(Magistrát mesta Košice – tlačová správa) -- Primátor Zdenko Trebuľa odcestuje dnes podvečer do partnerského mesta Košíc – ruského Petrohradu (Sankt Peterburgu). Na pozvanie petrohradského gubernátora Vladimíra Jakovleva sa zúčastní na oslavách 300. výročia založenia mesta ruským imperátorom Petrom I.
„Sme veľmi spokojní s rozvíjaním našich partnerských vzťahov so 65 mestami na všetkých kontinentoch. Peterburg a Košice spája osem rokov partnerských vzťahov. Ïakujem vám za osobnú podporu rozvoja našej spolupráce,“ stojí v pozývacom liste Vladimíra Jakovleva na oslavy a konferenciu primátorov partnerských miest.
Podujatia venované 300-ročnému jubileu prebiehajú už od začiatku roka. Veľkolepé oslavy vyvrcholia v posledných májových dňoch a pozvanie na ne dostali najvyšší predstavitelia väčšiny európskych štátov a panovníckych rodov. Primátor Zdenko Trebuľa sa okrem iného zúčastní na piatkovej medzinárodnej konferencii partnerských miest venovanej ochrane kultúrneho a historického dedičstva miest. Jej výsledkom bude podpis Peterburgského prehlásenia o ochrane kultúrneho a historického dedičstva miest.
V súlade s princípmi o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva, ktoré prijalo UNESCO v roku 1972, sa v nej hovorí o tom, že ústredné a miestne orgány musia v záujme svojich komunít vynaložiť čo najväčšie úsilie na ochranu objektov kultúrneho dedičstva, predovšetkým tých, ktoré sú ohrozené, bez ohľadu na to, či boli zaradené do zoznamov chránených objektov. Ochrane kultúrneho dedičstva treba venovať pozornosť na všetkých úrovniach rozvojového plánovania. Opatrenia na ochranu kultúrneho dedičstva musia zabezpečiť starostlivosť v konkrétnych historických oblastiach, preto sa táto úloha týka predovšetkým historických miest. Prvoradú zodpovednosť za kultúrne dedičstvo nesú majitelia, ústredné a miestne orgány musia byť nápomocné vlastníkom, ktorí majú záujem udržiavať historické dedičstvo a musia podporiť iniciatívy zamerané na výskum a reštaurátorské práce na objektoch.
„V Petrohrade ma až do nedele čaká veľmi náročný program. Okrem vystúpenia na medzinárodnej konferencii, na ktorej budem hovoriť o našich skúsenostiach so zachovaním kultúrneho dedičstva v historickom centre Košíc, pripravili organizátori návštevy mnohých výstav a otváracích ceremoniálov. Napríklad otvorenie Mramorového paláca, nových sál Ruského múzea, slávnosť otvorenia Dekády výročí v Zimnom paláci, otvorenie parkového komplexu so sadením stromov, návštevu Petropavlovskej pevnosti a odhalenie zrekonštruovaného Alexandrovho ståpu, či otváraciu slávnosť fontán v Petrodvorci. Samozrejme nebude chýbať ani kladenie vencov na slávnom Piskarevskom cintoríne, pohrebnom mieste 490 tisíc občanov Leningradu, ktorí padli počas fašistickej okupácie a blokády. Spolu so mnou cestuje do Petrohradu aj rektor Technickej univerzity Juraj Sinay, ktorý bude mať stretnutie so zástupcami petrohradskej Stavebnej univerzity,“ povedal pred odchodom Zdenko Trebuľa.
Primátor má v batožine aj oficiálny dar mesta Košice pre partnerské mesto Sankt Peterburg a jeho gubernátora Vladimíra Jakovleva – drevenú kazetu so sadou strieborných a zlatých mincí so štyrmi vývojovými fázami košického erbu a cínovými vojačikmi s erbami na štítoch. Okrem toho propagačné materiály a reprezentatívne publikácie o našom meste.
Gubernátor Vladimír Jakovlev bol ako hosť prezidenta Rudolfa Schustera na návšteve Košíc v júli 2002.
Zuzana Bobriková, hovorkyňa MMK
Petrohrad - zaujímavosti
Petrohrad (Sankt Peterburg) je druhé najväčšie ruské veľkomesto, má takmer 5 miliónov obyvateľov. Hovorí sa mu aj Benátky severu. Je to mesto oceľovosivej Nevy, vyše 300 mostov od výmyslu sveta, kanálov, kilometrov granitových nábreží, tajuplných dvorov a parkov, mesto slávy ruských cárov, dielo Petra Veľkého.
