(¼udia a voda - tlačová správa) -- Na medzinárodnej konferencii „Voda pre globálne ochladzovanie“ v Levoči (19. – 22. 8. 2003) sa zúčastnilo viac ako 125 expertov i občianskych aktivistov z 13-tich krajín. Témou bolo spoločne hľadať odpovede ako zmierňovať negatívne dôsledky klimatických zmien, riziká z povodní, súch i živelných pohrôm, mať dostatok vody pre ľudí, potraviny i pre prírodu. Prezentácie účastníkov dali skvelú príležitosť porovnávať stav poznania hydrologického cyklu, a čo z toho vyplýva pre ekonomický i sociálny rozvoj komunít žiť kultivovane v zdravom životnom prostredí bez rizík i konfliktov o vodu.
Základné smerovanie, ktoré vo svete sa teraz presadzuje je plošná ochrana i obnova vôd v povodiach v lesohospodárskej, poľnohospodárskej i urbárnej krajine ako priorita pre riešenie vodohospodárskych problémov kdekoľvek na svete. V podstate je to smerovanie, ktoré sa snaží ¼udia a voda už 10 rokov na Slovensku presadzovať (Modrá alternatíva). Paradoxom je, že to čo sa na Slovensku zrodilo pred 10-timi rokmi má väčší priestor vo svete ako na Slovensku.
Na konferencii sa v plnej nahote potvrdilo, že riadenie vodného hospodárstva na Slovensku je v hlbokej duchovnej kríze a že systém riadenia vodného hospodárstva je nie len brzdou, ale aj prekážkou riešiť závažné vodohospodárske problémy Slovenska. Je to výzva pre Ministerstvo životného prostredia, ako sa s tým vysporiadá, ako efektívne riešiť problémy s vodou na Slovensku, ak sa chceme vyhnúť kolapsu s vodou.
Účastníci konferencie (mimo vodohospodárskych autorít Slovenska) prijali Levočský protokol ako dokument pre politickú intervenciu na rôznych úrovniach (občianskej, samosprávnej, podnikateľskej i štátnej) zastaviť vysušovanie povodí prostredníctvom zavodňovania lesnej, poľnohospodárskej i urbárnej krajiny. Je to výzva pre nás všetkých, pretože civilizácia je v ohrození a ak má záujem prežiť potrebujeme ochladzovať krajinu. Toto je možné prostredníctvom zavodňovania krajiny. ¼udia a voda bude v tejto oblasti v ďalšej etape robiť maximum, napriek arogancii a nepochopeniu zo strany štátu i oficiálnych vodohospodárskych autorít.
Michal Kravčík, ¼udia a voda
Protokol, ktorý prijali účastníci konferencie
Levočský protokol
1. Integrované riadenie povodí je kľúčom k udržateľnému využívaniu vodných zdrojov.
Levočská konferencia „Voda pre globálne ochladzovanie “odštartovala proces politickej intervencie pre lepšie riadenie vodných zdrojov. Levočská deklarácia sa opiera o medzinárodné dokumenty (18. kapitola AGENDY 21, Bonnská deklarácia „Voda - Kľúč k trvalo udržateľnému rozvoju“, Rámcová smernica EÚ o vodách) a jej cieľom je pripraviť prostredie pre trvalo udržateľné riadenie vôd v povodiach v týchto prioritných oblastiach:
• Plošná ochrana vôd v ekosystémoch vodných zdrojov.
• Vytvorenie dostatku vody pre ľudí, potraviny i prírodu.
• Vysporiadanie sa so záplavami a suchom.
