dôstojné miesto poskytnúť pre Úrad Košického samosprávneho kraja. Do úvahy prichádzala práve Divízna budova vo vlastníctve mesta. Preto štát vedeniu mesta navrhol, aby predal spomínanú budovu Východoslovenskému mestu za korunu, ale z pôžičky 580 miliónov Sk bude 84 miliónov nenávratná pôžička. Suma 84 miliónov je trojnásobok súdnoznaleckého určenia ceny Divíznej budovy a jej pozemku.
Situáciu ešte mohla komplikovať skutočnosť, že predávaný objekt bol založený v banke za úver pre mesto, pričom zostatková hodnota úveru bola 4 milióny 750 tisíc. Mesto danú hodnotu uhradilo už 19. marca, takže bolo možné predávať.
V otázkach predaja nehnuteľností má vždy čo povedať finančná komisia mestského zastupiteľstva. Priam nepochopiteľne až komicky vyznel návrh poslanca Gabriela Fischera, ktorý prezentoval stanovisko finančnej komisie s tým, že mesto nemá budovu predať za korunu, ale za desať korún. O tomto návrhu poslanci aj skutočne hlasovali a schválili ho. Za hlasovalo 61 poslancov, len dvaja boli proti, šesť poslancov sa zdržalo.
Medzi časťou prítomných novinárov okamžite vznikol návrh, aby sa redaktori zložili deväť korún a dali ich mestu, nech si takýmto hlasovaním Košice nekazili meno pre Vládou SR. Finančná komisia môže byť šťastná a jej poslanci môžu v nadchádzajúcich voľbách vykrikovať, že sa ich návrhom podarilo zvýšiť hodnotu predávanej budovy desaťnásobne oproti návrhu primátora Trebuľu. Kiež by boli takí úspešní tam, kde ide o skutočné desiatky miliónov. Spokojný vyzeral aj primátor, pretože týmto krokom sa zníži dlhová zaťaženosť mesta o 84 miliónov.
Nasledujúci stav by mal byť takýto: v polovici budovy bude naďalej sídliť Východoslovenské múzeum, v druhej polovici Úrad Košického samosprávneho kraja.
Mesto má záujem o akcie teplárne
Druhým bodom mimoriadneho rokovania mestského zastupiteľstva bola privatizácia spoločnosti Tepláreň, Košice, a.s. Túto ponuku mesto dostalo po zrušení akciovej spoločnosti Slovenské elektrárne, pričom vznikli viaceré samostatné akciové spoločnosti. Medzi nimi aj Tepláreň, Košice, a.s., ktorá asi v desiatich percentách svojej činnosti vyrába elektrickú energiu, väčšinou však teplo. Mesto dostalo ponuku získať od štátu bezplatne 49 percent akcií teplárne. Tá má však 638 miliónový dlh. Dlh vznikol rozdelením dlhov Slovenských elektrární, a.s., medzi novovzniknuté spoločnosti. Primátor mesta Zdenko Trebuľa povedal, že dlh nie je úplne spravodlivý, pretože dlhová zaťaženosť narastala najmä v dôsledku investícií do jadrového výskumu, s čím Tepláreň, Košice, a.s., nemá nič spoločné. Ponúkaný majetok a činnosť teplárne však dávajú pomerne vysoké garancie splatenia dlhovej zaťaženosti, takže potom by z vlastníctva podielu mohli mestu narastať len príjmy. Ten čas však nie je taký blízky aj z toho dôvodu, že podľa odborných vyjadrení zariadenie teplárne má životnosť do rokov 2005 až 2006, avšak aj prípadné investície majú garantovať návratnosť a zisk.
Poslanci návrh na bezplatné prevedenie 49 percentného podielu Teplárne, Košice, a.s, na Mesto Košice v záverečnom hlasovaní schválili.