Toto prímorské mesto bolo založené v roku 1703. Cár Peter I. po víťaznom ťažení proti Švédom v Severnej vojne rozkázal „mužíkom“ na miestach, kde kedysi boli iba nekonečné bažiny, na Zajačom ostrove, postaviť zo sosnových brvien prvý cársky zrub. Hrdí Petrohradčania ho doteraz chránia ako jeden z najcennejších muzeálnych exponátov.
O Petrohrade sa hovorí aj ako o „najeurópskejšom“ ruskom meste. Blízkosť Helsínk a Štokholmu dodáva mestu nádych západného sveta. Turisti vyhľadávajú Petrohrad v období známych „bielych nocí“, keď sa slnko spúšťa za horizont nie viac ako na 9 stupňov, pričom večerný súmrak sa prakticky zlieva s ranným brieždením. Biele noci začínajú koncom mája a vrcholia 21. a 22. júna, keď deň trvá neuveriteľných 18 hodín a 53 minút. Končia sa až v druhej dekáde júla, keď sa opäť po 50 dňoch zažnú na prospektoch a nábrežiach pouličné lampy.
Rodákom z Petrohradu a absolventom tamojšej univerzity je súčasný ruský prezident Vladimír Putin. Je preto jeho častým zvykom, že štátne návštevy vodí do Petrohradu.
Medzi vyhľadávané historické, umelecké a architektonické skvosty patrí budova Admirality s vežou a hrajúcou fontánou, Chrám sv. Izáka, Petropavlovská pevnosť, Zimný palác, Triumfálny oblúk postavený na pamiatku víťazstva nad Napoleonom, Alexandrov ståp, Kazanský chrám, Chrám Vzkriesenia Krista. Nevský prospekt, krížnik Auróra, obrazáreň Ermitáž s originálmi Moneta, Picassa, Gauguina, Renoira a ďalších svetoznámych výtvarných umelcov,
Svetoznámy je aj Petrodvorec. V tomto pozoruhodnom palácovom a parkovom celku z 18. a 19. storočia je na ploche 800 ha umiestnených viac ako 170 fontán rôznych veľkostí. Prekrásny Veľký palác rozdeľuje areál na Horný a Dolný park, stojí tu palác Petra I., paláce Marli a Montplaisir. Vyhľadávané sú fontány so sochou Samsona bojujúceho s levom, kaskády Zlatá hora, Šachová hora, Veľká kaskáda, Rímske fontány a fontána Slnka. Návštevníkov láka aj palácový komplex cárovien Carskoje Selo v Piškine.
Neopakovateľná je plavba loďou po petrohradských kanáloch, kde za bielych nocí najviac vyniknú zdvíhacie mosty, ktorými plávajú do prístavu veľké námorné lode.
Pri príležitosti osláv sa znovu otvorí aj preslávená Jantárová komnata v paláci v petrohradskej časti Carskoje selo. Legendárna Bernsteinova Jantárová komnata ruského cára zasvieti v plnom lesku s pomocou nemeckých peňazí práve k tristému výročiu založenia Petrohradu. Slávna komnata, oddávna oslavovaná ako ôsmy zázrak sveta, bola pôvodne darom pruského kráľa ruskému cárovi. Počas druhej svetovej vojny ju nemecké vojská ukradli a od konca vojny bola považovaná za stratenú. O tom, čo sa s ňou stalo, sa odvtedy šírili rôzne legendy. Roku 1979 začal Sovietsky zväz s rekonštrukciou, ktorú sa napriek tomu, že financie viackrát viazli, v týchto dňoch nakoniec podarilo dokončiť. Rozhodla nakoniec triapolmiliónová podpora nemeckého koncernu Ruhrgas. Skupina asi päťdesiatich reštaurátorov vyrezala pol milióna Bernsteinových platničiek na rekonštrukciu stien. Spracovali pritom šesť ton jantáru, skamenenej živice ihličnatých stromov. Návštevníci Jekaterinského paláca môžu vidieť výsledok od 2. júna. Jantárovú komnatu slávnostne otvorí ruský prezident Putin 31. mája. |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
