Balónová fiesta U.S. STEEL BALLOON CUP 2003 sa skončila. Jej 10. ročník síce v prvý deň komplikoval vietor typický pre toto mesto, ale ďalšie dni boli priam ukážkové. 32 balónov a vyše 40 metrov dlhá vzducholoď FESTO brázdili vzduchom nad panelákmi i priľahlými kopcami a dedinami. Jedného z letov sme sa zúčastnili aj my.
Pôvodne sme síce sľúbili, že Vám na stránkach Cassovia.sk prinesieme virtuálnu prehliadku centra mesta pohľadom zo vzducholode, ale nakoniec z toho čiastočne zišlo. Problémy urobil vietor, takže vzducholoď vo štvrtok a piatok dopoludia neštartovala. Tým sa zredukoval aj počet pasažierov, ktorí mali let absolvovať. Ing. Ján Marušin, šéf hlavného organizátora fiesty – Balón klubu Košice, nám oznámil, že výber účastníkov letu nakoniec uskutočnili majitelia vzducholode, čiže holandský tím FESTO. Tí dali pred stálou virtuálnou prehliadkou na internete prednosť iným novinárom, ktorí zabezpečili niekoľko sekundové spravodajské klipy v televízii.
Štartovali sme v sobotu 31. mája ráno o 7,00 z námestia osloboditeľov. Náš balón mal označenie Lelo Desing Studio, pilotom bol ¼ubor Lelovits, „spoluletiacou“ za Balón klub Iveta Jakabová.
¼ubor Lelovits lieta na balónoch už od roku 1996, medzi iným lietal už aj nad USA, Filipínami, Francúzskom i ďalšími krajinami. Iveta Jakabová lieta s Balón klubom už štyri roky, pilotný preukaz si však zatiaľ neurobila. Ak by sa tak stalo, bola by prvou držiteľkou balónového pilotného preukazu v Košiciach. Prečo zatiaľ nie? Vraj je potrebné mať dostatok rozvahy a schopností na pristátie, keď sa počasie počas letu zhorší.
Pokiaľ niekto považuje lietanie v balóne za adrenalínový šport, asi ho svojimi pocitmi sklamem. Z pohľadu vezúceho sa, či skôr vznášajúceho sa, lietanie balónom na mňa skôr pôsobí ako let endorfinový. A endorfin je hormón blaženosti...
V takmer bezveternom počasí sme vzlietli a pomaly sa nechali unášať nad Južnú triedu. Zmenšujúce sa domy, autá, ľudia – štart je asi najkrajšia časť letu. Leteli sme asi tak vo výške siedmeho poschodia, z výškových panelákov vychádzali na okná a balkóny ľudia, mávali nám.
Podľa ¼ubora Lelovitsa sú vzdušné prúdy v meste menej vypočítateľné ako v prírode. V prírode sa zvyčajne menia nad vodnými plochami, alebo údoliami, v ktorých sa drží chladný vzduch. V meste ho dokáže okrem iného ovplyvniť prúdenie medzi panelovou zástavbou aj rozľahlé nahriate betónové plochy. Prúdenie, ktorým sme sa nechali unášať, označil za „také nijaké“. To bolo asi to najlepšie, čo nás z fotografického hľadiska mohlo stretnúť. Pekné pohľady na centrum mesta, Terasu, Železníky, mestskú časť Košice-Juh, okolie mesta...
Po chvíľkovom visení vo vzduchu si to pilot namieril vyššie, asi 600 metrov nad plochu matičky Zeme a chytili sme vzdušný prúd, ktorý nás čiastočne niesol nad centrum a potom ponad železničnú stanicu na sídlisko Furča. Spolu s nami sa vo vzduchu vznášalo asi ďalších 30 balónov. Neleteli pritom jednotným smerom. Údajne to bolo tým „takým nijakým“ vetrom, ktorý mal v rôznych výškach rôzny smer.
Počas stúpania k Furči sa krásne odkrylo celé staré mesto, takže vošlo na jeden fotografický záber aj bez širokouhlého objektívu. Pohľadom zhora sa dalo aj vďaka tvarovaniu ulíc celkom slušne rozoznať, kadiaľ išli stredoveké hradby.
Nad Furčou sme si opäť trochu poviseli v perfektom ovzduší. Scéna sa opakovala, ľudia zo zeme mávali, okná panelákov sa napåňali zvedavými pohľadmi, autá trúbili na pozdrav.
Balón má, i keď obmedzené, predsa len určité manévrovacie schopnosti. ¼ubor Lelovits sa teda rozhodol, že využijeme vhodné podmienky a pôjdeme opäť smerom k centru. Čas však pokročil boli sme vo vzduchu už dve hodiny a tak sa rozhodol nakoniec pristáť v blízkosti križovatky Prešovská. Pekne, hladko, ako do vankúša. Žiaden adrenalín, ale endorfin.
Pokiaľ sa vám takéto zážitky zdajú nedosiahnuteľné, ste možno ďaleko od pravdy. S Balón klub robí aj vyhliadkové lety pre skupinových i individuálnych záujemcov.
Z predstaveného letu vám prinesieme virtuálnu prehliadku Košíc v najbližších dňoch. Zatiaľ si môžete pozrieť virtuálne prehliadky z roku 2000, 2001, 2002 a ešte raz 2002.
Slavomír Szabó |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
