(¼udia a voda – tlačová správa) -- Organizácia Spojených Národov (OSN) vyhlásila rok 2003 za Medzinárodný rok sladkých vôd, aby upriamila medzinárodné organizácie, vlády jednotlivých štátov, regiónov i miestnych komunít, medzinárodné i národné podnikateľské subjekty, finančné korporácie, nadácie i občianske organizácie, aby zvýšili intenzitu starostlivosti o nenahraditeľné prírodné dedičstvo, na ktorom je závislé celé tvorstvo i život človeka na planéte Zem, aby sa nenaplnila prognóza OSN, podľa ktorej sa v roku 2025 naplno prehåbi globálna kríza vody v týchto bodoch:
Na planéte Zem viac ako 3 miliardy ľudí bude žiť v regiónoch bez vody.
Rast populácie a nedostatok vody bude vyvolávať krízu potravín
Život vo všetkých regiónoch sveta bude pod permanentným vplyvom živelných pohrôm, povodní, súch
Nedostatok vodných zdrojov bude v rôznych regiónoch sveta vyvolávať napätie v rôznych regiónoch sveta, ktoré budú potenciálnym zdrojom medzinárodných ozbrojených konfliktov.
Z tohto dôvodu medzinárodné spoločenstvo iniciovalo v roku 2003 množstvo medzinárodných diskusných fór, konferencií i pracovných stretnutí na globálnej, kontinentálnych, regionálnych úrovniach. Vrcholným podujatím bolo 3. Svetové Vodné Fórum v japonskom Kjóte (marec 2003) z ktorého vzišla výzva k všetkým zainteresovaným, aby hľadali novú kvalitu i formy efektívneho riadenia vodných zdrojov vo všetkých povodiach sveta v týchto bodoch:
1.aby bolo viac vody v povodiach pre ľudí, potraviny i pre prírodu
2.aby do ochrany vôd boli zapojené všetky zainteresované skupiny (vlády na všetkých úrovniach, podnikatelia, občianska pospolitosť).
3.Aby sa v povodiach presadzovalo integrované riadenie vodných zdrojov
4.Aby sa presadzovali len také investície, ktoré nebudú zdrojom porušovania ľudských práv občanov i vyvolávania konfliktov medzi záujmami vodného hospodárstva a komunitami
5.Aby sa hľadali alternatívne riešenia získavania i ochrany vodných zdrojov, ktoré budú prinášať viacnásobné efekty, ktoré podporia trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov v súlade s ekonomickými záujmami (vodohospodárske záujmy riešiť v súlade s potrebami ochrany prírody, riešeniami sociálnych problémov regiónov i ďalšími úžitkami pre riešenie ekonomických, sociálnych, kultúrny i environmentálnych problémov v regiónoch).
Slovenská realita v Medzinárodnom roku sladkých vôd
Na Slovensku bol v roku 2003 prijatý nový zákon o vodách, ktorý dáva dobrý základ presadzovania integrovaných modelov riadenia vodných zdrojov na Slovensku s presadzovaním EÚ rámcovej smernice o vodách. Slovensku to vyplýva zo záväzkov členstva v EÚ. Nádejou na zlepšenie koordinácie a spolupráce medzi všetkými zainteresovanými skupinami medzi štátnou správou, samosprávou, podnikateľmi, občianskymi združeniami bol presun kompetencií správcovstva vodných zdrojov z rezortu pôdohospodárstva do rezortu životného prostredia. Táto zmena dávala isté nádeje presadzovania environmentálnej filozofie do ochrany, využívania i tvorby vodných zdrojov. Táto nádej ostala iba pri nádeji. Koncoročné vyjadrenie ministra životného prostredia Lászla Miklósa, potvrdzujú, že ambíciou rezortu životného prostredia je presadzovať výstavbu vodohospodárskych diel a je nahnevaný, že v štátnom rozpočte sa nenašlo 400 mil. Sk na inžiniersku prípravu veľkých priehrad na Slovensku. Týmto sa minister životného prostredia prihlásil k budovateľským aktivitám z dôb hlbokého socializmu.
Svetový trend investícií získavania vodných zdrojov pre zásobovanie obyvateľstva kvalitnou vodou je z lesných ekosystémov a chránených území, ako sú napríklad národné parky. To sú trendy pre viacnásobné úžitky získavania vodných zdrojov s environmentálnymi programami. Štúdia Svetovej banky potvrdzuje, že investície do získavania vodných zdrojov v lesných ekosytémov sú až 7 násobné lacnejšie. Slovensko je viac ako 40% zalesnené a nie sú finančné prostriedky na hradenie bystrín a ďalšie investície do lesných ekosystémov na posilňovanie vododržnosti lesov, ale ambíciou je získať cca 15 mld. Sk z EUROFondov na výstavbu štyroch jednorázových priehrad, z ktorých sú tri navrhované na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou (Hronček, Garajky, Tichý Potok).
Výskumy kvality vôd z priehrad jednoznačne potvrdzujú, že voda z priehrad je karcinogénna a preto je riziková pre zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou z vodných nádrží a že najkvalitnejšie vodné zdroje sú z lesných prameňov. Z toho dôvodu na záver Medzinárodného roka sladkých vôd budeme informovať všetkých poslancov Európskeho parlamentu o ambíciách slovenského Ministerstva životného prostredia získať 15 mld. Sk z Eurofondov na budovanie konfliktných a rizikových priehrad a že to isté ministerstvo nemá záujem presadzovať lacnejšie integrované vodohospodárske projekty získavania vodných zdrojov s viacnásobnými úžitkami, ktoré sú environmentálne prijateľné a sociálne spravodlivé, ktoré na Slovensku existujú a vo svete sa presadzujú.
Z toho dôvodu občianske združenie ¼udia a voda zvoláva zainteresované skupiny predovšetkým občianske združenia a obce na zosúladenie postupov pre spoločný program pod pracovným názvom MODRÉ SLOVENSKO na 12. januára 2004.
Michal Kravčík, predseda Občianskeho združenia ¼udia a voda |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