Nasledujúc Svetový summit 2002 v Johannesburgu o trvalo udržateľnom rozvoji, účastníci tejto konferencie žiadajú plošnú ochranu vodných zdrojov v ekosystémoch lesnej, poľnohospodárskej i urbanizovanej krajiny s inštitucionálnym zabezpečením tak, aby všetky hospodárske aktivity v povodiach zabezpečovali prirodzenú obnovu vodných zdrojov. Preto by vládne politiky štátov mali vniesť rovnováhu do ekonomických, sociálnych, kultúrnych a environmentálnych funkcií vody a zapojiť všetkých zainteresovaných (štátne i samosprávne inštitúcie, súkromných podnikateľov, občiansku pospolitosť, vedu, školstvo) do ochrany vôd v povodiach, pretože všetci sme závislí na jej dostatku i kvalite, tak ako aj celá rastlinná a živočíšna ríša i ochranný obal planéty Zem.
2.Partnerské riadenie povodí
Partnerské riadenie vôd v povodiach zahàňajúce jednotlivcov, komunity, súkromný a verejný sektor je základom pre trvalo udržateľné riadenie vodných zdrojov, aby sa dosiahlo dostatočné množstvo kvalitnej vody pre ľudí potraviny a prírodu a zároveň aby sa ochránili vodné zdroje a znížili dôsledky záplav a sucha.
3. Finančné zdroje pre vodu
V súčasnosti prevažná časť nákladov na vodné hospodárstvo na Slovensku je financovaná z verejného rozpočtu. Transparentné prostredie transformácie vodohospodárskej politiky umožní mobilizáciu finančných zdrojov zo súkromného sektora i z medzinárodných zdrojov.
• vládne fondy
Verejný rozpočet bude aj naďalej jediným najväčším zdrojom investícií do ochrany, využívania i obnovy vody, preto odporúčame Vláda vypracovať vhodný rámec na pritiahnutie investícií a fondov pre samosprávy povodí.
• súkromné investície
Aby štáty naplnili ciele Deklarácie milénia (ako aj 18. kapitoly Agendy 21), malo by pre doplnenie verejného financovania urobiť z vodohospodárskeho sektora hlavný príťažlivý cieľ pre súkromné investície. Existuje tu veľký potenciál a mnoho dobrých príkladov pre Verejno-Súkromné Partnerstvá, ktoré bude spájať verejné inštitúcie (samosprávy povodí) so súkromnými podnikateľmi, aby sa takto zvýšili finančné zdroje do vodného hospodárstva. Odporúčame Vládam, aby vytvorili dostatočné transparentné podmienky pre vznik multisektorových partnerstiev, ktoré budú zárukou presadzovania takých ekonomických aktivít, ktoré budú rešpektovať záujem súkromného sektora a zároveň, aby sa napåňali potreby verejného záujmu. Riadenia vodných zdrojov v povodiach by malo byť vo verejnom vlastníctve.
• medzinárodná pomoc
Úlohou medzinárodných fondov je pomôcť krajinám stanoviť si vhodnú vlastnú cestu pre riešenie vodohospodárskych problémov trvalo-udržateľným spôsobom. Na zefektívnenie tejto funkcie sú potrebné nové inovačné metódy i postupy. Keďže na Slovensku neexistuje dostatok skúsenosti v komplexnom riadení povodia, odporúčame príslušným rezortným orgánom o testovanie konkrétnych postupov realizácie na vybraných povodiach.
4. Investovanie do ľudí
Dobre hospodárenie s vodou vyžaduje dobre školených a skúsených ľudí, ktorí pracujú profesionálne vo všetkých sférach spoločenského bytia. Všetci ľudia by mali získať úctu k vode ako k vyčerpateľnému, zraniteľnému a cennému zdroju prostredníctvom výchovy a vzdelania. Základné vzdelanie malo by už zavčasu iniciovať holistický, interdisciplinárny prístup k integrovanému hospodáreniu s vodou. Preto odporúčame Vládam do celej štruktúry vzdelávania posilniť hlbšie poznávanie mnohorakých úžitkov vody. Odporúčame tiež vypracovať množstvo stimulov a pracovných príležitostí pre mladých, aby svoje ekonomické aktivity obohacovali a rozvíjali o také prvky, kde voda bude zohrávať kľúčovú úlohu. Nová generácia ľudí obohatená o poznanie vody, ako súčasť ekonomického, sociálneho, kultúrneho a environmentálneho prostredia je kľúčom k trvalej udržateľnosti.
