(¼udia a voda - tlačová správa) -- Včera sme distribuovali členom vlády odporúčanie, ako riešiť rozvoj regiónov v náväznosti na riziká nečerpania Eurofondov a všetko, co s tým súvisí. Naša organizácia dlhodobo pomáha riešiť socio-ekonomické, kultúrne a environmentálne problémy regiónov. S tým súvisiace skúsenosti hovoria o tom, že socio-ekonomické problémy regiónov sú výsledkom nie len nezáujmom centra im pomáhať, ale dokonca sa často uplatňujú rôzne byrokratické bariéry pre regióny, ktoré demotivujú sociálne prostredie riešiť ekonomické, sociálne, kultúrne i environmentálne problémy priamo v regiónoch. Z toho dôvodu si dovoľujeme pripomenúť hlasom z regiónov o príčinách tejto biedy.
¼udia a voda
Držiteľ Ceny EÚ-US pre demokraciu a občiansku spoločnosť
Pražská 4/413
Košice, Slovakia
Tel./Fax. (055) 6428 184, 6423 475
E-mail:[email protected]
Odporúčanie Vláde SR, ako riešiť rozvoj regiónov
Vážení pán Dzurinda, predseda Vlády SR,
veľmi úctivo Vás prosíme, umožnite sa rozvíjať regiónom Slovenskej republiky. Ponúkame Vám viacero námetov, ako mobilizovať ľudí v regiónoch, aby využili šance pre seba, pre svoju komunitu i pre svoj región. Ponúkame Vám spätnú väzbu, aby Ste mali informácie, že regióny majú záujem chytať sa príležitostí pre dôstojný život občanov Slovenskej republiky. Preto Vám ponúkame 4 hlasy (Hlas Bruselu, Hlas Bratislavy, Hlas Regiónov a Hlas ¼udia a voda) čo sa deje v pozadí vrcholnej politiky, Chartu Regiónov Slovenska, Lipovskú deklaráciu pre 21. storočie i Rómagendu 21.
S úctou
Michal Kravčík, Nositeľ Goldmanovej Environmentálnej ceny
Predseda ¼udia a voda
Na vedomie: Členovia Vlády SR, Delegácia Európskej Komisie na Slovensku, média.
Prílohy:
Hlas Bruselu, Hlas Bratislavy, Hlas Regiónov a Hlas ¼udia a voda
Charta Regiónov Slovenska
Lipovská deklarácia pre 21. storočie
Rómagenda 21
Hlas Bruselu:
Utečú Vám peniaze, pretože Európska Únia je pripravená dať svoje peniaze len za podmienok, že budú použité na tie oblasti, na ktorých sa dohodla s našou vládou a urobí sa za nich presne to, čo sa vyjednalo v pristupovom procese.
Hlas Bratislavy:
V regionálnej politike zaostávame, lebo nemáme dostatok kvalitných ľudí v regiónoch, čo môže ohroziť čerpanie eurofondov.
Hlas regiónov:
CHARTA REGIÓNOV SLOVENSKA (január 2002) bola vypracovaná na základe súhrnného poznania problémov regiónov Slovenska a jeho cieľom je politicky intervenovať a presadzovať také inštitucionálne mechanizmy a legislatívne nástroje na úrovni štátu, ktoré položia základy prosperujúcich regiónov na Slovensku. Charta regiónov Slovenska odporúča rozvoj regiónov na trvalo udržateľných princípoch a návrhoch, ktoré boli procesne rozdiskutované na príklade vypracovania komplexnej rozvojovej stratégie okresov Levoča a Sabinov a odsúhlasené na konferencii „Regióny si pomáhajú sami“ v Levoči.
Charta regiónov odporúča zlepšenie riadenia a hospodárenia v regiónoch, využitie multisektorových partnerstiev medzi verejným a súkromným sektorom, občianskou spoločnosťou a vedou v prospech regiónov. Charta regiónov vo februári odporúčala urgentne mobilizovať finančné zdroje, ako budovať ľudské i inštitucionálne kapacity v regiónoch, ako zabezpečiť transfér technológií s udržateľným využívaním kultúrneho, historického a prírodného dedičstva pre dôstojný život občanov v regiónoch Slovenska.
Charta regiónov Slovenska vyzývala vo februári 2002 Vládu SR vysporiadať sa s netransparentnosťou a prístupom občanov i inštitúcií k informačným a finančným zdrojom určeným na rozvoj regiónov, vysporiadať sa s deľbou moci medzi štátom, regiónmi a obcami, vysporiadať sa s informačnou, finančnou i inštitucionálnou nerovnováhou medzi regiónmi Slovenska, vysporiadať sa so sociálnou a ekonomickou nerovnováhou medzi regiónmi Slovenska. Všetko toto ostalo nepovšimnuté napriek tomu, že kompetentné orgány boli s touto inciatívou oboznamení.
Aj v tomto prípade sa potvrdili slovenské špecifiká: nezáujem kompetentných o iniciatívy z dola o posilňovanie aktívneho prístupu občanov žijúcich v regiónoch k riešeniu zložitých socio-ekonomických problémov v regiónoch Slovenska.
