(Košický samosprávny kraj - tlačová správa) -- Témami včerajšej tlačovej besedy predsedu Košického samosprávneho kraja (KSK) Rudolfa Bauera bol program najbližšieho rokovania Zastupiteľstva KSK, aktuálna situácia v školách v pôsobnosti samosprávneho kraja a otvorenie zastupiteľskej kancelárie KSK v Bruseli.
Ako novinárov informoval R. Bauer, poslanecký zbor sa bude 25. augusta 2003 zaoberať návrhmi dvoch závažných dokumentov, ktorými sú Všeobecne záväzné nariadenie (VZN) o prideľovaní príspevkov a Všeobecne záväzné nariadenie KSK o úhradách za poskytovanie sociálnych služieb v našich zariadeniach.
Všeobecne záväzné nariadenie o poskytovaní dotácií a návratných finančných výpomocí upravuje podmienky ich poskytovania právnickým osobám, fyzickým osobám a obciam a tiež ich maximálnu sumu, ktorá môže byť poskytnutá z VLASTNÝCH príjmov samosprávneho kraja. Podľa návrhu suma vyčlenená v rozpočte samosprávneho kraja na dotácie a návratné finančné výpomoci nesmie presiahnuť 5 miliónov korún.
„Nariadenie sa vzťahuje na všetky právnické osoby, ktorých zriaďovateľom je samosprávny kraj, obce na území samosprávneho kraja a na iné právnické a fyzické osoby podnikateľov na území kraja na podporu ich verejnoprospešných činností,“ uviedol predseda. Dodal, že podľa návrhu VZN k predloženej žiadosti o poskytnutie príspevku pre jedného žiadateľa bude predkladať úrad samosprávneho kraja stanovisko, pričom podľa návrhu bude príspevky do 100 tisíc korún schvaľovať predseda a nad 100 tisíc korún zastupiteľstvo. V druhom prípade sa budú k jeho prideleniu vyjadrovať aj príslušné komisie pôsobiace pri zastupiteľstve. Maximálna výška poskytnutej DOTÁCIE právnickej osobe, ktorej zakladateľom je KSK je podľa návrhu VZN 1 milión korún, obciam, iným právnickým osobám a fyzickým osobám je to 500 tisíc korún.
Maximálna výška NÁVRATNEJ FINANČNEJ VÝPOMOCI právnickej osobe, ktorej zakladateľom je samosprávny kraj je 2 milióny korún, iným právnickým osobám a fyzickým osobám je to 1 milión korún. „Maximálna doba splatnosti návratnej finančnej výpomoci je päť rokov,“ povedal Rudolf Bauer.
Novelou Zákona o sociálnej pomoci, ktorá nadobudla účinnosť od 1. januára 2003, boli vytvorené podmienky pre úpravu úhrad za poskytované sociálne služby v zariadeniach, ktoré prešli zo štátu na samosprávne kraje. Podľa tohto zákona môžu samosprávne kraje upraviť tieto úhrady vlastným všeobecne záväzným nariadením. „Reakciou na túto možnosť je náš návrh Všeobecne záväzného nariadenia o spôsobe určenia úhrady, výške úhrady a spôsobe platenia úhrady za sociálne služby,“ informoval predseda KSK s tým, že pri určovaní výšky úhrad boli zohľadnené reálne fakty. Spomenul rast cien, ktorý ovplyvnil rozpočet zariadení sociálnych služieb, zvýšenie dôchodkov v rokoch 2002 o 7 percent a 2003 o 6 percent a skutočnosť, že od júla 2001 neboli úhrady za sociálne služby upravené.
„Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny odporúčalo s ohľadom na nárast cien zvýšiť platby za sociálne služby o 30 percent. To sa nám vzhľadom na reálne zvýšenie dôchodkov a sociálnu situáciu v kraji zdalo neprimerané. Navrhujeme, aby úhrady vzrástli v rozpätí od 15 do 25 percent, podľa druhu sociálnej služby,“ uviedol Rudolf Bauer. Zdôraznil, že navrhovaný nárast cien za opatrovateľskú službu je iba minimálny, čo korešponduje s filozofiou Košického samosprávneho kraja dať prednosť sociálnym službám poskytovaným starým ľuďom v domácom prostredí. „Podľa nás by mal ísť senior do zariadenia sociálnych služieb až vtedy, keď rodina vyčerpá všetky možnosti a nie je v jej možnostiach postarať sa o svojho člena,“ povedal predseda. Ak zastupiteľstvo schváli návrh tohto VZN, do platnosti vstúpi v októbri 2003.
Ïalej informoval predseda KSK o aktuálnej situácii v školách v pôsobnosti KSK. Ako uviedol, pred začiatkom nového školského roka na viacerých školách prebiehali investičné akcie – najčastejšie rekonštrukcie striech, okien, úpravy učební a sociálnych zariadení. Okrem peňazí, ktoré boli pre potreby škôl vyčlenené v rozpočte samosprávneho kraja, dostanú školy aj väčšiu časť z prebytku jeho hospodárenia za rok 2002 tak, ako o tom rozhodlo zastupiteľstvo. „Z 22 miliónov korún je to takmer 13 miliónov pre školy, pričom tieto peniaze sú určené predovšetkým na také investície, ktoré následne prinesú racionalizáciu výdavkov vrátane úspor energie,“ povedal Rudolf Bauer.