5. Mimovládne organizácie, samosprávy a súkromný sektor
V každej krajine sa zaoberá ochranou vôd v povodiach mnoho organizácií pracujúcich na neziskovej i verejnej báze ako sú mimovládne organizácie rôznych typov včítane vedeckých i profesionálnych organizácií i samospráv. Tieto organizácie napomáhajú vytvárať verejno-súkromné partnerstvá uľahčujú proces aj pre posilňovanie komplexného riadenie vodných zdrojov v povodiach. Preto odporúčame Vládam, aby vytvorili priestor pre vznik multisektorových partnerstiev v povodiach. Taktiež navrhujeme vytvoriť priestor pre zakladanie Vodných parlamentov pre povodia, ako nástroj spolupráce zainteresovaných v povodiach.
6. Technológie vzťahujúce sa na vodu
Cieľom ekologický prijateľných technológií je znižovať, recyklovať a znovu používať vodu. Príslušné technológie sú priateľské k životnému prostrediu, cenovo dostupné. Viac úsilia je tiež potrebné vyvinúť aj na presadzovanie používania a transferu inovačných technológií ako sú metódy s malým a veľkým dopadom na vodu v ľudských sídlach ako alternatívy k stokám a konečnému čisteniu odpadových vôd, ktoré sú často cenovo nedostupné a spotrebuvávajú príliš veľa vody.
Preto vyzývame vlády, aby:
- vytvorili legislatívny základ pre integrované riadenie povodí, ktorý bude zárukou práva ľudí a prírody na kvalitnú vodu
- vytvorili ekonomické nástroje pre efektívnejšie využívanie a ochranu vodných zdrojov v ekosystémoch povodí
- vytvorili legislatívne nástroje a finančné zdroje pre zavádzanie inovačných technológií do ochrany vodných zdrojov.
V Levoči, 22. augusta 2003
Účastníci konferencie „Voda pre globálne ochladzovanie“
Pjotr Topinski, Žywiec, Polsko
Peter Nováčik, Nové Mesto nad Váhom, Slovensko
Jana Bohdanová, Košice, Slovensko
Martin Lakanda, Banská Bystrica, Slovensko
Žilko Barčan, European YWN, Chorvátsko
Mirko Ološtiak, Freiburg, Nemecko
Rachel Adam, Izrael
Atila Žilík, Ružomberok, Slovensko
David Reed, Wales
Zoltan Hajdu, Focus EcoCenter, Rumunsko
Peter Bronček, CUSUS Čadca, Slovensko
Christian Schrefel, Eco Councelling Europe, Rakúsko
Jozef Jarina, Komunitná nadácia Bardejov
Jaroslav Kohoutek, Dobøíš, Česko
Stanislav Bouček, Dobøíš, Česko
Jaroslav Tešliar, UNDP Bratislava, Slovensko
Stanislav Dlouhý, Doospol Dobøíš, Česko
Václav Mašek RZ Natal Dobøíš, Česko
Ján Bouček, MO-TIP Praha Česko
Albert Csiki, Focus Eco Center, Rumunsko
Domonkoš Czaba Focus Eco Center, Rumunsko
Zoltan Hendrik, Tisza Club Szolnok, Madarsko
Claudio Budai, Focus Eco Center, Rumunsko
Stanislava Hollová, Levoča, Slovensko
Ján Hronský, ¼udia a voda Košice, Slovensko
Andrea Hradiská, LITUR Levoča, Slovensko
Michal Kravčík, ¼udia a voda Košice Slovensko
Peter Jeseňák, Civitas L, Levoča, Slovensko
Katarína Vozárová, Civitas L, Levoča, Slovensko
László Báder, Palocsa Egyesulet, Madarsko
Jana Hradilková, Askoka Praha, Česko
Dája Sojková, Letohrádok Vendula, Česko
Miroslav Čurrila, primátor, Levoča, Slovensko |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