Hlas občianskeho združenia ¼udia a voda:
¼udia a voda existuje 10 rokov a má bohaté skúsenosti s nezáujmom i aroganciou centrálnej moci na Slovensku presadzovať trvalo udržateľné rozvojové programy v regiónoch Slovenska.
Prvý konflikt sa prejavil už v roku 1993, kedy ¼udia a voda ponúkla Alternatívnu vodohospodársku koncepciu Slovenska (VODA PRE TRETIE TISÍCROČIE). Napriek tomu, že parlament v júni 1994 zaviazal Vládu SR zapracovať vodohospodársku alternatívu do oficiálnej vodohospodárskej stratégie Slovenska, Mečiarová Vláda to neakceptovala a z toho vznikol dlh štátu 36 mld. Sk. Navrhovaná alternatíva ktorú ¼udia a voda presadzovala bola v roku 1994 minimálne na tej kvalitatívnej úrovni, ako schválená Rámcová Smernica EÚ o vodách v decembri 2000. V roku 1994 ¼udia a voda ponúkla Vláde SR Alternatívu (MODRÁ ALTERNATÍVA) k priehrade Tichý Potok, ktorá na tú dobu bola revolučne progresívna tým, že ponúkala riešiť získavanie vodných zdrojov prostredníctvom plošnej ekologickej obnovy vodných zdrojov v povodiach tak, aby bol dostatok vodných zdrojov, aby sa posilňovala biodiverzita i protipovodňová ochrana a aby sa vytvorilo viac ako 600 pracovných príležítostí v regióne, kde nezamestanosť presahuje 25%.
Filozofia Modrej alternatívy začína sa masívne presadzovať vo svete, avšak kompetentní na Slovensku sa rozhodli oživiť projekt Tichý Potok a chcú „vytunelovať“ eurofondy na výstavbu priehrady Tichý Potok. Ministerstvo pôdohospodárstva pripravilo materiál do Vlády SR na využívanie eurofondov pre výstavbu priehrady Tichý Potok, v tej obci, v ktorej občania spomínanej obce vo svojej naivite veria, že práve vstup do EÚ im porieši ich 50-ročný boj o DôSTOJNÝ ŽIVOT VO SVOJOM PROSTREDÍ. Vtedy bol politický problém tak vyhrotený, že občanom hornej Torysy i miestnym lídrom bolo doslova zakazované spolupracovať s ¼udia a voda.
V roku 1999 ¼udia a voda spolu s regionálnymi partnermi odštartovala proces multisektorového dialógu na trvalo udržateľný rozvoj regiónu pod Levočskými vrchmi. Vznikla unikátna spolupráca na úrovni regiónu medzi štátnou správou, samosprávou, podnikateľmi a občianskými aktivistami. Výsledkom tohto procesu bola vypracovaná regionálna rozvojová stratégia okresov Levoča a Sabinov. V procese vypracovávania sa ponúklo viacero projektov riešiť zložité socio-ekonomické problémy. Je potrebné uviesť aspoň jeden príklad. Neformálna koalícia štátnej správy, podnikatelia, samosprávy a občianské združenia vypracovali projekt „Levinov si pomáha sám“ na vytvorenie 2000 pracovných príležítostí pre nezamestnaných v okresoch Levoča a Sabinov, kde nezamestnanosť presahuje 25%. Projekt bol ponuknutý vo februári 2001 Ministerstvu výstavby a regionálneho rozvoja SR na financovanie z programu PHARE 2000+.
Predkladatelia projektu dodnes čakajú na odpoveď, prečo projekt nebol podporený a z akých dôvodov. ¼udia a voda má množstvo konkrétnych príkladov o tom, ako kompetentní úradníci za regionány rozvoj zanedbávajú svoje povinnosti, napriek tomu, že sú platení z daní občanov žijúcich v regiónoch. Na základe týchto poznatkov si dovoľujeme vysloviť názor, že Slovensko bude financovať EÚ, pretože balík finančných prostriedkov, ktorý pôjde zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky do EÚ bude väčší, ako možností čerpaných prostriedkov z EÚ pre rozvojové programy na Slovensku.
Z dôverných zdrojov blízkych vládnym kruhom vieme, že nedostatok informácií na celom Slovensku o možnostiach využívania finačných zdrojov je robený úmyselne, aby bola nižšia konkurencia slabým projektom, ktoré sú predkladané vplyvnými skupinami, prepojených na štátny byrokratický aparát, domnievajúc sa, že EÚ podporí aj slabé projekty len preto, aby niečo na Slovensku podporila. Veríme však, že v tejto smutnej kauze čerpania eurofondov vytriezve aj EÚ, a že na Slovensko nepustí ani jedno EURO, kým nebudú stransparentnené mechanizmy čerpania finačnej pomoci EÚ a kým nebude vytvorený model rovnosti šance pre všetkých občanov Slovenska využívať EUROFONDY pre trvalo udržateľný rozvoj všetkých kútov Slovenska.
Vypracovalo ¼udia a voda |
tlačiareň
|