V rozpočte na tento rok je pre rozpočtové školské organizácie určených vyše 92 miliónov korún, z toho vyše 69 miliónov na už rozostavané stavby, 7 miliónov na novozačínané stavby a ostatok na zariadenie. Pre príspevkové školské zariadenia je to takmer 40 miliónov korún, z ktorých vyše 31 miliónov je určených na rozostavané stavby, vyše 6 miliónov korún na novostavby a dva milióny na nákup strojov a zariadení. „Oproti rozpočtu pre školy v našej pôsobnosti, ktorý je limitovaný výškou pridelenej decentralizačnej dotácie, boli požiadavky na investičné akcie vyššie o 96 miliónov korún,“ uviedol predseda.
Na zvýšené výdavky škôl oproti pôvodne plánovanej sume mal vplyv najmä nárast cien za energiu a vodu od januára 2003. Košický samosprávny kraj požadoval na navýšenie rozpočtu pre školy 44,8 milióna korún, ktoré sú nutné na krytie nevyhnutných výdavkov potrebných pre chod škôl. Podľa Návrhu na dofinancovanie prevádzkových nákladov regionálneho školstva v roku 2003, ktorý vypracovalo ministerstvo školstva, by malo byť medzi samosprávne kraje prerozdelených 103 miliónov korún. „Z toho je zrejmé, že naša požiadavka nebude uspokojená v plnej výške,“ dodal R. Bauer.
K hospodárskym výsledkom škôl za prvý polrok tohto roka uviedol, že príspevkové školské organizácie, ktorých je v pôsobnosti KSK 46, mali ku koncu júna hospodársky výsledok mínus 33 miliónov korún. Neuhradené faktúry po lehote splatnosti predstavovali 8,6 milióna korún. Zo 46 príspevkových školských organizácií ich 25 nevykazovalo žiadne neuhradené faktúry po lehote splatnosti.
„Rozpočtové školské organizácie, ktorých máme 70, vykazovali ku koncu júna neuhradené faktúry po lehote splatnosti vo výške takmer 11,7 milióna korún,“ informoval predseda.
„V súčasnosti v Košickom samosprávnom kraji aj napriek jestvujúcim dlhom škôl nie je taká situácia, ktorá by znamenala ohrozenie otvorenia nového školského roka,“ povedal Rudolf Bauer.
K návrhu Zákona o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení z dielne ministerstva školstva uviedol, že voči tomuto návrhu má KSK niekoľko vážnych pripomienok. „Výhrady máme najmä voči spôsobu prideľovania finančných prostriedkov cez krajský školský úrad pre školy v pôsobnosti samosprávnych krajov. Považujeme to za neefektívne, „dvojkoľajové“ prideľovanie financií, ktoré popiera zámery decentralizácie. V pripomienkach preto žiadame zásadné úpravy novely tohto zákona a to tak, aby krajský školský úrad poskytoval účelovo určené finančné prostriedky iba tým školám a zariadeniam, ktoré nie sú v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov. Finančné prostriedky z rozpočtovej kapitoly ministerstva školstva určené pre školy a školské zariadenia v pôsobnosti samosprávnych krajov má podľa nás poskytovať príslušný samosprávny kraj, ktorý má najlepší prehľad o situácii vo svojich školách a má bezprostredný záujem aby školy v jeho pôsobnosti fungovali efektívne a podľa možností aj čo najracionálnejšie,“ uzavrel predseda KSK.
Jednou z možností, ktorú chce KSK využiť pri skvalitňovaní výučby na školách, je získať financie na ich rozvojové projekty zo štrukturálnych fondov Európskej únie. „Vyzvali sme riaditeľov všetkých škôl aby nám predložili svoje projektové zámery, ktorými sa chcú uchádzať o pomoc z fondov EÚ. Záujem prejavolo 28 škôl, ktoré spolu predložili 53 projektových zámerov s nákladmi 6,8 milióna Euro,“ informoval R. Bauer. Najviac 25 projektov je zameraných na investičnú oblasť, 12 na informatizáciu a ostatné na výchovu a vzdelávanie. Projekty KSK ešte v septembri podá na ministerstvo školstva. V prípade úspechu by mali byť tieto zámery realizované v rokoch 2004 až 2006.
Novinársku obec tiež zaujímalo pripravované otvorenie zastupiteľskej kancelárie KSK v Bruseli. Od septembra začne platiť Dohoda o spolupráci a spoločnom postupe medzi Košickým a Bratislavským samosprávnym krajom, na základe ktorej budú spoločne využívať priestory bruselskej kancelárie.
„Pôvodným zámerom Košického samosprávneho kraja bolo, aby sme sa na chode spoločných priestorov v Bruseli a koordinácii spoločných aktivít smerom k Európskej únii podieľali s Prešovským samosprávnym krajom. Zámer bol zmarený nie našim pričinením. Na aktuálnu situáciu sme regovali po tom, ako sa prešovský župan Peter Chudík rozhodol pre iný postup. Partnera sme našli v Bratislavskom samosprávnom kraji,“ informoval Rudolf Bauer s tým, že využívanie spoločných priestorov je ekonomicky výhodné pre obe strany, ktoré sa na chode zastupiteľskej kancelárie budú podieľať rovným dielom – každá uhradí päťdesiat percent spoločných výdavkov. Kanceláriu BSK a Kanceláriu KSK v Bruseli budú samostatne reprezentovať zástupcovia oboch krajov. Kancelária a jej priestory budú označené symbolmi oboch samosprávnych krajov. „Našim zámerom je intenzívny lobing vo vzťahu k inštitúciám Európskej únie v prospech rozvoja oboch krajov a zároveň aj Slovenska,“ povedal Rudolf Bauer.
Soňa Jakešová, hovorkyňa Úradu Košického samosprávneho kraja |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