Ozdravný rozpočet
Posledným bodom rokovania bol schválenie ozdravného mestského rozpočtu. Podľa informácií z Magistrátu mesta Košice "hospodárenie mesta Košice za rok 2001 skončilo s účtovným prebytkom vo výške 61 miliónov 929 tisíc korún, čo dokazuje, že mesto sa chová maximálne efektívne a míňa peniaze iba na zabezpečenie nevyhnutných činností. Existuje teda reálny predpoklad, že po zavedení ozdravného režimu má šancu dostať sa z najväčších problémov, ktoré spôsobila neúmerná dlhová zaťaženosť.
Cieľom tzv. ozdravného rozpočtu je predísť nútenej správe a zabrániť ďalšiemu zvyšovaniu záväzkov. Príjmy a predovšetkým výdavky musia byť prísne racionalizované. Počas ozdravného režimu môže obec používať svoje finančné prostriedky len v súlade so schváleným ozdravným rozpočtom, pričom každé použitie finančných prostriedkov obce musí vopred písomne odsúhlasiť hlavný kontrolór. Primátor je povinný pravidelne mesačne predkladať na rokovanie zastupiteľstva správu o plnení ozdravného režimu vrátane plnenia ozdravného rozpočtu.
V súlade so zákonom č. 303/1995 Z.z. v znení zákona č. 445/2001 Z.z. §32 a), ods. 1 je obec povinná zaviesť ozdravný režim, ak neuhradila uznaný záväzok do 60 dní odo dňa splatnosti a celková výška záväzkov po lehote splatnosti presiahne 15 percent skutočných bežných príjmov obce predchádzajúceho rozpočtového roka. Mesto Košice eviduje ku koncu februára záväzky z obchodného styku a z úverov nad 60 dní spolu vo výške 750 miliónov 666 tisíc korún. Záväzky po lehote splatnosti tvoria spolu takmer 778 miliónov korún, čo predstavuje 126,5 percenta bežných príjmov z roku 2001.
V prípade, že obec nezavedie ozdravný režim, je ministerstvo financií oprávnené rozhodnúť o zavedení nútenej správy nad obcou, kde by už mesto nemohlo samo rozhodovať o riešení svojich problémov, naopak, bola by to záležitosť núteného správcu."
Napriek tejto hrozbe sa poslanci po 16,00 pomaly vytrácali z rokovacej sály, takže primátor vyjadril obavy, či bude zastupiteľstvo vôbec uznášaniaschopné a nútená správa nakoniec na mesto naozaj nedoľahne.
V rozprave sa najviac bránili starostovia mestských častí, ktorí nemali priamo možnosť zabrániť zadlžovaniu mesta a krátenie výdajovej časti rozpočtu údajne môže ohroziť existenciu najnižšieho stupňa samosprávy mesta. Starostovia nemali záujem ozdravný režim bojkotovať, ale pozmeniť ho v prospech miestnych samospráv. V záverečnom hlasovaní však prešiel návrh primátora, podľa ktorého ozdravný rozpočet vychádza v tomto členení:
- bežný rozpočet:
- príjmy 864 529 000 Sk
- výdavky 864 529 000 Sk
- kapitálový rozpočet:
- príjmy 147 443 000 Sk
- výdavky 112 366 000 Sk
- prebytok 35 077 000 Sk
Týmto napríklad mestská doprava dostane v roku 2002 o 2 milióny menej, než počítal pôvodný rozpočet, 10 miliónov sa stiahlo z údržby komunikácií, 2,5 milióna z verejného osvetlenia, 1,6 milióna z príspevku pre ZOO, 10 miliónov z rozpočtu mestskej polície, 4 milióny zo Správy mestskej zelene a podobne.
Je však pravdepodobné, že ak mestu Vláda SR poskytne spomínanú pôžičku 580 miliónov a rokovania s Prvou komunálnou bankou vytvoria dobrú reštruktualizáciu dlhovej zaťaženosti mesta, hrozba nútenej správy Košíc sa stane minulosťou. Potom by poslanci schválili späť pôvodný rozpočet. Pri optimistických prognózach by sa daný stav mohol dosiahnuť ešte do príchodu jesene. Verme, že jesene 2002.
26. 3. 2002
Slavomír Szabó
[email protected] |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
